Mladý muž nechcem Vás uraziť

Skúste sa zamyslieť na Vašou vetou:
...a pytaju sa, "vysvetli mi, ako je to prosim ta mozne, ze vy ste mali tu revoluciu uplne bez nasilia? Mne to totiz pride uplne neuveritelne."
A skúste pochopiť, že oni majú pravdu, i logiku ich slová.
Národy, čo museli a aj musia stále za svoju slobodu krvácať, prinášať obete,
sú určite bližšie k pravde,
ako naši miestni permanentní oportunisti, čo bez odporu slúžili raz Hitlerovi, raz Stalinovi, atd. atd.
Začnite rozmýšľať.

Hovoríte, že si máme pripomínať HRDINOV NOVEMBROVEJ REVOLÚCIE,
- teda tých, čo prefíkane na poslednú chvíľu otočili o 180 stupňov,
a znovu chceli vyžierať korytá aj v ďalšom režime.
Vás nenapadne pripomenúť si obete komunizmu za 41 rokov, alebo tých zopár statočných ľudí (nemyslím tým tých, čo náhle vyrástli 5 minút pred 12.), ktorý mali odvahu odmietnuť spolupracovať s ŠTB, alebo priamo vystúpili proti zvôli moci v čase, keď bola najkrutejšia. (Nie, keď už bola bezmocná.)
Ale vy sa dovolávate, aby sme vyznávali akýchsi HRDINOV NOVEMBROVEJ REVOLÚCIE. (Romantická predstava.)
Prosím, vyznávajte si tých HRDINOV, napr. súdruha Feldeka, autora poémy na súdruha Brežneva, Lasicu, čo sa tak hrdo hlási dodnes k Anticharte, Kňažka a iných hercov a zabávačov,
- možno im z toho stúpnu tantiémy...
...a možno Vám dajú aj zadarmo lístok na predstavenie.
Veď majú malú návštevnosť.
A možno Vám dajú aj podpis.
Možno Vás aj pozdravia na ulici,
a Vy budete môcť hovoriť, že ste s nimi kamarát.
A povedzte to aj v Mexiku.
Tiež sa budú nechápavo diviť, ako je to možné.
A vy si ten lístok aj podpisy zarámujte, dajte nad posteľ,
a vždy v novembri si pietne kľaknite pod tie podpisy,
a pripomeňte si tých HRDINOV.

Nik Vám Vaše presvedčenie neberie, ani Mexičania,
veď je demokracia.
Inak

Na Slovensku všetko v starých koľajach.

Akoby sa vrece roztrhlo s grafomanmi,
čo sa potrebujú sentimentálne až osudovo vyjadriť k Veľkej Novembrovej Nežnej Revolúcii.
Podobne to bolo aj za tzv.komunizmu.
To sa príchodom októbra písali v školách povinne písomné práce na tému Veľká Októbrová Socialistická Revolúcia.
A každý hňup sa predbiehal v láske k hrdinom VOSR a Leninovi.

Proste, tá slepá hlúposť nesvojprávneho národa,
čo prišiel k slobode bez akejkoľvek vlastnej zásluhy,
- ako slepé kura k zrnu,
(na Slovensku mnohých dokonca tzv. revolúcia vyrušila zo straníckej schôdze),
- tá pretrvávajúca hlúposť je tu asi dedičná.
Asi si nepochopil nič z toho, o čom som hovoril.
Rovnako ti asi nič nehovorí napr. Czeslaw Milos, a jeho Zotročený rozum (Znewolony umysl),
asi nevieš, že najprv je myšlienka (ak vôbec je) a až potom je jej vyjadrenie,
respektíve snaha o čo najpresnejšie, jedinečné vyjadrenie. Teda verbálna formulácia.
Hovoril som teda o zotrvačnosti bezmyšlienkového davu, o jazyku, ktorý Václav Havel nazval ptidepe,
teda len akési mechanické opakovanie namemorovaných zvukov, za ktorými nie je žiaden obsah.
A musím povedať, že tvoja reakcia a hlavne slovná "výbava",
sú z jedného a toho istého vreca,
z akého vychádzali opakované múdrosti marxistov-leninistov a iných súdruhov bez vlastného
mozgu.
Veď počkaj, čo povedia v správach, potom to len zopakuj.
A budeš fajn.

Práveže len kvapka v mori
môže rozhodnúť o osude celého mora.
To už, tiež po životných skúsenostiach, viem.
Masa o ničom nerozhoduje. Masa sa len prispôsobuje.

A pokiaľ ide o mladého chlapca,
treba s ním hovoriť slušne,
ale
nie je vôbec fér, nehovoriť s ním otvorene a pokiaľ možno pravdivo. Je to dokonca naša povinnosť hovoriť mu/im pravdu.
Klamať, - obzvlášť mladým, - by bol hriech.
Veď vieš, že to je to, čo sme na minulom režime neznášali. Čo vytváralo schizofréniu v rodinách, - kde sa iné hovorilo doma a iné na verejnosti.
Rovnako vieš, že takáto pokrytecká cesta bola a je cestou do pekla. Odcudzenosť nakoniec vedie k tomu,
že mladí potom uveria momentálnym demagógom a dobrodruhom.
V minulosti dochádzalo až k tomu, že syn, sfanatizovaný ideológmi, vodcami,
bol schopný udať vlastného otca (jedno či vo fašistickom Nemecku, či v komunistickom povedzme ZSSR).
A tak, myslím si, že práve
na Slovensku sme priveľa dlžní mladým,
naša generácia sa ešte nijako nevyjadrila k svojim životom,
k skutočnosti, ktorú žila.
Pochopiteľne, že Ty vieš, že nemyslím na banány a mandarínky,
ale na otázky zmyslu života, etiky, zrady, statočnosti a podlosti.
A hlavne Kantovo:
vysoké hvĕzdné nebe nad hlavou,
a mravní zákon v sobĕ.
Hlavu hore priateľu.
A prepáč mi, že som Ti tykal.
Už som pochopil.
Keďže som demokrat,
neberiem Vám Váš názor,
mám len k tejto Vašej reakcii jediné.
To najpravdivejšie v nej je,
citujem Vaše slová: "...by bolo lepsie keby neprisla?"
A máte pravdu,
ona (revolúcia, len) prišla.

