Uplne obycajne, pekne a akuratne dievcatko, co ma osem rokov ma anorexiu.
Mne sa na nej najzvlastnejsie zdalo, ze milovala peciatky. Aj ja som tuto zalubu v detstve mala, ze ma fascinovali peciatky, takze som prave v nej videla seba a zmysel pre taketo “bezvyznamne” detaily.
U mna si prisla na svoje, lebo ja tuto zalubu mam do dospelosti. Mam tolko peciatok, kolko mozno ziadna ucitelka nepouziva. Snad sto alebo viac.
A ona o ne prejavila najvacsi zaujem aj ked zbierat taketo malickosti je pre vsetky deti velmi pritazlive. Neraz som mala cervene ruky od razitkovej farby aj v elektricke a hoci mi uz skoncila pracovna doba, tak neodisla som, pokym som svojim detom vsetko neohodnotila, co si len mohli zasluzit.
Jej mama je tucna a obrovska a jej dcera je pre nu vsetkym. Tiez tak ziju, ako sme my zili:
Mama – ja – moja dcera
Neskutocna trojka, ktora spolu drzi, ktora spolu byva a ktora vsetko spolu preziva.
Niekedy som sa na to dievcatko zahladela a zdalo sa mi zvlastne, ze tak obrovska mama ma take malicke a krehke dievcatko. Stastne to dieta! Videla som v tej ohromnej matke velku ochranu. Toto dieta ma vsetko, co potrebuje, 100% starostlivost, zaujem, pozorovanie. Jej uspech preziva cela rodina tychto troch zien, co byvaju spolu.
Casto, ked som jej podavala ziacku knizku, kde mala same jednotky, predstavila som si ako to ich rodina stastne prezije – kazducky uspech tej najmensej.
“To bude mat babka radost!” A ona sa stastne usmievala.
Jej mama bola na operacii. Aj tak prisla aj na rodicovske. Tak poctivo nic nevynecha ako jej dcera. Este sme stihali aby som ju z basnicky vyskusala skor ako mamka odide do nemocnice. Aby sa stihla potesit dalsou jednotkou. “Mamka ma bolesti.”
Dostalo to velmi rychly spad, ked mi jej mama rozpravala, ze sa jej nepozdava. Nechce jest.
Zdalo sa mi, ze teraz to uz prehana s tou starostlivostou. Ved jej dcera vyzera uplne normalne. Ved je to skvele dieta, uplne idealne dieta, vzhladom, ucenim, spravanim.
Pre co moze mat tato zena obavy? Pozorovala som hopsajucu princeznicku ako z rozpravky. Tak krehke dieta. Ale nie postavou ale jemnostou. Co by mnohi za to dali, keby mali take bezproblemove dieta a vo vsetkom!
Behom mesiaca schudla. Nie tak, ze by to cudzi spozoroval. Ani vychovavatelka si nic nevsimla. Bola stale rovnaka, mozno smutnejsia. Jedine na co sa stazovala, ked tak premyslam, bol hluk v triede. Takato jemna vila ho tazko znasa, ze je tych deti az tolko.
Ona je naucena na ine a jemnejsie sposoby. Zasluzila by si idealne prostredie aj v triede. Nema tu otrlost v sebe ako ine deti, taku dravu. Ale zas vie povedat, ked jej niekto ublizi.
Cely cas domov som premyslala, co takeho mohla prezivat. Mama ju vodila po vselijakych vysetreniach, az mate dojem, ze tu chorobu privolala samymi obavami.
Stale nic jej nevedeli najst a jej mama bola nestastna – nechce jest. A stale to na nej nebolo vidno. Ziadne ruky palicky, ved aj ja som bola taka a mozno aj chudsia a kopec deti v skole na chodbach by skor vyzeral na anorexiu ako ona a su zdrave. Vobec nepatri k chudym detom. Len k detom, ktore si matka a babka vsima a sleduje.
A vcera padlo rozhodnutie, ze okamzite potrebuje uz od zajtra trojmesacnu liecbu, lebo toto je anorexia a toto je choroba a nebezpecna.
Rozmyslam, ze aj moja dcera zazila uzkost. A strach, ako sa bala, ze zomriem a uz nebude nikoho mat. A jej mama bola teraz na operacii. Ved mohla prezit strach, ze svoju mamu strati a ma len ju! A dnes mi jej mama hovori: “A moja mama mala pred nedavnom infarkt’. Pred ocami sa mi vybavi nasa rodina a co sa stalo mojej mame a ako sa dieta moze bat, ze strati aj babku a potom mamu, lebo tolko zleho sa moze stat!
Vsak ona vsetko preziva tiez ako tie dve strach o nu.
Nezaujimala som sa o anorexiu. Ale spaja sa mi s nou odmietanie niecoho a nielen jedla.
Spaja sa mi so strachom a tichym, len pasivnym odporom.
A mne sa zrazu zda, ze toto dieta preziva vacsi strach ako mnohi dospeli.
„Vzdy sme boli len same.“, hovori mi jej mama a ma krvave oci od placu. “Ja navstevujem aj psychiatra a aj na operacii som bola pred nedavnom…”
Ked ma dieta strach, urcite vacsi nez dospeli.
Mozno sa mylim, ked to citim tak, ze odmietat jest je ako odmietat zivot.
Ked inak sa neda.
