Co sa mi paci na "ateizme":
Vsetkych mudrych ludi, co som v zivote spoznala, boli takzvane "len vlazni veriaci". Nezadefinovali by ste ich do skatulky ziadneho nabozenstva.
Primitivna forma akehokolvek nabozenstva by im nevyhovovala, uz aj len z toho dovodu, ze si v zivote necitali len o jednom a len bibliu alebo katechizmus.
Najlepsie z ludi chapali myslienku, ze ak Boh existuje, tak najblizsie k nemu stoji nie cirkev ale umenie. Citili vzdy to najvyssie v cloveku v hudbe, ktoru zlozil, ktoru bol schopny precitit, v slovach, ktore dokazal napisat, zachytit, skladat basne a mat muzu aj v sebe pri ich citani od inych.
To podla mna vobec nie su vlazne veriaci ludia ale najviac veriaci, pretoze su prave pri svojom celozivotnom hladani a schopnosti menit sa, ukazkami, aky by veriaci clovek mal byt v svojej stale zivej a neskostnatenej viere. Su to veriaci viac srdcom ako len slovami alebo formalnymi skatulkami.
Skor sami seba povazovali za menej - za vlaznych vo viere, za ateistov a pritom nam vytvaraju obraz stale pokornych ludi v svojom hladani.
Kto si mysli, ze uz nasiel, tak nenasiel vobec nic, inak by si to mysliet nemohol a sam seba tak v svojej viere precenovat a byt natolko neskromnym a nepokornym - aj ako clovek, aj voci Bohu.
Co sa mi nepaci na primitivne "veriacich":
Ich hlupost to nie je, pretoze aj hlupy a este nevedomy clovek moze byt veriaci. Ved veriacim moze byt aj idiot, aj clovek s lahkou debilitou, ked ma dobre srdce.
Nepaci sa mi na nich casto ich neskromnost a nepokora aj ako ludi, aj voci Bohu.
Prave pre svoju hlupost a nevedomost si mnohokrat o sebe myslia, ze su krasne a citlive duse.
A nielen to, ze takymi su a taki pripadaju sami sebe, ale myslia si, ze aj pochopit ich a ich "vieru" mozu len krasni a citlivi ludia.
Tato neskutocna vypinavost o vlastnej cistote je najvacsim dokazom ich neskromnosti a naivnej predstave o viere, ze je tak lahka.
Ich viera ako Ariel v prasku je skor ich konzumnym svedomim.
Sam seba povazovat za cisteho je najvacsim vyznanim svojej neviery.
Casto prave tito ludia povazuju akukolvek kritiku ich povrchnosti za nepriatelstvo voci Bohu a nielen ako kritiku ich povrchnosti.
Keby som tento clanok skoncila ich slovami, tak napisem, ze tieto svoje krasne a hlboke myslienky, ku ktorym som sa dopracovala prezitim mnohej bolesti, dokazu pochopit len cisti a vnutorne krasni ludia a len ti dokazu precitit to, co teraz v svojej cistote citim ja.
Tych temnych a povrchnych tieto slova, ako tak hlboke, ze ich uz ani nedokazu pochopit, nieto este precitit, neoslovia.
Ich obzor konci niekde ani nie na polceste, ale len na zaciatku, kde k viere este ani nepricuchli, lebo pojem skromnost a pokora je im neznamy.
Ale celkom chapem, ze ked v mojich slovach aj tak pocitia vsetko to ciste od Boha, tak to u nich vyvola len nenavist k samotnemu Bohu a ze som sa ho nebala v svojej cistote vyznat.
To len ich ego im pristupi svedomie ako otlak.
Ale ja sa nad to povznesiem, pretoze viem, ze mam pravdu a ze ked budu raz uprimne aj oni hladat, tak tu pravdu najdu tiez a Jezis sa im da spoznat.
Prajem im uprimne, aby uz vtedy nebolo pre nich neskoro a neskoncili niekde len v polke svojej bezboznosti. Ale budem sa za nich modlit, aby im bol Boh milostivy, mna isto vyslysi.
A teraz skoncim radsej len svojimi slovami:
Prajem vsetkym hladajucim, aby nepohrdali spinou v sebe a v inych, pretoze to sme my, naozajstni, a sami viete ako aj tak dokazeme sa navzajom milovat a ako po tejto laske tuzime.
Nech by sa dialo cokolvek, stale to v nas bude.
Neprestavaj tomu verit.
Prajem to tak velmi tebe ako aj sebe.
