Šieste prikázanie

Aj mňa by zaujímalo, čo si myslite o rozvode v Duchu Písma.
Ja si o rozvode v Duchu Písma myslím toto:
Manželstvo zrušené svetským sudom cirkev považuje za platne alebo neplatne podľa toho, či bolo uzavreté aj v Duchu Písma, v Bohu - v láske, v nebi.
Keď nebolo takto zjavne uzavreté prostredníctvom cirkvi, nepovažuje ho za platne, takého človeka za slobodného a hriešneho s previnením proti 6 prikázaniu, kde láska nenadobudla svoju duchovnú podstatu a upadla len na úroveň pozemského konzumovania vzťahu bez týchto hodnôt.
Keďže ani manželstvo písomné a cirkvou ako inštitúciou pozemskou nezaručuje naplnenie takejto lásky na duchovnom základe a týchto hodnotách, môžeme sa len domnievať, že uzavreté v tomto Duchu bolo. Je to vecou svedomia a poznania každého z nás, nakoľko v tomto Duchu uzavreté bolo nielen navonok.
Myslím si, že príznakom takéhoto skutočného manželstva uzavretého v Bohu je, že sa v týchto hodnotách a v tomto Duchu nerozpadne. Človek, ktorý cíti ku svojmu partnerovi vo vzťahu tieto hodnoty a vo vzťahu, kde tieto hodnoty zažívajú voči sebe obidvaja partneri je naplnený rozmer vzťahu, ktorý ich obidvoch obohacuje aj duchovným smerom a k prehĺbeniu týchto hodnôt. Navzájom posilujú v sebe vieru v lásku. Takýto vzťah sa preto nerozpadne a nerozdelí ich v tomto Duchu ani smrť.

Takéto hodnoty môže mat aj vzťah neuzavretý navonok, ani svetsky, ani cirkevne. Takéto hodnoty mohol mat aj vzťah rozlúčený inými ľuďmi násilne, alebo iným zasahovaním zvonku. A práve tohto sa týka 6 prikázanie. Čo Boh spojil, čo bolo v Bohu spojene - v láske, v duchovnej láske, ktorá tieto hodnoty v sebe ma, človek nerozlučuj, nenarúšaj - čiže nikto tretí nesmie medzi nich zasahovať a tieto hodnoty ohrozovať. Majú byt dobrom a hodnotou aj pre okolitý svet.

Pozemsky sudca, ani cirkevný zástupca ako tretí človek nemôže takéto manželstvo zrušiť, ak si ho samotní účastníci tohto vzťahu, teda oni dvaja neželajú, alebo čo len jeden z nich, pretože už to poukazuje na to, že tento rozmer naplnený nie je. Takže ROZVOD V TOMTO DUCHU JE BEZPREDMETNE SLOVO. Nemôže existovať tam, kde takýto vzťah ani NEEXISTUJE nenaplnením takéhoto vzťahu.
Pozemsky sa často považuje za naplnenie sexuálny akt, čo najlepšie dokumentuje nakoľko až manželstvo znamená pre pozemsky svet len hmotnú alebo v hmote naplnenú inštitúciu alebo zväzok na hmotnom základe. Môžeme sa priamo domnievať, že preto aj v písomne stvrdenej podobe vzniklo ako pozemská záruka dedičstva a hmotných záväzkov, nie ako naplnenie duchovnej podstaty vzťahu, keď hodnoty vnútorné nie su merateľné písomnými zárukami. O naplnenosti duchovnej podstaty vzťahu môžu jej najpravdivejsi obraz vedieť len jeho účastníci -partneri, ktorých tento vzťah ma napĺňať.
Proti tomuto prikázaniu sa previňujú všetci tí, ktorí takéto vzťahy uzavreté v Bohu - v láske, v nebi v týchto hodnotách narúšajú pre iné svetské výhody, iné pochybne hodnoty a týmto pravú jeho hodnotu aj v sebe znevažujú.
Dá sa povedať, že väčšina manželstiev nie je manželstvami uzavretými v Bohu, v nebi aj keď navonok cirkevne potvrdenými. Väčšina manželstiev je výsmechom týmto hodnotám. A mnoho skutočných manželstiev, vzťahov, ktoré tieto hodnoty napĺňali, uzavreté navonok neboli, len v Bohu a len v nebi.
Že mnohé boli násilné rozlúčené ľuďmi, alebo narúšané inými a nielen pragmatizmom nezosmilníš v sexuálnej rovine vzťahu.
Ale chápať zmysel je nebezpečné pre tých, čo chcú mat moc a možnosť kontroly nad inými ľuďmi a nad hmotnými majetkami. Všetci sa budú zodpovedať za porušenie tohto prikázania v skutočnom zmysle, aj keby to bol priamo cirkevný hodnostár, ak v živote narušil akýkoľvek takýto vzťah.
Myslím si, že toto je aj logické vysvetlenie, ktoré ma aj vnútornú logiku v zmysle týchto hodnôt tak, aby platilo jej vnútorné a pravdivé naplnenie nielen navonok a len v tom, čím sa môžeme len navonok preukázať, pričom zmysel byt naplnený nemusí.
Kto sa drží len vonkajšieho zdania, zrádza vnútorné hodnoty a to sa tyká aj Písma. Zákony nemajú platiť navonok, ale vnútorne. A mame ich napĺňať aj keby sme tým narušovali len vonkajšie zdanie o ich dodržiavaní. Aj to patri pod pojem bojovať za svoju vieru aj napriek ťažkostiam, ktoré iní nevidia.
Navonok často zákony dodržiavajú len farizeji, ktorí chcú svoju vieru viac prezentovať, ako napĺňať a kráčať tým po zjavne lahšej ceste - len iným viditeľnej ako napĺňanie jej zmyslu napriek životným ťažkostiam. Ich farizejstvo bude zotrete ako šupka, ako prázdna legitimácia tejto viery.
Vraciam sa k slovám, ktoré som napísala veľkými písmenami. Rozvod neexistuje, ale nebude neexistovať len tým, že ako nevedomý a netušiac čo hovorím, ti to sľúbim pri oltári, ktorý je z hmoty a nie z tejto hodnoty, v TOMTO DUCHU.Najprv v sebe v tomto Duchu ten oltár postavím a pred ním, pre takýto vzťah rozvod neexistuje a ani smrť nás nerozdelí.

A keď niekto skutočne a hlboko miluje a v jeho láske tieto hodnoty sú, tak to tak aj cíti - prirodzene. A nie je k tomu potrebne žiadne násilie ani podopieranie zvonku - len slovami, alebo Písmom LEN na papieri. Ani slovami z úst iného človeka. Ani posvätením, ktoré neprišlo z vlastného vnútra. A pred oltárom vlastnej a dobrovoľnej pokory, ktorá sa zrodila z lásky - teda v Bohu a v nebi, kde sme sa stretli - ale tu, v nás.