Mne sa to zdá tak, že ľudia najväčšiu chybu vo vzťahoch robia takú, že svoje sily v nich rozdrobujú.
Keby človek dal všetku svoju lásku a sexualitu do služieb jedného vzťahu, tak ma ten vzťah dobrý, lebo v tom vzťahu ľúbi, investuje sa v ňom, realizuje sa tam a jeho partner nemusí niečím trpieť, pretože ma svoje všetky potreby naplnene.
Ale ľudia robia takú chybu, že trieštia svoje sily lásky ako keby ste sa vykašľali na svoj dom a bežali cez sobotu pomáhať susedom.
A potom je to v troskách všade. Každý zúčastnený cíti, že je o niečo ochudobnený, niečo mu chyba, niečo dosť podstatne - nie výlučná láska, ale kompletná láska.
Každý v nej predsa cíti diery, keď ten jeho partner nemal naňho čas.
Žijeme jeden život a nie je v nasej moci súčasne urobiť šťastných niekoľko partnerov aj keby sme chceli. Čo by možno snáď chceli skôr muži.
Muž - motýľ neurobí šťastnú žiadnu ženu, pretože žena nie je len kvet a neurobí ju šťastnou len jeho prelet nad ňou.
Ženy nechcú vernosť, ženy chcú kompletnosť! Niečo pravdivé.
Ženy predsa falošnosť a nedostatok záujmu cítia.
A tak aké chyby ľudia robia?
Teraz nemám na mysli tie, keď si niečo riešia, musia vyriešiť dvaja a len dvaja na niečom pracujú. Teraz mam na mysli prečo je toľko vzťahov mizerných vôbec.
Ľudia totiž neukončia jeden vzťah a už letia do druhého. To, čo im v jednom chyba, snažia sa doplniť, nahradiť v inom a tak sa im všetky skladačky ich citov rozsypú.
Všetci to poznáme ako teoretickú vetu, že pokiaľ si neuzavrel pre seba jeden vzťah, postihne ťa to v inom.
Ale ako postihne? To si už nevedia predstaviť.
Ako ich môžu postihnúť rozdrobene vzťahy a vzťahy v prášku, že tu som zažil to a tam tamto a cely som medzi tým akýsi polámaný a nespokojný. Myslia si, že lietať vo vzťahoch sa dá celkom beztrestne, že to snáď len hlúpa morálka takto moralizuje a zákonitosti citu neplatia, že nekvalita čokoľvek v nás potrestá sama.
Vysvetlím na príklade:
Napríklad muž sa rozviedol a neuvedomuje si, že sa ešte od svojej ženy neodpútal. Naplno si prežíva smútok za vzťahom a mal by si ho pravdivo prežiť sám. Mal by chvíľu vydržať sám a stráviť si svoj žĺtok vzťahu do seba, vstrebať svoje vlastne smútky za nim, sklamania, bolesť.
Ale v snahe po novom živote priskoro začne si vzťah s inou ženou a tu vtiahne do svojho smútku a do svojho nevyriešeného a neukončeného vzťahu. Takto rozsievame svoj smútok na ďalších a lejeme im na hlavu kalnú vodu našich sklamaní.
Kedykoľvek zdrhne v svojich citoch k predchádzajúcemu vzťahu a nová partnerka to cíti. Stáva sa tretou alebo druhou nešťastnou.
Čo vtedy beriete palicu žiarlivosti na iných?
Kto by nežiarlil, keď cíti, že cit, čo sa mu polámaný ponuka je poškodený?
To nie je žiarlivosť, to je schopnosť cítiť falošnosť od ďalšieho človeka v reťazci lásky. To je len množenie nedoriešených problémov, ktoré si mal dotyčný stráviť sám a v samote.
Nevieme chvíľu vydržať sami, aby sme do nových vzťahov nelietali so závažím z tých minulých.
Človek môže mať aj štyri vzťahy a môže ich mať od čistého stola, od chvíle v ktorej už neklame, že pre seba nemá niečo uzavreté a vyriešené.
Hneď by bolo po mnohej "žiarlivosti", keby sa problémy uzatvárali tam, kde vznikajú. Ak si jeden muž mysli, že sex si nahradí s inou, tak prvý jeho vzťah zostane nekompletný a taký nekompletný bude aj ten druhy. Nedá sa z ľudí vlastniť len ich čerešnička na torte, keď ich nemáte do akého korpusu zapichnúť.
Čerešnička je totiž to, čo sa dáva posledne, nech by to bolo čokoľvek, či len ten sex alebo už len ten cit.
Mužom často chyba pojem kompletnosť pre kvalitu vzťahu. V tom robia hlavne muži chybu, pretože žena prirodzene nemá sklon rozdrobovať sa vo viacerých vzťahoch. To len muži si myslia, že si svoju spokojnosť môžu vyskladať z viacerých žien a postavia si len svoju citovú karikatúru.
Nevera je tam, kde si ľudia myslia, že noha stoličky v cudzom dome nám podoprie našu padajúcu doma a nakoniec si nemajú kde spokojne sadnúť.
Môžete si sadnúť aj na stanici a môžete si ju aj prenášať, ale mala by mat štyri nohy a mal by na nej sedieť cit aj sex, inak sa neposadíte na zrútenú nikde.