Neviem, či chápete a cítite ten trpný tvar.
ONA PRIŠLA.
Pre každého je z toho implicitne jasne,
že bez akejkoľvek našej zásluhy.
Takže komu vlastne tu chcete vzdávať hold.
Oportunizmu, falošnosti, zbabelosti a klamstvám.

Divím sa Vám mladý muž.

...a teraz ste zareagovali prirodzene a sympaticky, i konzistentne,
proste skromne, ľudsky.
A tým sa dostávate do stavu (v ktorom sa vedome udržujte).
To je stav, v ktorom môžete čosi okolo seba pochopiť.
A ja Vám v tom držím palce.
Veď ste práve v krajine,
kde je čo spoznávať,
- nie ako imperátor, ale ako pozorujúci pútnik.
Neštylizujte sa do akejkoľvek pózy, buďte sám sebou.
Čaro môžete nájsť kdekoľvek na svete,
ale inde ako myslíte, kde cielene hľadáte.
Len, prosím, nepodliehajte tomu dnes patologickému omylu, že politika je to absolútne a jediné na svete.
Nie je nič tak pominuteľné, ako politika.
Dokonca, čo najďalej od nej.
Čo najbližšie k prírode, k ľuďom.
Statočný prostý čin jedného neznámeho človeka
sa v ľudskom celku stáva politikom, dokonca oveľa významnejším,
ako prázdna rétorika nejakého funkcionárika.
Lebo politik je človek,
čo mnohými slovami hovorí nič,
na rozdiel od básnika,
ktorý málo slovami
povie všetko.
Nech sa Vám darí.
Ak by nezaujatý spravodlivý pútnik svetom,
chcel sa objektívne vyjadriť
k národu,
v krajine, ktorou prechádza,
napríklad už len
podľa televíznych programov (prostriedkov, čo dlhodobo utvárajú kapacitu mozgov väčšiny obyvateľstva)
- jedno na akej, či komerčnej či verejnoprávnej slov.stanici,
musel by konštatovať minimálne dve veci:
1. tento národ nemá vlastnú tvár, charakter,
svoj autentický postoj,
- je mentálne a kultúrne na dne (raz otrocky slúži strane a vláde, inokedy businessu a prachom, - ale stále len a len pokorne slúži).
A, čo je horšie, ani to o sebe netuší. (Nemá čím.)
2. Tento národ, presnejšie reprezentujúci jedinci,
sú ale napriek tomu neuveriteľne suverénni v chovaní sa a arogancii,
a tvária sa ako majstri sveta.
3. A potom, zhliadnuc ČT, porovnávajúc, - pochopil by,
že tieto dve rozdielne kultúrne a intelektuálne entity,
sú tak značne mentálne, vzdelanostne a kultivovanosťou vzdialené,
že sa asi museli prirodzene oddeliť.
Aj keď mňa to bude navždy mrzieť.
Ale "terazky" sú Slováci tuto pánmi,
- o tom určite nie je pochýb.

Takže "čosi" k tebe privialo, donieslo Revolúciu.
Fajn.
Prišlo/odišlo.
A ty si sa pozeral.
Fajn.

Ak niekto .n.e.m.ô.ž.e. byť pomenovaný "symbolom",
tak je to určite Karel Kryl.
Ak niekto .n.e.m.ô.ž.e. byť pomenovaný symbolom "revolúcie",
(keďže žil, tvoril a vzdoroval moci celý svoj denno-denný život, - revolúcia ho skôr zneužila pre svoje utilitárne ciele),
- tak je to určite Karel Kryl.
Karel Kryl je Karel Kryl, - a hotovo. To stačí.
Nie je ani disident, ani symbol.
O nič také by ani nestál.
To politologické pomenovanie si radi osvojujú netalentovaní ľudia, tí, čo ticho čušali ako voš pod chrastou,
a včas, - vetriac príležitosť, - vyrazili vpred k novým zajtrajškom.

Pripúšťam, že Dubček je symbolom tzv. Pražskej jari,
ale "len symbolom".
Nič viac.
Podstata toho uvoľňovania a postupného oslobodzovania sa koncom 60-tych rokov bola v mnohých statočných občanoch, a nie v nejakom straníckom funkcionárovi.
Jemu ten symbol uznávam.
Také bolo PR.

Ľudia, prosím, skúste hovoriť ako Vám jazyk narástol,
myslite svojim mozgom,
a neopakujte dookola naučené, odpočuté frázy a klišé.
Prospeje to hlavne Vám.


To je moj vyber, co som sa tu ja dnes docitala zaujimaveho.
Nebol to bloger ale diskuter kalamar . Vsak ja to zaujimave ani neposudzujem podla toho, ci to napisal bloger alebo diskuter. Mna oslovi len obsah. Aj z kalamara celkom neznameho cloveka.
Dakujem mu tymto, ze som si mala co precitat k 17.novembru.

Oj, a zabudla som na Jozefa Kamenskeho s tymto clankom:
http://jozefkamensky.blog.sme.sk/c/120892/17-november-len-vymena-moci.html