Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(7)
Kriedový papier
Snežilo v mojom sne
keď si miestami strácal hlas
odsunula som stoličku
bol si vážny ako ja
keď si miestami
na mňa pozrel, mrholilo
kriedovým papierom
už nebola tvoja pleť
len nečakaním, že natoľko
priesvitná bude sa odrážať
od spomienok a vášne
že dojme nejako zvláštne
o tom, čo nesvietilo mne
Mrholilo, keď zosilnel ti hlas
a ja na kolenách
s rukou na tvojom
ako na dverách
len na malú chvíľu
Nikdy som si nemyslela
že aj zvädnutá pieseň
môže natoľko žiť, keď
jedného dňa stratí náš hlas
miestami dych
a že pre mňa neexistujúce
spomienky budú ako dážď
