Práve deti, ktoré neboli poučené a sexuálna výchova v ich rodinách nebola žiadna /na to máš ešte čas/, mávajú sprosté poznámky k sexu a nemiestne sa zo všetkých pre nich zakázaných tém smejú ako z niečoho zvláštneho.
Naopak práve dieťa, pre ktoré otázky okolo sexu nie su žiadne tabu o ktorých sa v rodine nehovorí, neprejavujú o otázky okolo sexu taký záujem, ako tie nepoučené. Práve keď chcete u detí a u puberťákov eliminovať primitívne prejavy k téme sexu, môžte tomu predísť len sexuálnou výchovou a nie jej absenciou. Mám to vyskúšané aj na svojich vlastných deťoch, aj na deťoch v škole. Často sa totiž ľudia mylne domnievajú, že sexuálnou výchovou sa záujem detí o sex alebo otázky týkajúce sa sexu, zvýši. Nemajú totiž skúsenosti s tým, čo by sa dialo, keby prirodzená zvedavosť detí na všetko bola nasýtena, lebo si to osobne nevyskúšali, čo by sa dialo, keby nasýtená dostatočne bola.
Presne opak je pravdou, lebo čo deti nevnímajú ako niečo zvláštne, čudné alebo zakázané, pri čom sa ich rodičia dostávajú do rozpakov alebo reagujú zvláštne /nepodceňujme, že deti to okamžite necítia a nevnímajú - neprirodzenosť/, to ich pozornosť vôbec nepriťahuje. Často tu totiž čítam argumenty, že aké by to bolo, keby napríklad 12 - ročné deti mali dostupné všetky informácie o sexe?
Tak to si viem živo predstaviť, keďže moje deti mali. Napríklad v čase, keď bola moja dcéra 12 - ročná, tak sme doma mali už tri knihy o sexe pre deti a puberťákov a knihu Sexuálne šťastie pre ženy aj s obrázkami a návodmi na všetko, potom vývoj dieťaťa včetne pôrodov s obrázkami, vývoj v tehotenstve a podobne. Všetko z toho mali moje deti voľne dostupné, kľudne som to aj 12 ročnej dcére dala čítať aj prezerať koľko chcela a práve preto ju to nijako zvlášť, než na pár dní nezaujalo. Nikdy nezažila tú zvláštnu príchuť, že by to bolo niečo zvláštne, zakázané, nejaké tabu, niečo, za čo sa ľudia hanbia alebo mohli by hanbiť. Čokoľvek, čo by niekoho dostávalo do pomykova. Jednoducho práve tým zoberiete vietor z plachiet niečomu takému - tu sa deje niečo zvláštne, čo by zvýšilo moju pozornosť. Po pár týždňoch už o to ani nezakopla a aby si syn prečítal už v 18 - tich rokoch aj Mars a Venuša v spálni / o rozdieloch v ženskom a mužskom sexe/, o to som ho musela prosiť, až tak ho to nezaujímalo. Som presvedčená, že práve následkom mojej celkom slobodnej výchovy, kde sex nedostal žiadne zvláštne miesto.
Preto považujem akékoľvek obavy z predčasných informácií za absolútne neopodstatnené. Záujem detí o sex alebo otázky okolo sexu tým len klesá. Načo by sa zaujímali o niečo, čo sa môžu kedykoľvek dozvedieť a čítať si o tom celé dni? Nemá to proste žiadnu zvláštnu príchuť. To, čo je voľne v informáciách dostupné.
Aj Osho v svojej knihe "Od sexu k nadvědomí" spomína, že nič neurobilo sexu takú službu v získaní pozornosti, ako boj náboženstiev so sexom a potláčanie prirodzenej zvedavosti. Keď si z niečoho nevyrobíte tabu, ani pes po tom neštekne, lebo zaujme vás zas niečo iné, čo už tú príchuť nedostupnosti pre vás bude mať.
A tak isto som to zažila aj v škole. Po mesiacoch sústavných informácií k otázkam k sexu z kníh a od učiteliek, nezareagovalo smiechom ani jedno dieťa. Proste už nevideli nič zvláštne na tom, o čom sa na vyučovaní bežne číta a o čom dokážu dve ich učiteľky rozprávať tak bezprostredne. To asi naozaj nebude nič zvláštne - deti učíte príkladom, aký postoj sami k niečomu máte. Zahovárate tieto témy alebo im viete bezprostredne odpovedať? Majú pocit, že sa o tom dá rozprávať, alebo majú pocit, že je to zvláštna téma? Vnímajú vás, vidia, či reagujete v pohode alebo či ste zrazu nejakí neprirodzení. Vy určujete k akému typu informácií otázky okolo sexu deti zaradia. Či je to niečo prirodzené alebo nie, podľa toho, či ste prirodzení a v pohode vy alebo nie. Keď bola zvedavosť nasýtená, tým to pre ne haslo. A presne to aj bolo mojim cieľom - Nepýtaš sa na nič zvláštne, zaujímať by ťa mohlo niečo ešte zaujímavejšie - city, lebo priateľstvo a láska je to najzaujímavejšie, čo môžeš zažiť a čo ťa čaká.
Zaujímavé ciele sexuálnej výchovy:
1. Porozumieť a vedieť vysvetliť, prečo sa niekto môže chcieť chváliť sexuálnymi zážitkami, čo je za tým.
2. Ako a prečo sa nedať spochybniť, keď ja nemám žiadne sexuálne zážitky a iní už možno majú alebo o nich hovoria - rozvíjanie sebadôvery a túžby po citoch a láske.
Keď len tieto dva ciele budú splnené, znamenajú najväčšiu prevenciu pred pokusmi o predčasný sex alebo pred nahováraním od iných na predčasný sex a to nielen v mladosti, ale v celom živote. Cieľom sexuálnej výchovy je v prvom rade prevencia ako súčasť citovej výchovy k láske.
Z tohto dôvodu nepodporím ani tretiu referendovu otázku. Absencia sexuálnej výchovy a hlavne v rodinách, úplne najviac vedie k predčasnému sexu aj bez lásky. Puberťáci a mladí sa úplne najviac a radi pochvália práve tým, čo vnímajú ako tabu.
Nehovoriac o tom, koľkí si to odniesli aj do dospelosti - tiež dôsledok absencie sexuálnej výchovy v ich detstve.
