Vobec nie som zastancom teorie, ze muz a zena su rovnaki. Naopak, ja povazujem seriu knih napriklad od Graya "Muzi su z Marsu a zeny z Venuse" za velmi obohacujuce pre chapanie prirodzenych rozdielov medzi nimi /ktore ale mohli vzniknut aj tymi vzorcami, aky ma byt muz a aka ma byt zena/.
Nie vsetky priklady z tych knih povazujem za dobre /orientacia s mapou/, ale mnohe za podnetne na zamyslenie.
Ako podla mna dobry priklad rozdielov uvediem tento:
Ked zena priatelke povie - Je mi zle. - Ocakava pomoc v podobe rozhovoru, pretoze ocakava spolucitenie a spoluprezivanie.
Ked muz priatelovi povie - Je mi zle. - Ocakava doveru, ze si s tym sam poradi, cize samotu a nie rozoberanie.
Naco je nam ovladanie odlisnosti dobre?
Ked si ich neuvedomujeme, tak zena neposkytne muzovi samotu, lebo tu istu vetu chape ako vyzvu - Podme to rozoberat. A muz neposkytne zene oporu v rozhovore spoluprezitim, ale necha ju s tym samu, lebo tu istu vetu chape po svojom.
To bol jeden priklad odlisneho muzskeho a zenskeho vnimania tej istej vety.
Myslite si, ze je to tak alebo nie?
Roky som si ja myslela, ze ano. A vacsina ludi tvrdila, ze toto vediet je celkom zbytocne, ze vlastne o ziadnych odlisnotiach nemusime vediet. Tak to je potom celkom pekna novinka, ze zrazu tolko ludi sa o odlisnosti muzskeho a zenskeho vnimania zaujima v ramci hysterie "gender".
Ale ake su inak odlisne vzorce spravania u dievcat a chlapcov? Nepostrehla som.
No ak tvrdime, ze su prirodzene a teda prirodzene by sa tie odlisnosti prejavili, tak preco sa bojime neutralnej vychovy bez podsuvania nejakych vzorcov, ako by sa mali spravat dievcata a ako chlapci?
Ved to si odporuje!
Ak sa niekto boji, ze ked detom neposkytne spravne vzorce spravania chlapcov a dievcat, tak tym predsa hovori, ze nie su prirodzene, ale ziskane vychovou.
Pracujem s detmi a nemozem povedat, ze chlapci sa spravaju inak, ako dievcata. Ako su aj divokejsie dievcata, tak su aj citlivejsi chlapci. Nikdy im nehovorim - Spravaj sa ako dievca alebo ved bud chlap.
Mozem povedat, ze uz davno poskytujem detom rodovo neutralnu vychovu, nerobim ziadne rozdiely medzi chlapcami a dievcatami. A toto prave je cielom tej vychovy okolo ktorej vladne hysteria.
Co si tak spominam na nejaky rozdiel, ktory som chcela urobit, tak pri modelovani babatiek som chlapcom navrhla modelovanie stavby, co predtym zaujimala aj dievcata. A zostala som prekvapena, ze vsetci chlapci chceli modelovat aj miniaturne babatka s flastickami a cumlikmi. Tie cumliky mali asi 3 milimetre.
Ked nerobim medzi detmi podla ich pohlavia rozdiely, tak im narusam rodovu identitu alebo ich sexualnu orientaciu?
Vlastne len davno robim to, co sa navrhuje ako neprijatelna "gender ideologia" - rodove scitlivovanie.
Vsak ked su v nich prirodzene rozdiely, tak sa snad aj prirodzene prejavia.
Alebo sa bojite, ze nie? A to vraj verite v ich prirodzenost!
Naopak, JA VERIM v ich prirodzenost, lebo si myslim, ze sa napriek neutralnej a rovnakej vychove a ziadnych rozdieloch, prejavia.
Ale aby ste nepovedali, ze to tu mate len z jedneho konca, tu je clanok muza, co si mysli opak: Ze napriklad to, ako vychovavam deti, je skodlive a narusam im ich identitu, ked sa aj k dievcatam aj chlapcom spravam rovnako:
http://tiborjavor.blog.sme.sk/c/376019/kto-komu-lezie-do-postele.html
Do postele mi nelezie, ale do prace ano, ze tym robim nieco nebezpecne.
Aj vy si myslite, ze je to nebezpecne?
Ak ano, dajte mi tie mudrejsie tipy na to, ake mam medzi tymi detmi robit rozdiely, aby sa to nevolalo, ze ich "rodovo scitlivujem".
