Ako príklad použijem /príklady sú veľmi dobré na ilustráciu/ tému v akých rodinách sa lepšie deťom darí, či u heterosexuálnych alebo homosexuálnych rodičov a či sú v tom diametrálne rozdiely.
Ja osobne zastávam názor a tento môj názor ešte nezmenili žiadne prieskumy, že dieťa vychovávané homosexuálnym párom alebo len jedným rodičom je postihnuté chýbajúcim modelom milujúceho rodiča opačného pohlavia, čo je pre jeho budúce partnerské vzťahy kľúčové.
Prečo mám taký názor, som vysvetlila v týchto dvoch svojich článkoch na základe vlastných osobných skúseností s týmto problémom, kedže sama som človekom, ktorému takýto model chýbal. Preto môj názor bude môcť vyvrátiť a zmeniť nie prieskum, ale štúdie, ktoré sa budú aj mojim typom argumentov do hĺbky zaoberať, čo sa teda v tých existujúcich nezaoberajú.
http://malinova.blog.sme.sk/c/130734/Druhe-pohlavie-dietatu-sebou-nenahradime.html
http://malinova.blog.sme.sk/c/360886/dieta-v-neuplnej-rodine.html
Ja totiž mám argumenty o postihnutí budúcich partnerských vzťahov takých detí a to sa z prieskumov takých detí len v detstve a v puberte zistiť nedá. Pritom sa nepovažujem za zaujatú proti homosexuálom alebo proti ich manželstvám, lebo naopak ich slobodné rozhodovanie som aktívne vždy podporovala. Ja totiž nejdem cestou zákazov, čo by sme mali iným diktovať, ale cestou skúmania a porozumenia problémov, ktoré sa môžu vyskytnúť, aby sme im predišli. Veď keby sa toto dostatočne preskúmalo, ani samotní homosexuáli by nemali záujem ubližovať svojim deťom, prípadne by vedeli výsledky oveľa lepšie zvážiť a to presne tak, ako aj rozvedené a slobodné matky si môžu a slobodne zvážiť, či ich dieťa-deti naozaj nepotrebujú otca a nie je v tom žiadny rozdiel, či tam ten model opačného pohlavia bude alebo nie.
Cesta príkazov a zákazov súdmi, berie ľuďom možnosť samostatného rozmýšľania a samostatného zváženia možných postihnutí u detí. Ak naozaj máme dôkazy a naozaj sme sa nimi zaoberali a naozaj sú pádne, nie je potom už tak ťažké ľudí presvedčiť a šíriť osvetu prečo a čím sú pádne.
A naopak nečestný argumentačný boj skutočné pádne dôkazy a skúmanie daných problémov len zhadzuje, diskvalifikuje a odsúva nabok. Skutočným problémom v tejto oblasti preto robia medvediu službu všetky nečestné argumentačné boje na základe klamstiev alebo montovania viery a náboženstiev do tejto otázky /hriešnosť homosexuality/.
Nečestný boj za názory proti výchove homosexuálnymi rodičmi
Napríklad v konzervatívnom denníku Postoy vyšiel tieto dni článok o "rozbuške" k tejto téme, pretože na katolíckej univerzite v Amerike vyšiel tohto roku prieskum u 512 deti, ktorý už nemôže byť ignorovaný ako len zaujatý podľa denníka Postoy.
Ja nemám akýkoľvek dôvod odmietať alebo neveriť takému prieskumu, lebo maximálne by mohol len potvrdiť to, čo si aj tak myslím. Takže ma ten prieskum zaujal, nakoľko sa zaoberal aj mojim typom argumentov a pozorovaní v danej téme.
