Každý verí len tomu, čo zažil sám

Naozaj som netusila, ze niektori blogeri sli z vyberu preto, ze pisali o potratoch a je uplne jedno, ci za slobodu volby alebo proti.
Uz sa mi to raz stalo, ze som sla z vyberu vtedy, ked som sa zas rozpisala o slobode volby pri potratoch a preco.

Zrejme ludia maju tejto temy pokrk, len to neviem aki, ked najdlhsie diskusie byvaju prave tam.
Moja mama ma vychovala tak, aby som si pamatala, aby som v zivote nesla na potrat. Pomaly budem v prechode a v zivote som na potrate nebola, tak ta jej vychova asi bola velmi ucinna, ako na to moja mama sla, ako mi to vysvetlovala, ake priklady pouzila.
Kedze som sama na sebe zazila, ako moze byt takato vychova ucinna, tak som presvedcena, ze to je o vychove a nie o zakazoch. Ze vychova je vzdy ucinnejsia ako zakaz a prinasa dlhodobe a celozivotne vysledky.
No moja mama to dokazala v ruka v ruke s vychovou pre slobodne rozhodnutie. Zaroven to bola velmi slobodomyselna zena.
Preto aj ja mam taku viziu, ze to ide, ze sa to da zvladnut zaroven s vychovou slobodnej zeny. Jej neslo o to, aby som sa bala, ale o to, aby som to vnutorne chapala.

Dnes napisala Ivana O'Deen velmi podnetny clanok Slobodná voľba. Pise v nom:
" Jediná slobodná voľba, ktorá existuje je voľba nášho svedomia. Neovplyvnená myšlienkou na hriech, trest, inými osobami, či vonkajšími okolnosťami."

Ja si o tom myslim, ze slobodny clovek je taky, co zije v sulade s Bozimi zakonmi, ale slobodne sa pre ne rozhodol.
Napriklad nezabije, lebo to tak prirodzene aj citi, nekradne, lebo to tak prirodzene citi, zije v laske, lebo to tak prirodzene citi, ze toto je prenho najdolezitejsie. Proste nezije v sulade s Bozimi zakonmi len zo strachu, inak ich vnutorne nechape, nema ich zazite a vzite.
Veriaci clovek je podla mna ten, co je s nimi aj vnutorne v sulade a rozhodol sa tak sam - citi ich (aj keby sam seba povazoval za ateistu, agnostika, cokolvek).
Sledujem cely cas tuto myslienku, aby sa zeny nerozhodli v slobodnej volbe zo strachu a necitili strach, ale aby sa mohli rozhodovat len na zaklade svojho svedomia a citenia. Pretoze clovek ovladnuty strachom je ako zviera zahnane do kuta a nikdy sa nenauci to, co sa naucit ma.
Len na slobode sa prejavi jeho skutocne citenie a urcite omnoho lepsie ako pod tarchou len strachu.
Dnes, aj ked sa krotia zvierata, nikto na ne nejde bicom a palicou, ale snazite sa, aby to zviera necitilo strach.
Ja si myslim, ze kazda zena a kazda buduca zena si toto zasluzi, aby bola vychovavana nie pod hrozbami zastrasovania ale slobodne a na slobode bola k tomu vedena.
No o com su clanky proti potratom? Plne nenavisti o vrahyniach.
Dnes je mnozstvo veriacich ludi, co toto chapu, ze zakazmi sa ludia vnutorne nezmenia.
O co vlastne ludom ide? Aby ostatnych nasilim a nasilim len zvonka menili? To neprinesie ziadne dobre a dlhodobe vysledky.
Ludia zvnutra sa menia postupne a vychovou. Ziadne skoky a zakazy nikdy nic dobre nepriniesli vo vychove, ked sa zanedbala ina vychova a ine podmienky. To musi ist ruka v ruke.
No pokial tu ziju zeny, co v tehotenstve nemaju ani na ovocie (ako som citala na takych strankach a ako som sama zazila v realnom zivote), tak tu tie podmienky nie su, aby ste mohli zakazovat. Nech by tych zien bolo aj mensie mnozstvo, bolo by to na nich tiez nasilim.
Nema moralne pravo clovek, co to sam nezaziva, hovorit inemu, co vtedy ma. To sa len domnievate, ze si to viete predstavit.
Tych zien sa musi niekto zastat, lebo spolocnost nema moralne pravo na ne tlacit a uz vobec nie v mene viery, ktora nie je povinna.

Mohlo by mi to byt jedno. Tyka sa to zien, ktore su teraz mlade a ktore teraz rastu. Ja prajem aj inym zenam taku istu moznost, ako som mala v zivote ja, aby sa takisto mohli slobodne rozhodnut. Aby to tak citili nie zo strachu a nie zo strachu z odsudenia a pred trestom.

Mnohych uz tato tema nebavi. Ale mate dcery, vnucky, narodia sa vam. Chcete ich zastrasovat? Na slobode to nejde?
Neuverim tomu, lebo ja som zazila, ze islo, ze sa to da!
Aku ste mali vychovu, ked sa vychovy na slobode bojite? Ked v taku vychovu neverite?
Kazdy veri len tomu, co zazil sam.
Potom som mala stastie na matku, co mi ukazala uz v 20.storoci, ze zena sa da vychovavat aj slobodne a nie je to len hudba buducnosti pre rodica, co to chape. Vzdy budem verit, ze je mozne to, co som uz zazila. A ostatnym predsa nebudem priat nic ine.

Nie, nie su mi ine zeny ukradnute a nikdy nebudu. Aj ked sa to uz mna netyka.