Náruč z lístia

Zabalená v listoch
ako intuícia
obalený gaštan sľubov
že budem tvrdá ako zem
po ktorej prejdeš
k zamlčanému západu

Zdá sa mi to, že je ružová?
Že je mäkká v listoch
kytica z ruží pomýlená
ako náhodou v snoch

Bez vône si ju pamätáš
len bezvetrím
len to ticho je neopakovateľné
pokým zafúka vietor
a ty uveríš, že sa ti to
len zdalo

aj mne, že mám plnú náruč
nerozfúkaného lístia
keď nás neurčuje nič
len to pravdivé
a nami možné
nežité