Nezaoberal a naďalej zostávajú v úzadí, hoci sú podľa mňa v danej téme kľúčové a zaoberal sa len skúmaním prejavov takých detí bez ohľadu na všetky možné príčiny takého správania u detí. Napríklad dieťa môže byť úzkostnejšie nielen preto, že sa mu vysmievajú, akých má rodičov, ktorí nezapadajú do preferovaného vzorca, ale preto, že tiež túži mať rodiča aj opačného pohlavia a cíti sa preto menejcenne. Toto sa tam napríklad vôbec nespomínalo a podľa mňa je to kľúčové vo vnímaní detí. Deti zvyknú túžiť po tom, čo majú iné deti, v materiálnych veciach im to uznáme, ale pokiaľ ide o otca alebo matku už nie, lebo majú chápať, že ich nepotrebujú, keď ich nemajú a náhradní sú predsa tak milujúci? Vy môžte chápať, že vám milujúci rodič nekúpil korčule alebo čokoľvek, lebo na to nemá, nemusíte sa preto naň ani hnevať a spolucítiť s ním, že na to nemá, ale aj tak môžte mať pocit menejcennosti, že prečo práve vy ste si tie korčule nezaslúžili. Dieťa to vníma takto, kto pozná deti - Nemám, nezaslúžil som si. Keď budem veľmi dobrý a ešte lepší, až potom si zaslúžim aj to, čo majú iní. Takže vznikajú u nich pocity menejcennosti aj keby bolo v úplne milujúcom a ideálnom prostredí. Raz niečo v ňom nie je, čo vidí, že inde je a vníma to takto zjednodušene - Asi som si nezaslúžil, určite som si nezaslúžil...
Ak to ako dospelí nechápete, dosaďte si tam, čo cítite aj v dospelosti, keď nemáte niečo, po čom túžite a iní to majú. Máte pocit, že z toľkej lásky a pochopenia alebo pocit - A ja si to nezaslúžim? Ja nie som dosť dobrý?
Alebo hneváte sa za to na svojich rodičov? Menej ich za to ľúbite, čo nemáte?
A cítite sa za to lepší alebo horší od iných?
A už tu máme tému sebaprijatia a vytvárania vzťahu k sebe samému, ktorá teda je úplne najkľúčovejšia pre celý váš budúci život a teraz.
Nepriateľ nie je tam vonku, čo vás šikanuje. Najhorší nepriateľ vašej sebahodnoty je vždy vo vás - ako sa za to zrážam a podceňujem sám, aj keby mi to nikto zvonku nehovoril. Na také sebapodceňovanie sa može šikana maximálne len nabaliť, ale koreňom problému nebude, len jeho možným prejavom navonok. Ľudia sa stále málo zaujímajú o citové prežívanie detí čohokoľvek a nerozumejú tomu, čo sa v nich deje, pokiaľ sa tým naozaj nezaoberajú. A v tejto otázke sú vonkajšie prejavy detí v akomkoľvek prieskume len následky a nie príčiny, ktoré nemusíte správne odhadnúť.
Takže podľa mňa skutočné príčiny zostali stále niekde v hmle pre naše vnímanie príčin a môžme sa pozrieť na to, čo pádne ten prieskum dokázal v osvete ľudí.
Vyberám z diskusie pod ním trefný komentár:
"V celej studii su iba 2(!) deti, ktore vychovavali homosexualne domacnosti od malicka, ostatne boli cerstvo po rozvode, cerstvo po tazkej zivotnej situacii atd.
Tieto 2 deti sa v nicom neodlisovali od deti vyrastajucich v heterosexualnych rodinach... Takze je otazka, preco zahrnul iba dve deti? Asi aby si nekazil statistiku??
Homosexualna rodina existuje - v mnohych statoch USA su homosexualne manzelstva povolene a existuje dostatok dat, aby sa spravilo porovnanie homosexualne manzelstva proti homosexualnym manzelstvam.. Ale to by asi autorovi nehralo do karat!
Ako napriklad ignoruje studiu, ktora dosla k uplne opacnym vysledkom.. NAHODA??
http://thinkprogress.org/lgbt/2014/07/05/3456717/kids-raised-by-same-sex...
