Zakon rezonancie

Ani Peter sa nezdrzal a vytasil svoj mec v Getsemanskej zahrade, cim len dokazal, ze este uplne nepochopil ucenie svojho Majstra. Kto nie je pripraveny zit s vecami skutocnosti v plnom sulade, pre toho ostava brana k ezoterickej ceste zatvorena. Vacsina ludi vlecie za sebou z minulosti velke bremeno, ktore pozostava z udalosti a osob z minulych rokov, s ktorymi mali a este stale maju rozne spory.
K zbaveniu sa tejto zataze sluzi nasledujuce cvicenie: Posadime sa alebo si lahneme uvolnene na tichom mieste, zatvorime oci a pred vnutornym zrakom si premietneme situacie, o ktorych sa domnievame, ze by bolo lepsie vobec ich neprezit. V tychto "negativnych" situaciach osudu sa pozrieme na osoby, o ktorych sme presvedceni, ze nam sposobili krivdu a lepsie by bolo vobec ich nestretnut. Pri pozorovani takejto udalosti a dotycnych ludi si treba postupne uvedomit, ze to vsetko bol zakonity stupen na ceste vlastnym osudom a ze bez tejto udalosti by clovek nebol tam, kde prave je. Treba sa usilovat pochopit zmysel diania a zacat byt pomaly vdacny za to, ze vsetko je tak, ako je.
Netreba sa branit udalostiam, s ktorymi sme na "vojnovej nohe" a netreba ich potlacat s presvedcenim, ze "s tym som sa predsa uz davno zmieril".

Projekcia viny
Tu sa dotykame problemu nedozerneho dosahu. Ludia si uz navykli hladat vo vonkajsom svete ospravedlnenie za vsetko, co by nemuselo existovat. Skala vinnikov, ktorym by clovek rad pripisal zodpovednost za vlastny osud, siaha od clenov rodiny az po clenov vlady a od casu, ked sa narodil, az po spolocnost, v ktorej zije...

Zakon rezonancie
Vsetci pozname z fyziky pojem rezonancie (v latincine "resonare" znamena "zniet naspat"). Vidlicova ladicka zacne kmitat len pri tone, ktory zodpoveda jej vlastnej frekvencii. Ak je to inac, potom dany ton pre ladicku vobec neexistuje, pretoze ho nemoze vnimat. Radiovy prijimac naladeny na stredne vlny, prijima na zaklade rezonancie len prislusny vysielac v tomto vlnovom rozsahu. Neregistruje vlny ostatnych vlnovych rozsahov, ktore prosto nepatria do jeho "obrazu sveta".
Rovnako clovek na kazde vnimanie potrebuje urcite vnutorne naladenie, ktore umozni vyuzit princip rezonancie. Goethe to vyjadril takto: "Keby nase oci neboli stvorene pre slnko, nikdy by ho nezbadali. Keby v nas nebola skryta Bozska sila, ako by sme sa mohli zapalit za nieco Bozske?"
Tieto slova uz prekracuju cisto fyzikalnu rovinu schopnosti rezonancie a prenasaju zakon rezonancie na oblast, ktora nas zaujima. Kazdy clovek moze vnimat len tie oblasti skutocnosti, pre ktore ma schopnost rezonancie. Neplati to len pre oblast cisto zmysloveho vnimania, ale pre celkove chapanie skutocnosti. Pretoze vsetko to, co lezi za hranicami schopnosti rezonancie, nemoze clovek vnimat a prakticky to pre neho neexistuje. Preto vlastne kazdy clovek veri, ze pozna celu skutocnost a ze okrem nej nic ine neexistuje.
Pri citani nejakej knihy verime, ze sme pochopili celu knihu, hoci vzdy mozeme prijat len to, co je v sulade s momentalnym stavom nasho vedomia. Najlepsie si to uvedomime vtedy, ak tu istu knihu precitame znovu po niekolkych rokoch. Vedomie sa za ten cas rozsirilo, a preto knihe rozumieme "este lepsie".
Vsetky tieto suvislosti su nam zrejme dostatocne jasne a spominame ich tu len preto, aby sme pripravili citatela na aplikovanie tohoto principu na osud cloveka. Mozeme totiz prist do kontaktu len s takymi myslienkami, ludmi a situaciami, pre ktore mame vlastnu rezonanciu, ci ako to nazveme neskor - urcitu afinitu. Bez prislusnej afinity, nemoze nikdy dojst k manifestacii. Ak sa clovek zamota do nejakeho sporu alebo bitky, nestava sa to nikdy nahodou, ale na zaklade vlastnej afinity k takejto udalosti. Vinu za pripadne nasledky takejto bitky nesie teda i ten, ktory sa domnieva, ze bol do nej celkom nevinne zatiahnuty. Bez patricnej afinity by sa nemohol dat do tejto udalosti zatiahnut. Ak niekoho zrazi na ulici auto, nemeni pravna ani funkcna vina vodica nic na skutocnosti, ze postihnuty bol pre tuto udalost tak povediac zrely, pretoze inac by sa nebola mohla zaradit do rozsahu jeho zazitkov.
("Osud ako sanca" Thorwald Dethlefsen)

