No, mala som malý plat a aj zmluvu v práci som mala len na určito a len do leta a od leta som znova bola bez prace a bez peňazí aj na stravu. Mame amputovali celu nohu a ja som nevedela vybaviť pre ňu ani preukaz ZTP, aby som mala zľavu na obväzy a čo všetko po takej amputácii potrebovala, na všetko sme museli len čakať a sústavne som sa bála, ako prežijeme a čo si počnem, keď ďalšiu prácu nezoženiem. Zodpovedala som za tri deti a za nevládnu mamu, ktorá ani na záchod nevedela isť sama. A vtedy sa nám pokazil v byte bojler a nemali sme ani teplu vodu.
Zavolala som opravára so strachom, koľko bude ta oprava bojlera stáť a kedy už budeme mať teplu vodu opäť. Nepovažovala som už ani teplu vodu za takú samozrejmosť, pretože už v dome sa nám stalo, že aj tam sa nám pokazil veľký bojler a keďže som vtedy ešte prácu nemala a ani peniaze na opravu, tak sme boli bez teplej vody až tri mesiace a aj deti som kúpavala tak, že som ju musela zohrievať v hrncoch a prenášať do kúpeľne.
Opravár prišiel a povedal, že oprava bude stáť do dvoch tisíc, ale bojler je už tak starý, že aj tak sa znova do polroka pokazí a lepšie by bolo kúpiť novy.
Tak okrem toľkých starosti začala som zháňať lacný prietokový ohrievač a najlacnejší som zohnala za desať tisíc. Predavač mi povedal, že donesie mi ho a príde mi ho zapojiť jeden ich pracovník a ten mi dá aj potvrdenie na záručný list k nemu. Ledva som naškrabala na tých desať tisíc, že snáď nejako prežijeme aj tak a zapojenie ohrievača stalo ďalších tisíc korún, ale keď mi ho zapojil a zobral ďalšiu tisícku, tak mi povedal, že záručný list mi potvrdí ďalší človek, ktorý ešte len príde.
Ale ten ďalší pracovník, keď prišiel, tak si pýtal ďalších 700 korún za zapojenie ohrievača a pečiatku na záručný list. A vtedy sa vo mne všetko vzpriečilo, že ja už toto ďalšie nezaplatím a že to mi nikto nepovedal, že až on mi ten ohrievač mal zapojiť a celkom zbytočne som predchádzajúcemu dala tisícku za zapojenie a pýtajú si za to zapojenie peniaze dvakrát, jeden, že mi ho zapojil a druhy, že mi ho mal zapojiť. Predstavte si, že ste v absolútnej núdzi a niekto vás takto oklame.
Tak som šla do tej predajne znova, že ja som odmietla znova zaplatiť a odmietol mi ich pracovník dať pečiatku na záručný list a prečo mi to nepovedal ten predavač?
Opäť som sa len stretla s ľudskou ľahostajnosťou, že len došlo k omylu, ale už sa to zmeniť nedá a ja musím znova zaplatiť, hoci to mohol vedieť aj dopredu, že zapojiť mi ho ma až ten druhy. Úplne neúčastne so mnou rozprával, ako papagáj za pultom, nejaké formulky odriekal a ja som mu do toho povedala:
- Vy si toto nemyslite! Vy si myslite teraz niečo celkom iné! - a povedala som mu to s takou istotou mojej intuície, že predsa jeden človek nemôže byť až tak ľahostajný...
- Vy sám si o tom myslite niečo iné! -
- Vy veštíte! ? - prekvapene sa ma spýtal ten predavač.
A ja, čo sa bežne k tomu nepriznám, v tej chvíli som mu ani neviem prečo odpovedala:
- Áno, veštím! -
V tej chvíli začal cúvať spoza pultu a celkom inak hovoriť:
- Ja za to nemôžem! Ja som to nespôsobil... - a všelijaké dôvody, ako on za to nemôže.
Chvíľu mi dochádzalo, prečo sa ma to spýtal a že tento človek sa ma zrazu boji, že ja mu snáď čítam myšlienky a môžem mu vidieť aj do hlavy, čo si mysli, keď som mu s takou istotou tvrdila, že si mysli niečo celkom iné, než hovorí. Ale to bol len taký môj logicky predpoklad, že si určite mysli niečo iné.