A objavil sa tu nečestný argumentačný boj. Článok k tomuto prieskumu / Postoy len prevzal/, pod ktorým je diskusia, uvádza takéto lživé tvrdenie:
"Predošlé výskumy
Až doteraz boli takmer všetky štúdie o rodičovstve párov rovnakého pohlavia veľmi malé. Pri mapovaní 49 štúdií v roku 2010 jeden výskumník zistil, že priemerná veľkosť ich vzorky bola iba 39 detí. Len štyri zo vzoriek boli vybraté náhodne, ostatné sa vybrali kontaktovaním s gay a lesbickími skupinami. Ambiciózna štúdia Marka Regnerusa na University of Texas v Austine z roku 2012 identifikovala iba 39 mladých dospelých ľudí, ktorí žili s dvojicou rovnakého pohlavia viac než tri roky zo všetkých 2988 prípadov.
Pre výskumníkov je to ťažká otázka. Počet detí vychovávaných pármi rovnakého pohlavia je taký malý (0,005 percenta amerických domácností s deťmi), že zachytiť ich vo výskume je ako nájsť ihlu v kope sena. Preto 512 detí, hoci sa javí ako stále relatívne malé číslo, vytvára zo Sullinsovej štúdie významný príspevok."
http://www.postoy.sk/content/vychova-deti-v-homosexualnych-rodinach-teoria-ziadneho-rozdielu-neplati
Je nám potrebné toto, tvrdiť, že priemerná veľkost ich vzorky bola iba 39 detí, keď vzápätí vie diskutér pod článkom dokázať, že článok ignoruje prieskum:
http://thinkprogress.org/lgbt/2014/07/05/3456717/kids-raised-by-same-sex...
"Studie, vedená v Austrálii University of Melbourne výzkumníků "rozhlédl 315 osob stejného pohlaví rodiče a 500 dětí . "Děti ve studii připsal o šest procent vyšší než australských dětí v běžné populaci. Výhody zvedl "při kontrole u řady sociodemografických faktorů, jako je mateřská vzdělání a příjmu domácnosti. "Studie byla největší svého druhu na světě."
Potom nečudo, že ľudia takémuto argumentačnému a nečestnému boju konzervatívnych a katolíckych skupín neveria a píšu v diskusiách napríklad:
"co mi fakt vadi na sucastnej argumentacii konzervativnej komunity je jej povrchnost. Kam zmizlo kriticke myslenie, kam sa schovala akademicka excelentnost. Preco dnes dokazu konzervativni ludia diskutovat len s pouzitim vysledkov skompromitovanych vyskumnikov, pofidernych casopisov a podivnych postaviciek? Co sa stalo s centrami myslenia ako boli jezuiti alebo krestanske univerzity?!
Preco tu nikomu nevadia vsetky chyby a logicke hluposti, co tam popisal? Preco si nik nepozrel, co je to za casopis? Preco vlastne editor pustil takyto clanok.
Najprv naozaj smiesna bojovnicka proti rozpravkovym knizkam Gabriele Kuby, teraz toto. To naozaj staci konzervativcom tak malo? :( "
Komu vlastne argumentačná nečestnosť a čomu vlastne pomôže?
Toto je príklad, ako podľa mňa konzervatívci a katolíci majú v niečom pravdu, ale nečestným argumentačným bojom v konečnom výsledku sami zhadzujú túto tému na len paškvil proti homosexuálom a jej neopodstatnenosť, hoci je ju súrne kvôli vysokej rozvodovosti heterosexuálov riešiť, aby deti neprichádzali o otcov. .
A pritom, podla mňa majú pravdu.
