O cynizme

Ako poznám cynikov, tak práve cynik sa zachová primerane – urobí to, čo sa od neho pravdepodobne očakáva, pretože to cynicky zhodnotí ako preňho výhodný prejav. Cynik, aj keď nič necíti, vám zahrá to, z čoho cynicky vytrieska sympatie.
Ale toto si ľudia neuvedomujú.
Potrebujete mať za chrbtom Dostojevského, aby vám priblížil, že skôr cítiaci človek v halo-efekte zlyhá? Vážne si myslíte, že cynik sa prejaví ako cynik a agresívny človek napríklad ako agresívny?
Keď má len trochu inteligencie, tak nie!

Napadá ma množstvo dôvodov, prečo mohol to predstavenie zahrať. Vy sa asi neviete do človeka v jeho situácií vžiť. Nezahrať to predstavenie mohlo znamenať pripustiť si vinu. Ste presvedčení, že by ste si ju okamžite priznali? Práve cítiaci človek môže s tým mať veľký problém. Nenapadlo vás, že tu komédiu mohol potrebovať pre seba?
Možno si nutne potreboval v ten deň povedať – robím to, čo mam. Viete si tento jednoduchý pocit predstaviť?
Mne sa zdá, že práve tento jednoduchý pocit, práve tejto potreby – stále robím to, čo mám, napadne práve necynika, ktorý zabudne myslieť na to, ako to LEN vyzerá!
Jednoduchosť tejto reakcie sa mi zdá jednoduchšia ako možno mnohým vám jednoduchosť, že len zjavný cynizmus svedčí o cynizme.

Oveľa väčší cynizmus ja vidím len vo formálnom hodnotení situácie. Presne ako u toho muža, čo na pohrebe svojej matky chýbal, akoby o citoch človeka svedčilo len to, čo zjavne uvidíte.
A nie je práve tento povrchný pohľad od mnohých cynickejsi v ich hodnotení? Len dobrého hráča komédie predsa napadne, že aj formálne sa dá predviesť vždy. Verím tomu, že mnohí by na pravidlá slušného správania nezabudli.
Máriu Stuartovnu to voľakedy stálo krk, že v určitých chvíľach nevládala byť dostatočne veľkým cynikom, ako ju na to ostatní cynici z európskych dvorov upozorňovali.
Veru, im by sa nestalo, aby na svoj cynizmus tak hlúpo doplatili. Vedeli práve kvôli nemu okamžite, čo si žiada slušnosť a spravodlivosť v ktorej chvíli.
Ľudia od čias Márie Stuartovny sa v podstate nezmenili. Zmenila sa technika, ale ľudia nie.
Neobviňujte cynicky iných z ich cynizmu, aby sa vám zvratnou silou nestalo, že raz sami pochopíte a na sebe, lebo väčšinou to s chápaním nejde inak, než len na sebe, ako vaše city už žiadnu komédiu nedokážu zahrať. A potom si zahráte to posledné divadlo, pre seba, kde kulisy sú v rozpore s obsahom.