- Takže vy veríte na bosorky?! - zostala som ohromená, že si mysli, že mu môžem vidieť aj do hlavy! Ale on pokračoval vo vysvetľovaní, ako on mi nič nespôsobil a on konkrétne za to nemôže, akoby som sa mu teraz snáď mohla a chcela nejako pomstiť a snáď mu počarovať, ako ta bosorka. Pocítila som jeho strach, ako začal cúvať a pomaly odchádzať k dverám predajne, ktoré viedli na ulicu a pri tom stále niečo hovoril.
- No, to je skvele, že v dnešnej dobe veríte na to, že vám môžem počarovať! - ale o čo viac som pokračovala, o to viac bol ten človek vydesenejší a už si ani nepamätám, čo mi hovoril, okrem opakovania, že za to nemôže a prečo za to nemôže, akoby som ho chcela teraz zlikvidovať a už s nim nebola rozumná reč.
Nemohla som ani reklamovať, ani nič, lebo s tým predavačom sa od tej chvíle nedalo hovoriť. Jednoducho z tej predajne potom v tých dverách, ktoré viedli kamsi na dvor z predajne zmizol, on ušiel a predajňa zostala prázdna!
Vyšla som na ulicu a po ceste som sa spamätávala a pozerala, čo mam na sebe oblečené, že som mu pripadala ako bosorka. A uvedomila som si, že som mala na sebe červeno-čierne šaty až po zem, ktoré vyzerali ako zo stredoveku, kúpila som si ich v Španielsku a mali aj také šnurovanie na hrudi, čo mu mohlo pripomínať akési oblečenie čarodejníc. A keď si k tomu prirátam svoje ryšavé vlasy, ktoré som si nejako neuhládzala, keď som sa ponáhľala do tej predajne, tak naozaj som mohla vyzerať ako do komparzu na čarodejnice.
Ale uvedomila som si najmä niečo iné a to, že kedy človek iného obviní z toho, že mu chce ten človek ublížiť a to, keď ma zle svedomie!
A tak sa stalo, že cestou na zastávku som si uvedomila aj to, koľko tak žien v minulosti muži oklamali a boli to ženy možno v núdzi a osamele a keď tých ľudí aspoň ich svedomie niekde v duši a potlačené sa ozvalo, tak človek často zareaguje takto - svoje zle svedomie, že on ublížil, presúva na toho človeka, ktorému ublížil, že to on mu chce ublížiť!
Myslím si, že bosorky boli ženy, ktoré niekto zneužil, lebo väčšinou to boli osamele ženy a tie su častou obetou, keď ich nikto nechráni a tak to bývalo o to viac v minulosti. A potom v nich ľudia upálili svoje vlastne zle svedomie, keď tým ženám nejako aj ublížili.
Dovtedy ma to nikdy nenapadlo, ale sú také chvíle jasnozrivosti, keď si uvedomíte na základe svojho vlastného zážitku s niečím a keď niekto vás pre niečo považuje zrazu za bosorku a viete, čo ešte bolo za tým a cítili ste ako sa cítil, že pochopíte príčiny, ktoré by vás inak nenapadli. V tej chvíli som sa vedela do tých „bosoriek“ vžiť a verte mi, že to bol hrozne skľučujúci pocit, keď si niekto o vás mysli, že mate takú silu, akú nemáte a považuje vás za nebezpečného.
Možno mi to neuveríte, ak ste ten zážitok nemali, prečo ľudia označia niekoho za bosorku, za čo v nich samých je to tak a aký podiel ma na tom ich vlastne zle svedomie, keď to môžu myslieť naozaj.
Človek s čistým svedomím nevidí nikde bosorky a nemá z nich STRACH!
Ani som ten záručný list kvôli tomu vtedy nevybavila, nebolo ani s kým. A ani som ho tie dva roky, čo som ho mala mať, preto nemala. Nemala som už odvahu ešte raz do tej predajne isť, keď som tam nevidela iného predavača, okrem toho istého. Len som si vždy pomyslela, že to je teda ohromne moderna predajňa prietokových ohrievačov, keď tam majú predavača, čo verí na to, že si k nim môže prísť kúpiť ohrievač aj bosorka.
