Krysař

Cítiť veľmi veľký odpor k niečomu, tiež svedčí o nejakej psychickej labilite voči danému problému a veľkej nevyrovnanosti s niečim. Mám na mysli otázku pedofílie, aj keď dosadiť si tu môžete hocčo. Viem, že keď niekto cíti príliš veľký odpor k násilníkovi, ktorý mu ublížil, tak sa naňho viaže neviditeľným oblúkom svojej závislosti na svojom zranení.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (32)

Proste myslím na to, keď čítam reakcie na otázku pedofílie na blogu. Nechcem tým povedať, že nebezpečenstvá násilia máme podceňovať, ale mnohé motívy odporu voči násiliu nie su tiež normálne alebo v zdravej norme.
Často cítim väčšieho latentného násilníka v človeku, ktorý prezentuje práve svoj odpor voči násiliu. Cítim, že je v ňom násilie tiež, aj keď v inej podobe.
Surovosť s akou sa prezentujú niektoré názory, má v sebe len iný druh pre mňa tiež nebezpečnej agresivity.
Urážky, zvrhlosť v prejave, spomínanie chlípnosti, na ktorú zrovna priemerný človek fantáziu ani nemá, sa mi zdá príznakom, že aj u odporujúceho nie je niečo v poriadku.

Je násilie zjavné a skryté. To, ktoré násilie len rozviruje znásobenou nenávisťou v ľuďoch, netolerantnosťou. To neznamená, že som za tolerovanie násilia a nebezpečných názorov, ktoré skutočne posúvajú hranice v ľudskej spoločnosti a znamenajú živnú pôdu pre mnohé násilie. Ja dokonca tú živnú pôdu vidím aj v diametrálne odlišných názoroch: v zľahčovaní domáceho násilia, v obviňovaní z vražd ľudí, čo sa rozhodli pre interupciu, v obviňovaní neveriacich, ako by tí svedomie ani cítenie nemali.
ema sa ma spýtala, či to nie je jedno. A nad tým premýšľam, prečo cítim, že nie je. Práveže to vidím ako pomer medzi zjavným a nezjavným násilím, ktoré ale stále ako násilie, hoc aj nevedome pôsobí.
Opisovala som v svojich článkoch, ako samotní učitelia sa podieľajú na rozvirovaní násilia, keď agresívne dieťa len trestajú.
Myslím si, že celá spoločnosť môže za to, akú má u nás násilie pôdu.

Sú to skutočne názory na hrane a úplne fakticky posúvajú hranice. Možno veľký rozdiel medzi emou a mnou vidím v tom, že ja toho možného násilia, keď sa určitým názorom možnosť nezahatí, vidím viac. Vidím, že mnohým ide o celkom špecifický druh násilia, pričom iný, aj oveľa väčší, budú kľudne tolerovať v názoroch, ktoré zas oni podceňujú a nevidia ich dosah.
A je to niečo také, akoby ste po zistení, že máte v pivniciach potkany, rozhodli sa ich zabíjať palicou a nie deratizáciou. Pričom ako tiež potkan mi pripadá človek, čo s besnou zúrivosťou by naháňal potkana.
Spýta sa ma, prečo si nezoberiem palicu?
Možno potkanov vidím v mnohých. To, čo mi vytkli: Ako to, že si nerozoznala potkana? Ako to, že si neprehliadla násilie?

A ľudia, čo vedia o násilí ešte menej ako ja, ja vám len píšem, že teraz ho už rozoznám. Myslím si, že dokážem rozoznať aj latentne násilie.
A kde sa potkany navzájom žerú, tam by ste s deratizačným práškom nepochodili, keby ste si ho niesli len v labke.
Ja vám len toľko poviem, to bude priam sneženie na vaše hlavy.
Oni na seba neuveriteľne reagujú. V jednom sci-fi som videla, že len na „teplo“. A prežili len tí, čo sa schovali v chlade a v zime – to znamená v určitej špecifickej „ľahostajnosti“ voči zlu. Nie ľahostajnosti zlo tolerovať, ale nezúčastňovať sa na ňom svojimi vášňami. Za teplo si dosaďte podozrivú vášnivosť proti zlu – zápal voči vraždám, osobnú nenávisť, premieru precitlivenosti, fanatickú vieru v neomylnosť určitej spravodlivosti, až po skutočnú mrazivosť v inom, konečne na Bellu niečo iné mať, než čo mali doteraz a toto je len ta povestná palica tiež.

Veď aj tak sa bojíte, aj ty sa ema bojíš, snáď len, že potkan, si myslíš, že uspeje niekde inde ako v bahne? Ten kanál predsa musí mať! V izbách by nemal šancu. Ale nie preto, že v nich máme palice!
A Krysař mal, pokiaľ viem, píšťalku. Možno to bol aj samotný potkan. A vypískal vás z kanálov, všetkých rodných. Bolo to o ľuďoch alebo o potkanoch?
Veď každý si myslí, že práve on sa na potkana nezmení. Ale zvuk píšťalky prebudí všetko v ňom. Byť hluchým možno znamená mať v rukách jed, nie v srdci.


Videla som veľakrát, ako voči väčšiemu násiliu, než je toto možné, nezmohol zákon nič a teraz sa pozerám ako do akvária, keď medzi hadov hodíte pieskomila. Tí ho pre svoju preveľkú prirodzenosť zožerú.
Práve mi kamarátka z Prahy ponúka jedného – pieskomilku, ktorá viete prečo prežila?
V tom akvárku, v ktorom čakala na zožratie hadmi medzi ostatnými, ju pieskomily iba hrýzli. Len preto ju chovateľ hadov vybral a obľúbil si ju na jej samotke. Rozhryzie neuveriteľný počet záchodových kotúčikov z toaletného papiera.


Mária Malinová

Mária Malinová

Bloger 
  • Počet článkov:  356
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám väčšinou menšinové názory. Zoznam autorových rubrík:  VzťahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu