uviaznutá

J. Kamenský 

ešte raz si nechám
šľahať vlastné prekvapenia
mojich tajných odpovedí
že pravda je tak jednoduchá
ako piesok pod nohami
po ktorom kráčať neviem

Zabudnem a je mi to ľúto
koľkokrát som ju zahrabala
v lístí ako poklad
čo narástol do inej

Neznačím si stromy
ktoré som minula zlatom
svetelných lúčov
vidiac ich z tieňa

opäť sa ti stratím v strome
a opäť sa vystriem v daždi
pod mrakom nových
prekvapení