Cakala nas tazka jej operacia az v Blave a ja som zhanala darcov krvi, pretoze mala nulku a dali mi moznost, ze ked sa preukazem aj inou krvnou skupinou, co som zohnala, tak mi ju vymenia za nulku. A v tom strese sa mi podarilo hned aj otehotniet. Ale to malo byt prekvapenie, ked sa operacia podari, pretoze ak ju neprezije a slo az o tri bypasy, tak nech sa ani nedozvie, ze sa s tym dietatom minie a nedozije sa ho. Tak som sa proti tomu zabezpacila, ze ani muzovi som to neprezradila, ze sa uz podarilo, ani najlepsej kamaratke. O mojej dcere som vedela este len ja, ze s nami spolu na tu operaciu cestuje.
Chcela som sa nejako vsetkym darcom krvi odmenit a ked som mame kazdy den spolu s detmi kupovala na trhu maliny a cierne ribezle a jahody, aby som jej ich popucila a aby mala nejake vitaminy, tak som na tom trhu nasla aj hrnceky, co hrali. Kazdy inu melodiu, ked ste ho zodvihli, reagovali na svetlo zospodu hrnceka. Sesternica prave predavala svoj dievcensky byt a ja som tie tyzdne s detmi v tom byte byvala a tie hrnceky mala polozene v jej kuchynskej linke so sklenenymi polickami ako darceky, ktore som chcela darovat za pomoc. A preto vzdy, ked som kredenc v kuchyni otvorila aby som si vytiahla tanier alebo pohar, tak sa svetlo pod vsetky hrnceky cez sklenenu policku dostalo a oni zacali vsetky naraz hrat. Jeden rusku pesnicku, iny deep river a dalsie happy birthday... a mne sa to spojilo so zaludocnymi nevolnostami, co som vtedy mala na cely zivot. Odvtedy, vzdy ked zacujem takuto melodiu ako z hracich skriniek v teleserialoch, tak sa mi vybavi zaludocna nevolnost a pocitim aj teraz mierne napnutie na zvracanie.
Len peso som chodievala kazdy den do nemocnice aj s detmi az zo Zahradnickej, pretoze bolo take leto ako je teraz, horucavy a mne bolo na zastavkach elektricky na odpadnutie tam este stat. Doteraz si pamatam, ze na tej zastavke bol plagat jazera a lodky a ja som mala pocit, ze uz nikdy v zivote nebudem pri vode, teraz slo o mamin zivot. Mladsi syn mal necele tri roky a casto nevladal chodit, kocik sme tam uz nemali a ked uz celkom nevladal, niesla som ho na rukach spat na Zahradnicku. A este tam ani splachovac nefungoval a tak som aj vedrami musela zalievat a dvihat tazke, ale to som si v tom strese o mamu ani neuvedomila.
Predposlednu noc pred operaciou, ked uz deti spali a ja som bola v kuchyni, zacala som tak silno krvacat ako nikdy, ze by kazdemu okamzite napadol potrat.
V momente som si lahla a uvazovala, co mam robit. Ked zavolam sanitku, okamzite a bez pytania mi urobia vyskrab aby sa uistili, ze urobili to, co mali pri tak silnom krvacani. Nikto mi nebude zachranovat dieta, ale mna. A tak som tam len na zemi lezala a premyslala, co mam robit, lebo leziaca uz som nekrvacala. A rozhodla som sa, ze sanitku nezavolam, lebo takto som si uchranila, hoci pri mensom krvacani aj druhe dieta, ze som si len okamzite doma lahla a len spala a spala a dufala, ze sa mi to len sniva, ze potracam a nastastie este vtedy bol piatok a nemusela som ist na druhy den do prace a vstat a do pondelka to preslo.
Ale tentokrat to bolo omnoho horsie a este k tomu aj na cudzom mieste a bez pomoci, moj muz zostal doma pracovat aj ked podnikal, ale aby sme z coho mali zit, pokial len ja som s detmi sprevadzala mamu aj do ineho mesta.
Nevstala som ani raz, to by som neriskovala. Plazila som sa na chrbte hlavou dopredu k detom a telefonu po dlhej chodbe do izby a za sebou zanechavala zakrvavenu podlahu od siat. Zobudila som devatrocneho syna a rozospatemu mu co najstrucnejsie vysvetlovala, ze som tehotna a mozno uz aj potracam, lebo to dietatko je este malinke a nech sa nezlakne a tu je telefon, takze mozme niekomu zavolat a keby sa zobudil a ja by som vyzerala ako mrtva, tak nie som mrtva, len som omdlela a keby sa to stalo, tak by zavolal tymto telefonom na toto cislo tu ku sesternici, ze mamka potrebuje pomoc.
A potom som mu vysvetlila ako vyzeraju vlozky, aby vedel, co ma hladat, ze ci tam sesternica nema. Nasiel ich a priniesol mi ukazat, ci toto to je, ani neviem, kde ich nasiel.
Ale nikdy odvtedy som nezabudla, ze ked si mal ku mne na madrace na zemi lahnut, lebo postel tam bola len jedna a len madrace sme mali, tak sa ma len vecne (ako buduci muz) spytal, ake velke je to dieta. A ked som mu povedala, ze este len take male ako oriesok, tak okamzite zacal tie madrace dvihat, skor nez som ho stihla zadrzat, so slovami, ci nemohlo tu niekde medzi tie madrace aj vypadnut, kedze bola tma.
Potom, ked uz dcera bola vacsia, tak som jej rozpravala, raz ked sa nemala stratit vonku, ako ju jej starsi brat prvykrat v zivote chcel hladat medzi madracmi, ked bola mala este len ako Palculienka, ci nam niekde nezapadla. Chcela som jej povedat hlavne to, ze aj ona Palculienkou bola, pretoze jej tu rozpravku tolkokrat babicka rozpravala, ze dlho bola jej najoblubenejsou.
Prezili spolu s babickou desat rokov, len mesiac im do desiatich chybal, ked moja mama zomrela a tak sa mi ten boj s casom podarilo vyhrat a oni dve sa stretli.
Ale nieco veru som predsa len vysvetlit synovi zabudla a to som sa dozvedela az po rokoch, ked mi povedal, ze on si potom dlho myslel, ze tie vlozky v reklame su pre zeny, ktore potracaju. Ze su pritom take pohodlne, to si asi nevsimol.
