Aby som jej verila, tak mi hovorila rozne pripady, ked si to zena vycitala tak, ze to mnohi ludia o nej len nevedeli, lebo to kazdemu nevesala na nos. Nasa babicka bola na potrate a mama mi vysvetlovala, ake tazke to bolo vtedy rozhodnutie a ako babicka si chcela nechat aj sieste dieta, ale dedko bol proti. Nasa babicka totiz velmi tuzila po synovi a mala pat dcer. Pri kazdom dietati dufala, ze sa jej uz narodi vytuzeny syn a vztah k malym detom mala neuveritelny. Clovek by povedal, ze ju uz tych pat deti zmoze a uz strati zaujem mat dalsie, no este aj po piatich hovorievala, ze jej je luto, ze uz nebude mat male babatko a to je uzasny cas. Mala jedno poskodene dieta a aj o to sa vzorne starala.
Pri jej pracovnej vykonnosti, ked zvladala az do smrti okrem celej kopy vnuceniec na cele prazdniny aj ohromne zahrady okolo domu a aj zomrela pri praci, ked isla dat zajacom zrat, bola by vladala vychovat aj 12 deti. O tom nepochybujem.
No vtedy bola tazka doba a dedko chodil za robotou do Madarska a aj moja mama si spomina, ze ako dieta ho neraz videla prist s drevom z hory tak, ze mal na cele cencule z potu. Dedko sa bal, ze nepreziju.
Tak dlho sa o tom hadali, pokym nebola babicka uz v piatom mesiaci a az vtedy suhlasila, ze zavolaju babicu. Bola noc. To viem tak, ze mama spominala, ze ked to dieta siel nas dedko zakopat, tak videl, uz sa dalo vidiet, ze je to chlapec.
Mozno noc nebola, ale ako mne mensej sa zdalo, ze to uz videl napriek tme a len v svetle mesiaca. Vraj strasne plakal, hoci to chcel.
Mozno preto, ze to bol chlapec a on syna nikdy nemal a mozno preto, ze uz to bolo jasne dieta a mozno preto, ze az vtedy si uvedomil, ze sa to neda zvratit spat.
Moja mama niekolkokrat spominala - Mohla som mat brata - ked jej sestry nerozumeli, akoby mi v tej chvili hovorila - Mozno brat by ma bol pochopil...
Hovorila mi, kde je pochovany a cele moje detstvo tam rastli vysoke modre kvety, ktore sa u nas volaju Strapaty Jano.
Vzdy mi toto kladla na srdce, ze mozno by som si to vycitala cely zivot a predstavit si to neviem. S tym som rastla a toto som si zapamatala.
Bola to sucast mojej vychovy, comu sa mam v zivote vyhnut a nedopustit.
Raz sme mali na navsteve maminu priatelku a ja som ich ako dieta pocuvala, o com sa rozpravaju. Pamatam si hadku medzi mojou mamou a jej priatelkou o akejsi zene, ktora sa rozhodla nechat si dieta s nejakym muzom.
Ta priatelka sa rozculovala, ze ta zena je sebecka, pretoze ju vobec nezaujimalo, ci ten muz chce mat dieta alebo nie a ani sa ho nespytala.
Zapamatala som si tu hadku, lebo bola pre mna niecim neobycajnym. Uz nikdy som nebola svedkom takej hadky medzi mojou mamou a jej nejakou najlepsou priatelkou. Nevedela som, co si mam mysliet, ked uznavala som ich ako dieta obidve. Tu tetu som mala rada a ony sa zrazu takto hadaju a moja mama je na nu velmi rozculena, co nikdy nebola a teta jej vytyka, ze je slepa a nevidi to spravodlivo.
Hadky dospelych som v detstve nezazivala, tak to bolo pre mna velmi zvlastne. Hadka medzi dvomi ludmi, ktorych uznavate.
Aj skoncila ta hadka nerozhodne, nejako tak, ze moja mama je zbytocne precitlivela a nevie sa na svet pozerat spravodlivo a ratat s muzmi. To iste preto, ze je sama, bez muza a ze sa jej paci feminizmus, ktory s muzmi nepocita. A muz moze mat celkom iny nazor a moze spolurozhodovat tiez a hovorit do toho tiez. No moja mama si mysli, ze ma na dieta pravo len zena, kedze ho pocala ona.
