Takze dnes spomeniem len jedneho, ktory blogoval len mesiac a uz ho vyhodili z vyberu, domnievam sa, ze pre srandu, ktoru by katolici mohli zle znasat. Inak je to nesporne velmi dobry bloger, pre mna vynimocne dobry od sameho zaciatku. Taketo nieco sa malokedy urodi v blogerskom svete.
Najviac na mna zaposobil tento jeho clanok, pretoze takyto clanok dokaze napisat len velmi zrely clovek a co ma navyse aj zmysel pre humor. To potvrdil aj v tomto clanku .
Preto vam ho davam do pozornosti, toto by len bulvar zarucene nebol a som zvedava, kedy opat bude zaradeny do vyberu a kedy mu vyprsi trest za zle spravanie.
Konecne sa uz rozpisal aj mimo vyberu a tak miesto dalsich tu napisem svoje myslienky k tomuto jeho clanku.
Nesuhlasim a pritom romantik som nikdy nebola a viedol u mna cely zivot Voltaire nad Rousseauom.
Priblizne takto ako ty som rozmyslala v mladosti, clovek sa tuzi totiz proti svojim omylom zabezpecit.
Ale uz za touto snahou zabezpecit sa, vsimni si co je!
Strach z omylov a strach je emocia - cit.
A to znamena, ze o co je uzkostlivejsi clovek, o co menej si doveruje, ze zvladne aj svoje omyly, o to viac sa bude snazit zabezpecit rozumom proti omylom. A keby to aspon rozum bol, co nasledne robi a ako sa zabezpecuje proti vlastnej omylnosti!
Vacsinou je to spekulovanie a rozum ma taku schopnost, ze ti rozostrie taku splet moznosti, ze ta prave tym casto zavedie nespravne v tej motanici zvacsa len nasich predpokladov. A casto sa celkom odchylis len spekulovanim a predpokladanim od toho po com tuzis a to nemusi byt zle.
A preto ja si myslim, ze smer by mal urcit nas cit (mozno nie si veriaci a neveris na tento kompas) a rozum by mal posluzit ako nastroj, ktory nam na tejto ceste tym smerom pomoze. Rozum v sluzbach nasho citu, lebo to najviac co mame, vobec nie je rozum ale nas ludsky cit. Necital si rozpravky? A bolo v tych rozpravkach nieco aj zadarmo? (To len tak, ze az tak "rozpravkove" nie su.)
Ale aj ked neveris, tak mohol by si vediet, aj ked nie si zena a mozno nedas tak na intuiciu, ze clovek ovela viac o svete vie svojim citom a co moze citit, ako tym, co si o tom mysli, co sa okolo neho deje. Vela veci vies a ani nevies, ze ich vies. Alebo to 95% je vedome poznanie?
.
Ale podme k praxi. Napriklad nechcela som vselico v zivote lebo som to tak necitila, ale povedala som si, ze nedam na cit, lebo ten ma moze pomylit a pomylil ma rozum! A nie ze by som rozmyslala zle, na mojom mieste by si pravdepodobne len rozumom dospel k takym istym nazorom na zaklade moznych informacii, ale rozum ich nikdy tolko nema ako tvoj cit o tebe.
Presla som si vsetky alternativy, vybrala som si najrozumnejsiu a vybrala som si zle. Pretoze som citila aj to, co moj rozum este nevedel. Este mu to totiz nedoslo.
A takto by som mohla pokracovat ako som si sama presla cestu svojho rozumu a len preto aby som neurobila chybu, aby som nakoniec dospela k tomu, ze som mala a mohla doverovat svojmu citu, ze ma vobec nenavigoval zle.
.
A to najdolezitejsie. Vobec nas neurcuje rozum ale cit, aj ked si myslis, ze ta urcuje tvoj rozum. Je uz o tom aj kniha, kde sa to vysvetluje ako a vola sa Emocni inteligence. Je o tom ako vniest do nasich citov inteligenciu a ako sa v svojich citoch a pocitoch orientovat aby boli "inteligentne".
Vacsinou je to tak, ze rozhodnutie ani nevieme, urobime citom a rozumom si dosadime zdovodnenie a preto mame tolko rozlicnych teorii na tolko rozmanitych citov a umyslov. Ale ked zacnes rozumom kalkulovat svoje moznosti, tak zvacsa je za tym tvoj strach a preto sa rozhodnes na zaklade citu - strach. A to si si zvacsa nevybral to co chces ale zbabelost.
.
Tento clanok pre mna svedci o tom, ze mas teraz vacsiu mieru uzkosti doverovat svojim citom.
Neboj sa, mas tak zdatny rozum, ze takym rozumom presekas cestu vsetkemu, co budes citit. Doveruj si!
A duchaplny znamena cituplny, pretoze vsetko duchovne je nas cit. Len rozum by tam nedosiahol.
Prave som si precitala jeho posledny clanok a je mi jasne, ze na polienku zostane.
Viem, ze to nie je ako v socializme, lebo v socializme by si uz ani nestekol, keby si robil srandu z nasej veducej strany alebo pisal o tom, ze do nej vstupit a preco nechce, ale aj tak mi to pripomina socializmus tym, ze takych davame aspon mimo vyberu.
Pozrite, ja som veriaca a mne to nevadi, co pise k viere, lebo v mnohom pravdu ma a svatym sa nic nestane len tym, ze sa to nebude kritizovat. Viac tolerantnosti by som priala veriacim. Aby im ich svate veci tak rychlo nezhadzovali zo stoliciek.
Jezisovi by sa to mozno aj pacilo, ze chlapec aj samostatne rozmysla. Teda ja si myslim, ze by mu fandil tiez, lebo urcite nie je taky urazlivy.
Kde je napisane, kedy presne mate v Boha uverit?
Aj katolici uznavaju, ze staci aj na smrtelnej posteli. To nie je podstatne ako to nazvete.
