
Keď zaspávam
hojdám ťa v sebe
v náruči túžob a snov
ako malého chlapca
čo z lásky nevyrástol
a ani ju nezažil
Pred spaním
hľadíš mi do tváre
ako dieťa čo pije a je malé
a jeho oči mi svietia
ako nočné nebo na ktorom
nevystúpili hviezdy
Keď zaspávaš
svojimi myšlienkami
ich sypem a zvyšné
padajú na vankúš
ako ťa hladím a hľadám
vo večnej túžbe
len mať rada
a nezabudnúť
O chvíľu bude polnoc
pod tvojimi viečkami
sú sny
ktorých obsah nepoznám
ako vnútro kvetov
po zotmení