Proti všetkým cirkvám a sektám

V tomto vnutornom "povzneseni" pocituju akusi odplatu za dobro, Boziu vdaku za svoju poslusnost, vycituju to ako spojenie s Bohom, na ktoreho zavse aj myslia s posvatnym zanietenim vzbudzujucim alebo zanechavajucim pocit blazenosti, ktorym sa stastne opajaju.
Ale tieto zastupy veriacich idu nespravne. Ziju stastne v blude, ktori si sami vytvorili. Nevedomky sa tak zaraduju k tym farizejom, ktori prinasaju svoje male obete so skutocnym, ale nespravnym pocitom vdaky: "Pane, dakujem Ti, ze nie som ako ti druhi." To sa sice nevyslovuje, ani sa v skutocnosti na to nemysli, avsak "povznasajuci pocit" vo vnutri nie je nicim inym ako takouto nevedomou modlitbou vdaky, ktoru aj Kristus uz oznacil ako nespravnu.
Toto vnutorne "povznesenie" nie je v takych pripadoch nic ine ako prejav sebauspokojenia vyvolaneho modlitbou, alebo umyselne dobre chcenymi myslienkami. Ti, ktori sa vydavaju za pokornych, vacsinou su daleko od toho, aby boli skutocne pokorni! Casto to vyzaduje aj premahanie hovorit s takymi veriacimi. Nikdy a nikde nedosiahnu v takom rozpolozeni mysle tej blazenosti, o ktorej sa mylne domnievaju, ze ju uz maju zaistenu! Radsej nech hladia na to, aby snad celkom nezahynuli vo svojej duchovnej pyche, ktoru povazuju za pokoru.

Mnohym, doteraz este NEVERIACIM, bude lahsie vojst do kralovstva Bozieho, ako vsetkym tym zastupom s ich predstieranou pokorou. Oni predstupuju pred Boha nie s jednoduchou prosbou, ale s nepriamou poziadavkou, aby ich odmenil za ich modlitby a zbozne slova. Ich prosby su poziadavky, ich spravanie pokrytectvo. Budu odviati od Jeho tvare ako prazdne plevy. Dostane sa im odmeny urcite, ale inac, ako si oni myslia. Uz na zemi sa nadostac nasytili vo vedomi vlastnej hodnoty.
Pocit blaha zanikne coskoro pri prestupe do jemnohmotneho sveta, kde nahle vystupi vnutorne citenie, na zemi sotva tusene, zatial co prevazne len myslienkami vzbudzovany pocit vyjde navnivoc.
To vnutorne, tiche, tzv. pokorne ocakavanie lepsieho nie je v skutocnosti nicim inym ako poziadavkou, aj ked sa to vyjadruje co ako peknymi slovami.

...Tieto nespravne nauky boli iba rozumovymi vypoctami, ktorych cielom bolo hromadne lovenie ludskych dusi. Ku kazdemu lovu je potrebna navnada, posobiaca lakavo na vsetko, na co je nastavena. Spravny vyber navnady je najdolezitejsou vecou pri kazdom love.
Tu islo o lov na ludske duse, plan bol postaveny na ich slabostiach. Lakadlo muselo vyhovovat hlavnej slabosti! Hlavnou slabostou dusi je pohodlnost a lenivost ich ducha!
Cirkev celkom presne vedela, ze musi dosiahnut velky uspech prave v tom, ked vyjde co najdalej v ustrety tejto slabosti a nebude vyzadovat jej odstranenie! Vydlazdila ludom siroku a pohodlnu cestu, ktora mala udajne viest k Bohu. Ludia radsej klakaju na kolena, mrmlu stokrat modlitby, len aby sa nemuseli ani na okamzik duchovne namahat. Cirkev im preto odnala duchovnu pracu, odpustala im tiez vsetky hriechy, len aby ludia boli pozemsky a navonok poslusni a konali tak, ako cirkev od nich pozemsky pozadovala. Ponechavala veriacich v blude, ze za vsetko, co dali pre cirkev, bude im pridelene miesto v nebeskej risi.
Akoby cirkev mohla tieto miesta rozdavat!
Sluzby a poslusnost spajaju vsetkych veriacich len s ich cirkvou a nie s ich Bohom! Cirkev alebo jej sluzobnici nemozu ludskej dusi odnat ani prasok jej viny alebo dokonca jej odpustit.
Nieco tak neuveritelne moze sa stat len nemysliacim "stadovitym" ludom, ktori si takym konanim vtlacaju poznavacie znamenie najvacsej duchovnej lenivosti. Ved len najjednoduchsie premyslanie musi kazdemu ihned a lahko priniest poznanie, ze taka namyslenost sa neda vysvetlit ani ludskou marnomyselnostou, ale ze je v tom tazke ruhanie sa Bohu!

