Slečna Tutkova sa pýta: "Kto z tých, ktorí ma súdia len podľa skúseností, má však osobnú skúsenosť s čistým vzťahom?"
Ja mam s takýmto čistým vzťahom a preto píšem k tomu článok, že hoci som takýto vzťah prežila, aj tak si nemyslím, že by veľkosť lásky alebo jej čistotu určovalo len toto, že len svoje telo považujete za dar.
Ja som to zažila len náhodou, lebo len náhodou som bola panna ja aj môj muž a keďže sme sa rozhodli pre seba doživotne, tak sme si najprv šli dohodnúť svadbu a až po tom sa k tomu pridal aj sex. Nebol v deň sobáša, do svadby nám zostávalo par dni.
Dúfam, že si nemyslite, že o čistote vzťahu by rozhodlo, keby sme so sexom počkali par noci. Oproti rokom, čo nás čakali, nebol pre nás najpodstatnejší sex.
Nezamýšľala som toto však venovať ako dar a ani som to nevnímala tak, že takýto dar dostávam. Žiaden z nás si ho nemusel schválne odopierať, len predtým sme nezažili takú lásku, aby sme aj o sex s niekým iným predtým záujem mali. Proste sme to tak necítili.
Ale môj život nemá nič spoločné s tým, že by som si myslela, že mam návod - ako podľa mňa majú alebo mali by žiť aj iní. Ti Iní mohli zažiť lásku s ktorou hneď nebežali do manželstva alebo sa mohli skôr aj sklamať. Bolo by také dievča niečím na vine? Alebo taký muž?
Lásku neurčujú formality.
Veľa ľudí sa posobášilo takpovediac aj len z rozumu alebo len z vypočítavosti, že manželstvom niečo získajú alebo, že už sú na to len dostatočne starí a mohli by sa už oženiť, vydať, lebo takto sa to očakáva alebo ma. Ti ľudia sa preto milujú viac a poznajú väčšiu lásku?
Len odopieraním si sexu v akomkoľvek vzťahu vzrastá láska?
Potom sa taký človek môže oženiť len z čírej nadržanosti a už obyčajnú vlastnú zmyselnosť považuje za lásku!
Vie ten človek o láske viac alebo menej?
Podľa mňa menej, pretože nedokáže rozlíšiť lásku od mávania len pudov s nim. A mysli si, že dostane lásku len tým, že ona je stále panna?
Toto sa mne zdá tak povrchný vyber a posudzovanie, ktoré ma práve od lásky veľmi ďaleko.
Viac sa mi páči myšlienka, aby sme sex mali len s človekom, ktorého milujeme. To je ten krásny ideál.
Ale na to vám ľudia povedia, že to by tu vládla asi Sodoma-Gomora, pretože ľudia sa tak navzájom milujú!
A naozaj?
Koľko osudových lások ste zažili, že nám hrozí Sodoma-Gomora, snáď dvadsať?
Alebo ste ich zažili len sedem tých osudových?
Alebo si ich mýlite s obyčajnou zmyselnosťou?
Človek sa boji - čo by tak stváral, keby mal slobodu?!
Už som slobodu mala a bola som pannou až pokým som nestretla svojho muža. Bránil mi niekto v tej slobode?
Nikto, len môj vlastný cit, že nikto mi za milovanie nestal. Môj muž to zažil rovnako. Tiež mu nikto nebránil, len vlastný cit, že nikdy to nebolo tak ono, ako chcel.
A odkedy žijem, vždy to tak cítim, že sex si nemusím odriekať. Som slobodný tvor a lásku nestretneme každý deň, mnohí na ňu čakajú roky a mnohí ju nikdy ani nezažijú a ani nevedia, že ju nezažili, pokiaľ nezažijú.
Buďme verní svojim citom a nie dogmám, pretože žiadna dogma vám lásku nezaručí a keď sa vzdialite svojmu citu, tak ju ani nezažijete.
Hovorí sa o Slovákoch, že keď sa dostanú k švédskym stolom, tak sa obžerú a žeru a žeru, pokiaľ do nich vojde, lebo toto je zadarmo.
Však aj na tie svadby sa chodia toľkí len nažrať, že niekedy sa mi zdá, že keby to jedlo neexistovalo, čo by vlastne ti ľudia spolu okrem jedenia robili?
Majú program - predjedlo, polievka, hlavne, zákusky a potom tak nevynikne, že vlastne spolu nerobili nič. Spolu len trávili. A takto mnohí trávia aj manželstvá - raňajky, večera, narodeniny, meniny. Stačí sa pozrieť na našu obezitu, akú náplň života majú ľudia.
Keď som ja raz zažila švédske stoly v Španielsku, mohla som si naložiť trikrát denne čokoľvek, čo aj nechutne vyzeralo. Vždy som sa najviac tešila na raňajky a na pečivo plnene čokoládou a nielen ja, ale aj môj muž a môj syn. Schovávali sme si ich po vreckách, ako keď sa do niektorého jedla ZAMILUJETE.
A keď sme odchádzali z jedálne, tak náš syn ešte odo dvier volal na nás:
- Ešte tu mam prázdne vrecko!
Myslela som si, že keď sa rozvediem, tak ja sa obžeriem! A teraz si dám každého muža, na ktorého dostanem chuť!
Žiadneho si neodopriem, ale zažila som na vlastne počudovanie toto, čo som zažila aj pri inom švédskom stole a náhodou práve na svadbe.
Ta svadba trvala tri dni a veru nám aj vytrávilo za toľko hodín a dni a bolo tam veľa stolov - jeden plný chlebíčkov a zákuskov a mís, iný cely plný len ovocia a nakrájaných melónov.
Už pre žiadny som nemala oči, len pre tie melóny.
A tak mohlo byť na tej svadbe, čo chcelo a zadarmo, ale ja som si všetko miesto, čo som v bruchu mala, keďže mam len jedno a malé brucho, nechávala len na tie melóny. Cele dni som jedla vlastne len litre a litre melónovej šťavy - celkom výberovo!
A takto len som to zažila aj v láske. Na čo mne by bolo toľko mužov na svete, keď som len jedna? Celkom by mi stačil jeden a stále som to tak cítila, že si nechám miesto v bruchu LEN na melón!
Vážne si nemusím nič odopierať a Boží zákon – „Neprežer sa!“ - vnímam tak prirodzene. A verím tomu, že takto ten zákon aj platí.
Zo všetkého, čo preženiete, je vám potom zle.
A asi vám je zle aj z diét, keď ich vôbec NECITITE PRIRODZENE.
Verili by ste človeku, čo hladne vytriešťa oči na švédske stoly, že tejto myšlienke o neobžerstve rozumie?
Že vie, čo je to milovať hoci len melón?
Ale on sa cíti, že dokáže aj melón a všetko bez ladu a skladu do svojho žalúdka, aj ľudí tak! Aj svojho milovaného.
Naozaj vie ktorého, keď si toľko musí zakazovať?
Však taký človek necíti vernosť prirodzene!
Musí si ju proste prikázať!
Je toto vôbec láska?