A o mne sa už teda naozaj nedá povedať, že idem proti homosexuálom a som v tejto téme zaujatá v ich neprospech. Pre mňa je to jedno, či takto uvažuje rozvedená, slobodná matka alebo homosexuál. Majú spoločné, že neveria /ak neveria/ v kľúčový model milujúceho rodiča opačného pohlavia. U rozvedenej alebo slobodnej matky sa to môže prejaviť ako presvedčenie, že dieťa nepotrebuje otca a u homosexuálov, že je to jedno. No v princípe ide o to isté bez ohľadu na sexualitu. A rovnoprávnosť zachovávam aj pri možnostiach riešenia - nie príkazmi, zákazmi, ale šírením poznania.
To je to, čo ja dávno hovorím - Ak máte dôkazy, ak viete vysvetliť, nemusíte celkom nikoho k ničomu nútiť a súdne mu niečo prikazovať alebo zakazovať, ale dať si tú námahu seriózne skúmať, nezaujate sa zaoberať, nepliesť do toho vieru a náboženstvo a zistené mravčou osvetou šíriť. Také už pravdivé poznatky sa po čase šíria a ujmú, ako sa to x krát ukázalo v minulosti pri rôznych témach.
Tak isto nepochybujem, že ľudia raz budú chápať prečo je pre deti tak kľúčový model milujúceho rodiča opačného pohlavia. A pokiaľ to nebudú brzdiť zbytočné a nečestné argumentačné boje a nikto tým ľuďom nebude veriť, pretože na to chcú ísť zákazmi a príkazmi alebo vierou a náboženstvom.
Poznanie nepotrebuje príkaz len vysvetľovanie. Stačí ho získať a nikto vám ho nemusí prikazovať. Vo viere to voláme - vnútorne chápať zmysel "príkazov". Aj desatoro ako príkaz je na nič, keď ničomu z toho vnútorne neveríte.
A tak je to vo všetkom, akékoľvek pravdivé poznanie nepotrebuje príkaz. Potrebuje len osvetu šírenia ako odpovede na otázky. Keď chápete prečo, už vám nikto nič nemusí prikazovať, sami začínate žiť v súlade s tým poznaním.
Na záver chcem zvýrazniť, že toto vôbec nie je kľúčová téma kvôli homosexuálom, ale kvôli vysokej rozvodovosti u heterosexuálnych párov, pri ktorej si bohužiaľ veľa matiek a otcov neuvedomuje kľúčovú úlohu otca pre celý život ich detí a nevedia vysvetliť všetky možné dôsledky. Zostáva to téma absolútne nepochopená a veľmi nešťastne a zle riešená.
- Výslovne jej škodí posúvanie do náboženskej roviny, pretože sa týka všetkých, nielen veriacich a poznatky z nej nesúvisia s náboženstvom.
- Vyslovene jej škodí posúvanie do roviny boja proti homosexuálom. Oveľa účinnejšie by sa riešila ako téma heterosexuálov pri vysokej rozvodovosti. /Homosexuáli by nemali dojem a vlastne nikto, že je účelovo vyrobená proti nim v rámci diskriminácie, čo teda aj je, lebo často samotní veriaci nechápu jej podstatu, ale že je dobrou palicou na homosexuálov, to extrémisti chápu./
- A najviac jej škodí cesta rozpadu dvoch antagonistických skupín veriaci – neveriaci, že sa stáva poľom boja proti ateistom, homosexuálom, feministom a len tak potreby po diskusných vojnách. Týmto jej doslova medvediu službu robia rôzne konzervatívno katolícke skupiny, lebo hoci majú v podstate pravdu, idú na to veľmi zle /vidno aj na neúspešnosti/ a skôr ju zneužívajú ako riešia.
Toto bola ukážka z riešenia ich agendy. Rovnakú službu robia aj pri riešení domáceho násilia a osvete v sexuálnej výchove. Všetky tieto témy sú viac zneužívané ako skutočne riešené.
Nečudujte sa potom otázke – Ako konkrétne ste pomohli?
Nápadom o zákazoch, ako máte v obľube? Ani viera nie je o zákazoch, ale o chápaní a šírení prečo a následkom čoho sa niektoré veci dejú. Teda, ak im vôbec sami rozumieme.
