Moja prababicka vraj bola velmi dobra zena, vsetci to tak spominali, ze mnohym ludom pomohla a bola krotka dobra ako med. K tomu musim dodat, ze vacsinou tie zle zeny maju dobrych alebo slabych muzov a tie dobre takych, co ich dobrotu zneuzivaju.
Moja prababicka si zobrala Madara, ktory bol biresom u panov, nejaky spravca ich majetku. Zili si velmi dobre a tam sa im narodilo 10 deti. Potratila len prve dve dvojcata, ked tazko pracovala. Ci bol jej muz k nej zly, to neviem, pretoze zomrel a museli z panstva odist. No moja babicka, jej dcera, uz nachytala panske sposoby u panov, ktorym robila sluzku. Na to vsak v zivote len doplatila, lebo zrazu sa ocitla v obycajnom dedinskom prostredi, kde ine zeny sedeli na priedomi a vyberali vsi detom z hlavy a moja babicka vysivala bielym na biele, len aby sa to tak krasne lesklo zboku, jemny vzor a za to bola priam sialena, ze "Bielym na biele!" Ale to predbieham. Zili na super malej dedinke, kde na cintorine je mozno dvanast hrobov (a jeden hrob dnes tam ma moja prababicka). Ten cintorin sa stal pre buducnost velmi dolezity, lebo na nom sa najradsej ucievala moja mama. Boli tam krasne stromy. Zla zena, to neznamena, ze je neprajna, ale zlostna, ked nie je vsetko podla nej a jedovita aj keby neviem co krasne chcela. Taka bola moja babicka, len to este nikto o nej nevedel, aka bude a kolko si sama za svoju jedovitost vytrpi. Nedaleko tej malej dedinky bola obrovska a tam sa narodil moj dedko do bohatej rodiny, co mala voly a pozemky a vsetci mali dosyta jedla aj ked chodili v lete bosi. Zomrela mu mamicka, ked bol este velmi maly. Dostali macochu o ktorej sa hovorilo, ze bola taka setrna, ze ked jej muz zomieral a chceli mu podat rychlo vodu v sklenenom pohari, tak skrikla - Joj, ved ten rozbije! Mozno to ani nebola pravda, ale tento pohar ludia spominali za nieco minule a mozno jej aj krivdili. Viac viem o zenach v nasej rodine, lebo dedko mi rozpraval len to, ako sedavali na streche, ako sa na cely den stratili alebo ako sa chceli utopit. Nahovoril mladsieho brata, aby sa utopili, ale kedze bol opatrny, tak najprv to navrhol vyskusat len v koryte. Jeden druheho mal preventivne utopit, ci sa to da zniest - smrt utopenim. Skoro brata utopil v tom koryte, lebo dobre dlho mu tam pridrzal hlavu a ten mu povedal, ze to nie je dobry napad. Dedko sa nepacil len mojej babicke ale aj jej sestre. Z pohladu dedka bol v nich rozdiel len v kilach. Pokial moja babicka bola dobre macata a mala prsia aj zadok, tak jej sestra bola idol az dnesnych cias, bola len stihla. Keby to bolo teraz, tak toto pise celkom ina vnucka, ale nas dedko sa narodil vtedy. Casto moja mama spominala, ze nerozumela tomu, ked ju mamina sestra drzala na kolenach a hovorila - Ty si mohla byt moja. Zostala, mozno kvoli svojej stihlosti, slobodna cele roky. Ale stihla sa dozit lasky s nejakym bohatym grofom, co si ju nezobral a mala s nim jedneho syna. Stihla sa dozit aj tragickej smrti svojho jedineho vnuka. Moja babicka bola tehotna a dedkov otec im odmietol podpisat suhlas k manzelstvu. Vtedy sa mohli zobrat az ludia po 21 roku bez suhlasu rodicov. Moj pradedko bol velmi proti tomu, ze je chudobna a neprinesie do manzelstva ziadne voly. Uz vtedy moj dedko vahal, ci si ju ma zobrat, ale nie kvoli chudobe ale kvoli tomu, ze bola velmi jedovita. Bola vzpurna a hoci cely zivot mu potom verna, co mu dobre obuchala o hlavu, ze "Ona bola!", chodila sa zo zlosti hadzat pod vlak. Tym sa mu vyhrazala, ze sa hodi! Konca ich zahrady prechadzal vlak. Rozumeli si najlepsie v sexe, to dedko vzdy spominal ake to bolo udobrovanie. Bol to skor vasnivy vztah. Moj dedko bol slaby muz, rak a ona skorpion a preto dostal slovu, ze ked mal dvadsatjeden rokov, tak si ju zobral s uz rocnym ich dietatom. A hoci jej bol neverny, kde mohol, tak velmi sa trapil, ked zomrela. Nikdy si nemyslel, ze ona zomrie prva. Zomrela uprostred prace, lebo do roboty to bola zena ako drak. Mala len hnusnu povahu prenasledovat ho cely zivot, ze si neocochre nohy a zaspini dlazku a z pomsty nepozerala televizor, ked ho vymysleli, ze si tam obzera cudzie zeny. Takto sa pripravila o vela dobrych filmov. Radsej sedela oblozena soskami anjelov na skrini, ktori stali v rade a zadusala sa vlastnou zlostou, co neurobil tak, ako chcela. Dalo by sa este vela o nich pisat, ale dnes sa mi chce uz len jedno. Ked zacalo bombardovanie a uz nebezali len tak do pola, ako babicka raz najmensiu schytila z postielky aj s madracom, vtedy tri ich dcery boli u babicky na tej malej dedinke. Medzi nimi aj moja mama. Boli este male, ked sa vracali domov vsetky tri povedla rieky a stretli cloveka, co im povedal nech domov ani nejdu, lebo tam je vsetko rozstrielane. Vracali sa dalej domov s placom, ze ich doma, vsetci su mrtvi, aj rodicia, aj dve sestry - najmladsia a najstarsia. No nasli ich zivych a zdravych, pretoze sa cely ten cas schovavali v studni na doskach, ktore tam dal dedko. Vyliezal odtial len ked siel najmensej po mlieko do dediny a s krcahom sa plazil spat. Len raz ten krcah rozbil. Moja mama sa podala na svoju babicku. Aj zomrela ako ona a to mi vzdy hovorievala, ze takto zomru len velmi dobre zeny, ze si len poobede zdriemla a naveky zaspala. Mala velmi rada svoju babicku. Netusila, ze sama tak raz zomrie, ako zomieraju len velmi dobre zeny. Vzdy mala radsej dedka a nie svoju mamu. A ja som sa tiez podala na babicku, ako to uz byva, ze dobrym zenam sa rodia zle a vzpurne. So svojou jedovitostou a tvrdohlavostou mam co robit. Ale moja babicka bola pre mna odstrasujuci priklad. Ked zomrela a nestihla mi tyzden predtym dat kvety, lebo som uz utekala na vlak a tak mi tou kyticou len mavala, ze som ju zabudla... stala som na tom pohrebe bez jedinej slzy. Vedela som, ze keby som zacala plakat, tak sa asi zblaznim a plakat neprestanem. Rok som nedokazala plakat, lebo som sa toho placu bala. Mala ma najradsej zo svojich vnucat, v tom bola tiez nespravodliva, ze medzi nami robila rozdiel. Ale moja mama povedala - To len zato, ze teba ma tak daleko! Ale keby si s nou bola kazdy den... Neviem, ako by sme sa my dve vzpurne a tvrdohlave zniesli.