Myslela som si vtedy, to si pamatam, ze pravdu ma teta. Aj mne sa zdala moja mama precitlivela a tento iny pohlad bol pre mna novy, ze mozno je aj nespravodliva k muzom a ked muz povie, ze dieta nechce, tak mala by sa nad tym zamysliet aj ona. Dovtedy sa mi zdalo, ze len zena ma pravo rozhodovat o dietati.
S opacnym prikladom som sa nestretla. Nepoznala som nikdy ziadneho muza, co by bol dieta chcel a zena nie. Poznala som len zeny, ktorym bolo luto, ze ich manzel uz dalsie dieta nechce. Zmierila som sa s tym, ze takto je to na svete, ze zeny chcu deti viac.
A pre toto sa tesim novej dobe, ze dnes si uz nemoze nejaky muz len tak povedat - Ja to dieta nechcem a zober do uvahy, ze ho ja nechcem.
Dnes sa to bude mnoho muzov bat povedat!
O tomto som nikdy nepisala, ale tomuto som velmi rada, ze konecne dosla osveta az sem!
Moja mama vzdy bola za slobodne rozhodnutie zeny nechat si dieta. V mojej vychove vzdy vsadzala na slobodu a slo to aj takto.
Preto ja verim v takuto vychovu tiez! Svojej dcere hovorim o slobode a o dosledkoch. O tom, ze po potrate uz nikdy nemusi zena dieta mat a uz marne si bude hlavu obijat a o mojej babicke, ked bola celkom ina doba a o antikoncepcii ludia vedeli velmi malo.
A ked trochu povyrastie, budem jej rozpravat o tom, ze mne prirodzena metoda nikdy nezlyhala, pretoze som otazku tehotenstva vzdy riesila zodpovedne. Takze ja si myslim, ze sa to da!
Vyrasta nam aj nova generacia muzov, ktorych potraty konecne zaujimaju.
(Tak to bolo odo mna takpovediac z opacnej strany. Stale som za slobodne rozhodnutie zien, pretoze sucastou maminej vychovy bol aj nazor na slobodu zien.)
Este jedna spomienka:
Raz som si myslela, ze som tehotna. Bola som cerstvo rozvedena a boli sme chudobni. Nemala som pracu a nevedela som si zohnat ani brigadu. Bola som len na socialke a ledva sme mali na stravu. Mali sme na dva litre mlieka denne. Jedno mlieko bolo pre nas - mna, mamu a tri deti a druhe bolo pre nase steniatka. Moj byvaly muz nemal ani na alimenty a tak siel za pracou az do Bratislavy a nemal kde odlozit nasho psa, ktoreho si zobral on. Tak mi ho doniesol len postrazit. No o dva tyzdne sme mali miesto jedneho psa desat a ja starost navyse. Hovorili mi, ze ich mam dat utratit, aspon troch ciernych bastardov, ktorych urcite nepredam. Bolo to prave v tom case, ked som si myslela, ze som tehotna a nikomu nepovedala, ze sa v tom nasom psovi vidim. Prave tie tri cierne steniatka sa mali najviac k zivotu. Vzdy sa preryli k jej bradavkam najrychlejsie. Presne ako som nedokazala dat utratit jej steniatka, svoje mozne tehotenstvo som len tajila. Nevedel o tom nikto. Bala som sa, ze ked to niekomu poviem, tak ma oznacia za naprosto nezodpovednu za to, ze si ho chcem nechat.
A tak som si vymyslela na to taky sposob, ze sa budem robit, ze som to netusila a na potrat ist ani nemohla. Odvtedy viem, co zaziva zena v strese, ked si mysli, ze je tehotna a ze je to katastrofa a bude oznacena za nezodpovednu. Odvtedy s takymi zenami sucitim v akom strese musia zit. Preto sa necudujem, ked nejaka zlyha.
Bola som prekvapena, ked som sa dozvedela, ze tehotna nie som. Ale ani si nechcem predstavit, ako by to bolo pokracovalo, keby som tehotna bola. Vacsina ludi by to vobec nepochopila, preco som na potrate nebola.
Toto je tiez hnusne od nasej spolocnosti, co vsetko musi zena od ludi zazit, ked je!
V tej dobe by som bola byvala stastna, keby potraty neexistovali a nikto by mi to nebol vycital.
Ked o tom nehovorim, tak len preto, aby aj ine zeny k tomu slobodne dospeli, co chcu a preto, ze si netrufam na zaklade svojich zazitkov hodnotit situacie aj inych ludi. Mozno by to bola pycha, len sebou argumentovat a len vlastnymi zazitkami, co sa da a co neda uniest a ja si myslim, ze by to veriaci clovek nemal hodnotit o inych.
