Uspávanková viera

Ja som nebola tisícimi ľuďmi s ich „tisícovkami“ osobných zážitkov a preto nemohla som za život všetko poznať, ako sa do toho nedá strafiť. Napríklad nie som homosexuálne orientovaná a tak neviem, aké zážitky s touto vierou majú alebo ako ju prežívajú katolíci od detstva, keď u seba objavili homosexuálne zameranie. Výpoveď homosexuála k tejto viere, ako sa mu v nej verí, som nečítala. Mám len dojem, že sa cítia, že ich tato viera odvrhla ako hriešnych, keby chceli niekoho milovať. Majú si lásku z hlavy vybiť ako ťažký hriech a súlož s milovaným človekom považovať za spenie ich duše do záhuby. Keďže to nepoznám, neviem ako by som sa cítila na ich mieste. (...položili kvety na miesto, kde sa v roku 1998 spisovateľ Alfredo Ormando polial benzínom a zapálil na protest proti odmietavému postoju Vatikánu voči homosexuálom. O deväť dní nato zomrel na následky smrteľných popálenín.)
Asi by sa mi zdala takáto viera priam neľudská a proti láske, aj proti Božej láske.

Preto píšem len za seba a za ženy, ktoré prežili niečo podobné ako ja. Podľa mňa ľudia a nie Boh, nepočítali v svojich náboženských dogmách s tým, čo by mal človek robiť a ako žiť, keď im ich partner ubližuje.
Cirkev sa snaží udržať rodinu, hoci len formálnu za každú cenu, lebo tak im to káže ich vlastná dogma. Povýšili svoje dogmy nad životy ľudí a nad lásku. Vtĺkajú do hláv ženám už od malička, že žena sa má vedieť obetovať a všetko odpúšťať. Mnohé ženy, čo boli svojimi partnermi týrané, nerobili nič iné, než tomuto verili, že všetko, čo sa im prihodí majú znášať. Toto presvedčenie ich priviedlo mnohé až na prah sebazničenia. Verili, že toto od nich chce Boh a oni to musia kvôli svojej viere znášať. Podľa mňa sa priamo cirkev takto zúčastňovala na ich mylných presvedčeniach o živote a o tom, pre čo všetko by sa človek obetovať mal. Podľa mňa cirkev týmto nesie aj vinu za životy takýchto žien a detí, keďže mnohí okolo nich si nemysleli nič iné, než toto tiež. (Katolicizmom sme silno napáchnutí všetci, či to chceme alebo nechceme, či si to uvedomujeme alebo neuvedomujeme. Kresťanská a najmä katolícka morálka ovplyvňovala všeobecnú morálku pridlho a masovo.) Vždy merali mieru „sebaobetovania“ len cudzími ocami.

Cirkev dáva takýmto ženám len možnosť nežiť s takýmto partnerom, ale len za predpokladu, že už nikdy nebudú mat iného a to nielen pre sex, ale ani pre lásku, pomoc a oporu, ktorá k láske patri tak ako aj sex. Vlastne kto chce podľa tejto viery v takýchto prípadoch naďalej žiť, musí sa v nej „sebaobetovať“ naďalej a dokonca doživotne a považuje za veľmi podstatné, či rozídení manželia obidvaja ešte žijú. Neverím tomu, že by toto Boha zaujímalo o človeku, či človek s ktorým aj desaťročia nežijete ešte žije, aby ste sa vy nedopustili hriechu svojou láskou. To je pre súdneho človeka jasná dogma a nie o láske.
Cirkvi nevadilo len to, keď kráľov rozvádzali a vyhlasovali ich sobáše za neplatné, keď ich služby slúžili pre moc a politiku, alebo svätili nové manželstvá po vraždách, ku ktorým takáto výlučnosť viedla. Ale dajme tomu, že cirkev nič nevedela a nemohla vedieť a ich rukami priamo Boh svätil nové manželstvá aj vrahov, ktorých vraždy boli len ich súkromným svedomím ako vždy. To sa cirkvi už formálne netykalo.
Človek musel byt mocným, aby mohol mat nove sviatosti aj ako vrah. V tomto všetci chápeme nakoľko to bola v živote len fraška.

Ale ja nestojím o vieru, ktorá je len fraškou. A o cirkev, ktorá nemá ďaleko ku fraškám ani dnes. Čo mne dá cirkev, ktorá nemá pochopenie pre slobodnú volu neveriacej ženy v otázke interrupcie, ale má pochopenie pre človeka, ktorý rozhodol o smrti toľkých živých ľudí? Ktorá chápe relativizmus slobodnej voľby len podľa okolnosti, ktoré uzná? Uznal by ich aj Boh?
Stotožňuje sa ešte táto cirkev s Bohom a stotožňovala sa vôbec niekedy?
V jednotlivých osudoch a len niektorých jej členov si myslím ja. Inak tento dav ľudí bol prevažne o svetskej moci a niečom, čo je podľa mňa Bohu veľmi nemilé. Aj tak nás Boh bude súdiť priamo a vám nepomôže vtedy prostredník v podobe farára. Neverím na pomoc zvonku tak, ako na pomoc zvnútra. Verím tomu, že Boh má tisíc iných podôb ako cirkev.
Cirkev odpísala nielen Židov, čo sa zadusili niekde v plyne, lebo relatívne inej cesty nebolo, ale aj homosexuálov a ženy, ktorých nie je málo a teraz im mám veriť, že im záleží na nenarodených deťoch, ktoré by ani nepochovala? Cirkvi, ktorá mlčala, keď nad nami preletovali lietadla proti živým? Jej relativizmus sa mi vôbec nepáči, lebo sa stal relativizmom len moci a nie lásky.
Nech je jej Boh milosrdný na jej nemilosrdnej ceste.