Muži rečniaci o matkách

Povazujem za najtazsie osudy take, ked sa niekomu narodi poskodene dieta, alebo mu dieta tazko ochorie.
Je nieco ine, si to len predstavovat, ze ja by som sa on obetavo staral, ako zazit to. Clovek si takto naivne predstavuje aj vychovu svojich deti a ako by ich mal aj styri alebo pat, pokym to nezazil. Teoretizuje sa dobre a najma zenam, co deti este nemaju. Vsetko si predstavuju, ako by to zvladli idealne a maju o tom idealisticke predstavy, aj ked si to o sebe nemyslia. Vacsinou, co clovek dokaze alebo nedokaze, o tom nema ani predstavu. Dokaze veci, ktore sam necakal, ze dokaze a zlyha tam, kde to necakal tiez.
Zaujala ma teoria, ktora hovori o tom, ze nase zlyhania najskor zazijeme prave tam a prave v tom, co si najviac idealizujeme. To co prave najviac ocakavame, ze dokazeme, na co sa upiname, co precenujeme oproti inemu, asi najskor tam sa rozsypu nase len predstavy o tom, ako by malo nieco na svete, v mojom zivote fungovat. Vraj si vas takto zivot upravi, aby ste neprecenovali ziadne aspekty v zivote, ale mali k nim neprecenujuci postoj.
Ked si predstavite, kolko ludi aj tu zivotne visi na svojich nazoroch, mozte sa o nich skor bat, ake potom budu tie rany, co v tychto nazoroch a kvoli nim zaziju v osobnom zivote. To sa uz len nedozviete, co vselico kvoli tomu zazili a ako bolestne sa im potom musel menit pohlad na svet uz bez iluzii. Hlad po ciernom alebo bielom je velky a o farebnosti len rozpravame, no ucime sa jej bolestne, pretoze ju potom vidime zo zlosti ako zmes sivych odtienov. Hovorime - "Zivot je taky" s trpkostou. Ale v zivote sucasne platia aj celkom protichodne veci. Pravda je vzdy paradoxna, lebo v sebe spaja rozpory.

Ked tak citam tie mlade nadsene slobodne zeny, ktore su este aj proti hormonalnej antikoncepcii a maju predstavu, ze sa zastavia pri vysnivanom pocte deti, mam pocit, ze si mnohe nevedia predstavit, co ich caka. Ja nepisem, ze sa to mnohym nepodari, aby sa im to splnilo takto idealne, len uz realne viem, ze ako moja babicka hovorila - Na dieta mas rychlejsie ako na novy kabat.
Ale dieta nie je kabat, ktory potom mozes odlozit. Mnohe z nich budu mat najprv kopec deti a ja viem, co je to uz mat len tri.
Mohli by mi byt cudzie zeny ukradnute, vsak ked sa same hrnu nadsene do toho, tak nech si to zaziju.
Ked vidim nadsenu matku, ktorej deti nemaju viac ako desat rokov, aj keby ich mala pat a citi sa, ako vsetko zvlada a ako uz vie, co to je mat pat deti, myslim si, ze este stale nevie!
To je tabu, aby matka pisala, ake je to tazke. Nie vzdy sa vam narodia bezproblemove a zdrave deti. A rodicia, ktori take deti mali, casto nemaju predstavu, ake je to s tymi problemovymi a chorymi. Rozdavaju rozumy a pritom to nezazili. No skala tych zazitkov je velka.
Jednoznacne sa mi lahsi zda zivot mnisky ako matky. Matka je sustavne stresovana bezpecnostou svojich deti, nesmiernym strachom o ne, strachom o to, ci nezlyha, neochorie, co bude vladat a co nestihla. Byt matkou mnohym detom je velmi tazke a casto taka obeta, ze samu seba celkom vymaze. Pre toto sa musi rozhodnut kazda zena sama a nie pod natlakom uzasneho vzoru. A pokial ma manzela a neuznava rozne druhy antikoncepcie, tak navyse musi mat potom strach, kolko deti este tak moze mat a co vsetko uvladze.
Ja dnes by som sa bala zit napriklad s katolikom a riskovat, ze budem mat sest deti a celkom byt od neho zavisla, aky bude otec. To ja vidim ako celkom sa vydat tomu muzovi napospas. Uz by som si netrufla tvrdit, ze naisto mozem o nejakom cloveku tvrdit - Nikdy sa nezmeni a mozem byt od jeho pochopenia a pomoci celkom zavisla a spolu so mnou vsetky moje deti.
Ja by som sa do takejto doby - aka dnes mala by byt podla mnohych zena, bala vydat. Preto chapem mnohe mlade zeny, co to velmi dobre zvazuju, ze sa nevydaju za hockoho. Nevidim zivot osamelej zeny tak katastrofalne ako zivot zeny, aky nam tu vzor stavaju na piedestal ti, co ho osobne taky nezazili. To sa dobre hovori tym starsim zenam, co maju len dve-tri deti, ale nemali ich sest a mozno nahodou tie sa mali dobre. Im uz nehrozi, ze ich budu mat sest a hovoria o tom, coho nasledky uz len nezaziju.
Nechcem tym ponizit ziadnu zenu, co ma pat-sest deti dobrovolne a schvalne a je v svojom zivote stastna. Prave naopak, vidim to ako tak nesmierne tazke, ze to zenam, co po tom vyslovene netuzia, nemozeme vnucovat. Dostat sa k siestim detom len z naivity nepovazujem za zodpovednost a ani od spolocnosti, ktora taketo podmienky pre zeny len ospevuje.
Dobre sa to pise len knazom a ludom, ktori to, co ospevuju, nikdy nezaziju. Ale zodpovedna zena vzdy musi pocitat s tym, ze kazde jej dieta, aj to stvrte aj piate, moze sa narodit aj poskodene a jeho starostlivost ju oberie o vsetok cas. Ten cas, ktory sa uz zaviazala predchadzajucimi porodmi venovat tym detom, ktore uz porodila.
Ked sa uchadzate o hypoteku, tak sa spolocnost zaujima, ci ju dokazete splatit. A dieta nie je o nic menej narocne nez len nejaka hypoteka a najma, ked neviete, nakolko vas bude potrebovat.