Hovorim vam, ze ludia mozu Bohu skutocne sluzit prave len tym, co v cirkvach neprislo k zivotu: vlastnym premyslanim, samostatnym skumanim! Kazdy ma sam prejst mlynmi a sukolesim Bozich zakonov vo stvoreni. Preto je potrebne, aby kazdy sam poznal v pravy cas druh a chod mlynov.
Prave toto mnohe cirkvi nepripustili vo svojej tvrdosijnosti, aby veriaci mohli dojst k potrebnemu vlastnemu premyslaniu a citeniu. Tymto cloveka pripravili o oporu, ktora jedina mohla ho bezpecne viest a ukazovat cestu. Namiesto toho sa snazili vnucovat cloveku vyklad.
Len culostou vlastneho ducha mozu sluzit ludske duse svojmu Stvoritelovi.

Nekonecne zastupy dali sa prilakat pripustenou lenivostou ducha do uspavajuceho lona cirkvi. Uverili ruhavemu bludu o lacnom odpykani hriechov. S mnozstvom duchovne lenivych ludi vzrastal jej pozemsky vplyv, ktoreho konecnym cielom je pozemska moc. Bohu nepriatelske sebaoslavovanie vsetkych cirkvi oddeluje ich veriacich od Boha, miesto toho, aby ich k nemu privadzali. Nauky boli falosne!
Ludia to vsak mali sami a lahko rozoznat, pretoze tieto nauky zretelne protirecia najzakladnejsiemu citu pre spravodlivost. A preto su veriaci cirkvi prave tak vinni ako samotne cirkvi! Ani nemohlo dojst k poznaniu prebudenim ducha, pretoze sa mu predkladali mnohe nespravne vyklady, na ktorych velky podiel maju menovite cirkvi. Nic im nebude odpustene z tejto velkej viny!

Vo vasom vnutri stoji oltar, ktory ma sluzit k uctievaniu vasho Boha. Tymto oltarom je vasa schopnost intuitivneho citenia. Ak je cista, ma spojenie priamo s duchovnym. Potom byvaju chvile, kedy aj vy mozete plne precitit blizkost svojho Boha tak, ako sa to casto stava v najhlbsej bolesti a v najvacsej radosti.

Nehovorim ani k cirkvam a stranam, ani k radom, ani k sektam a spolkom. Hovorim vsak celkom jednoducho k cloveku samotnemu.

ukazky z knihy Vo svetle pravdy od Abd-ru-shina
Taktiez sa aj na tuto knihu nabalili rozne sekty, presne tak ako aj na bibliu a ako sa snad nabali na vsetko, co clovek hoci aj o Bohu napise. Ludia su schopni zneuzit absolutne vsetko. A preto by sme vsetky zdroje mali skumat sami a sami nad nimi rozmyslat, co nam vlastne hovoria a ci my s tym suhlasime a nie ako nam kazu a prikazuju ini, comu mame verit. Kazdy z nas ma ten najdolezitejsi kompas v sebe a nie v inych ludoch. Aj za svoj zivot nesieme zodpovednost len my sami a neponesie ju za nas ziadna cirkev a ani nikto iny na svete.