Zvacsa veri tomu svojmu Nezabijes tak, ze clovek je clovekom od pocatia a preto ho nesmie v nijakom pripade zabit.
Keby som ja tomuto verila, tak sa pytam, ako si mozu takto veriaci ludia mysliet, ze ked tento zakon plati priamo od Boha ako bozi zakon, ze z neho mozu jestvovat nejake vynimky, ktore Boh ospravedlni.
Ked je to raz zakon a takto plati a priamo od Boha, tak z neho nemozu existovat ziadne vynimky.
Takto veriaci clovek by si mal potom uvedomit, ze s bozimi zakonmi sa nehandluje a vztahuje sa tento zakon aj na ludi, ktori su pocati ako poskodeni alebo nasledkom znasilnenia.
Ti ludia predsa za to nemozu, ze boli poskodeni alebo ako prisli na tento svet.
A toto by si mali veriaci uvedomit, ci vobec veria tomu, comu tvrdia, ze veria.
Veria snad tomu, ze poskodeny clovek sa moze nenarodit a maju pravo ho zabit? A clovek, ktory vznikol znasilnenim je menej plnohodnotny clovek?
Opakujem len to, ze keby moja viera bola taka, ako ju ludia casto predvadzaju, ze comu veria, tak by som si nemohla mysliet, ze maju pravo pochybovat kto spada a kto nespada pod tento bozi zakon. A potom ako takto veriaca by som bola proti potratu v akomkolvek pripade.
Ked nie som, tak len preto, ze ja neverim tomu, comu tito veriaci.
Neverim tomu, ze clovek je uz od pocatia hotovym clovekom a vztahuje sa nanho Nezabijes.
Vysvetlim:
Ja verim tomu, ze clovek sa od pocatia na cloveka len vyvija a ja verim na reinkarnacie. Sucastou mojej viery je viera, ze duch cloveka sa do telicka plodu v priebehu tehotenstva reinkarnuje. A otazka interupcie je pre mna otazkou, ci ludskemu duchu date sancu ku jeho vteleniu sa na zem.
Verim aj tomu, ze najvacsia sanca je pre cloveka narodit sa a ze na to kazdy ludsky duch velmi dlho caka a cakal a odopriet mu tuto sancu je prenho zmarenim tej najvacsej sance.
A ze keby tak clovek vedel, aku az sancu tomu druhemu berie, tak by to snad nikdy neurobil. Ze aj tu plati - Neviete, co cinite!
Verim v karmu a ze kazdy z nas nejaku ma a moze si tu svoju odcinit aj tym, ze druhym da sancu. Ked dobrovolne tuto sancu, ktora je sancou aj prenho, odmietne, tak sa zatazuje aj sam.
Zijem len v sulade so svojou vierou a tym, comu verim ja. Pritom nikomu svoju vieru nevnucujem.
A ja sa len pytam, zijete vobec v sulade so svojou vierou, ked z tej svojej robite rozne vynimky?
Ved, ked si myslite, ze clovek je clovekom uz od pocatia, ako si mozete mysliet, ze hocikto nema mat sancu narodit sa?
Ako si potom mozte mysliet, ze chore dieta sa nema narodit, ze o tom vobec mozte rozhodovat a ako o dietati pocatom nasilim?
Vsak potom vo vlastnu vieru vobec neverite. A nehovoriac o tom, ze len tie vynimky vnucujete inym ako svoju vieru.