Tak taketo som citala a zamyslala som sa nad sebou, cim som ja sposobila to, co som kedy zazila a co ma bolelo.
A na vselico zaujimave som prisla.
Uz sa mi nezdalo krivdou, ze moj muz mi bol neverny, ked som sa zamyslela nad sebou, ako som sa spravala ja. Pritom si nemyslim, ze vase spravanie, respektive vase omyly musia mat taku silu, aku dostanete "odpoved", ale ze nejaka podstata tejto sily uz vo vas drieme, kedze ste sa s nou stretli navonok od inych.
Mozno som nebola neverna, ale ziarliva som bola a nie je ziarlivost protipol nevery? Nepotrebuje ziarlivy zazit neveru, aby pochopil vlastnu ziarlivost?
Taketo otazky som si davala pri hladani svojich chyb, preco prave mne bol ten moj partner neverny. Ako som to sposobila ja. A mam potom pravo mu nieco vycitat?
A tu sme pri uskali tohto problemu a takehoto pohladu na svet, pretoze ked sa takto na svet pozriete, cez hladanie vlastnych chyb, tak onedlho dospiete k tomu, ze asi nemate pravo nikomu nic vycitat a len snazit sa chapat akych chyb sa mate v buducnosti vyvarovat VY.
Lenze tu nastava problem, ze ked si tolko veci uz viete vytknut a vidite zrazu svoje chyby v uplne novom svetle, tak casto stracate schopnost branit sa - Ako sa mozem a mam pravo branit, ked som sam danu situaciu takto sposobil? Hoci aj mensou mierou? Mozno vy ste uz mali vediet, ze ani len tieto male chyby ste nemali sposobit a nic vas neospravedlnuje na tom, ze su mozno mensie nez u inych. - Kto seje vietor, zne burku.
Ako este mozte voci burke zdvihnut past? A co vase svedomie?
A ste chyteni vo vlastnom vire vycitiek. A to vas moze tak zdrvit, co vsetko ste sposobili, hoci len nechtiac a z nevedomosti, ze stracate silu nielen vycitat ale aj branit sa proti burke.
Kto vie, kde je ta miera. Kedy ste este spravodlivi a kedy uz nespravodlivi? A ked budete znova nespravodlivi, aku burku sejete TERAZ?

Moj manzel tieto teorie poznal a celkom ich vyuzil aby sa ospravedlnil, ved za nic nemozem len ja a sposobila si to aj ty - A preto mi nemas co vycitat a cim trpiet. Sama si za to mozes.
A ja v snahe byt spravodliva, starala som sa hlavne o svoje chyby a uz vsetko, co som zazila, som si len zasluzila. Aj bitku, ked inak sa so mnou neda.
Celkom ma tieto teorie zdeptali a hladala som stale chybu len v sebe. - Ja sa nemozem burit!
Ale dnes si o tom myslim len to, ze do styku pridete nielen s tym, co vo vas rezonuje ale co vo vas rezonuje aj v opacnom pole. Ked sa neviete branit, zazijete utok, aby vas k sebaobrane vyburcoval. Ked sa neviete presadit, tak vas ini este viac utlacia, aby ste prezili sameho seba, ci potieranie seba sa vam paci, ze vzdy zazivate len ovocie vlastnych nazorov a presvedceni.
Paci sa vam zit takto ako myslite a citite? Vyhovuje vam to, alebo sa uz chcete zmenit?
Nie ini vas maju menit, ale vy sami seba.
A tak si myslim, ze tato teoria ma vela do seba a beriem ju do uvahy, ale tato teoria tu nie je na to, aby vas zdrvila vasimi vlastnymi chybami, ale zmenila a vy ste sa zacali inak spravat, inak mysliet a inak citit, aby ste nejakej situacii dokazali povedat aj nie - Toto nechcem zazivat a s tymto vnutorne nesuhlasim, ani v sebe, ani v druhych.
Nie preto, aby ste zasahovali do tych druhych, ale aby ste s nimi skoncili a dali v svojom vnutri a v svojom zivote zelenu niecomu novemu - novemu poznaniu. A dali zelenu aj celkom inym ludom, ktorych ste doteraz ani nepoznali.