No prosím, vás dvojo!
Stačilo mi hneď odpísať na troch riadkoch, že Viola, tak a tak, a bolo by. Teraz už viem
a som sa upokojila. Len ti budem, jašopeťo protirečiť a trvať si na svojom, že prť sa
mohla krivolačiť pokojne ďalej aj bez nás na tú chvíľu - teda ak to nerobí technické problémy
pri prerábaní -, lebo ide aj o to, že keď nie je nič nové, môžeš sa prizrieť starému
a na druhý raz pochopiť, keď na prvý si bežal po riadkoch ako splašený. Napríklad. A pripísať
komentár, že veru, mala si , grétka, svätú, lebo ty o koze a ja s tuto prítomnými stále
a uvzato len o kozích bobkoch. Napríklad.
Lebo letný čas babích vláken je ideálny na sa pokojné obzretie a nenáhlivé podumanie
bez kikiríkania. Čiže, opakujem, mne by sa páčilo si teraz len tak listovať na starej
prti a pripomínať si, kým zase sa bude o čo nové hádať. Ak je to možné, pokojne nahoď
starý remeň, jašopeťo. Už aj preto, aby sme v nastávajúcom medzičase si mohli popremýšľať
nad niektorými estetickými a inými fičúriami prípadnými.
Keby bola prť fungovala, lepšie by som pochopila posledný grétkin podráždený list. Lebo
až dnes som si prečítala posledné augustové debaty na prti, tie, čo sú na jedinej viditeľnej
stránke, a hneď sa mi urobilo jasno.
Mňa trochu dráždi, grétka, nakoľko tam až plýtvaš silami na dlhé vysvetľovanie kdekomu.
Ja osobne by som sa prešla po dne lode s bičom a len krátkymi švihmi pripomenula, že tuto
rytmus udávam ja a ten rytmus bude skrátka jedenadvadsať! , aj keby sa vám mali žily
a rotátorové manžety potrhať ! a komu sa nepáči, ten môže akurát tak byť rád, že je
vláčený na lane v brázde za loďou. Alebo rozdala by som pár domácich úloh, napríklad
stokrát krasopisne, že Najprv sa ja, slovenský baran, naučím čítať, za aj medzi riadkami,
a až potom budem trúsiť po prti! a podobne.
Čiže väčšia útočná stručnosť a bojová zovretosť by sa mi z tvojej strany pri tých debatách
páčila. A bola by podľa môjho tušenia aj účinnejšia. Preto trochu podráždenia občas
z mojej strany. To ti ale píšem len aby si vedela. Ináč je to, prepytujem, irelevenatné.
Pretože ja som ja, ty si ty. A obidve veľmi dobre poznáme starú pravdu, že: nikdy nedaj
na rady druhých, ako máš písať.
Ten tvoj článok akože o Slovákoch bol veľmi dobrý, aj tie okolo. To len, že hovoríš, že
sa páčia iba jašovi peťovi. Aj mne sa. Že niekto z hudby dokáže rozoznať len buchnutie
činelov, čo ako hromy divo bijú, - myslím diskusiu o blbých Slovákoch - je mne v podstate
smiešne. Ale to som ja. Toto je náš blog a ty si môžeš písať, čo chceš. Po pysku som ti
nestrelila, keď som písala o kazateľke. Čo je na kázaní zlé, keď je ono výborné?! Ty si
typická kazateľka a tvoje krásne kázne som mala vždy rada. Tie menej krásne - hlavne v
diskusiách - menej rada. Myslím, že u teba to, čo sa týka mojich srandičiek, bolo rovnaké.
Problém nie je v tom, že na prti by tvoje kázne nemali byť, keď som ti viackrát napísala,
že si si mohla nechať svoj blog. Problémom to začína byť len vtedy, keď z času na čas
a pochytí nasratosť na naše srandičkové obkľúčenie a pocit, že málo držíme pokope.
K tomu ja poviem len toľko: Kráčaj si naďalej po prti svojím ráznym krokom a maj na pamäti
múdrosť našich prapredkov, že totiž : Občas sa vyhni, do každého hovna aj tak nestupiš!
Ozaj, ešte ma, jašopeťo, napadlo, že či bude možné mať starú prť na CD, ako si bol kedysi
ponúkal. Lebo to by som chcela. Citový vzťah som k nej za ten rok nadobudla.
Ja sprostá! VEĎ DNES JE TO NAOZAJ PRáVE ROK! Blahoželajme si!
Idem si veru hneď otvoriť rýnsky rizling.
Príjemný večer vám želám!
vyholená
To napísala nám dvom, a na krivolakú prť (a do knihy z nej) toto:
O sprostých a múdrych Slovákoch
Len čo som si v lete dala na krivolakej prti dovolenku, grétka-ailuj sem napísala vetu, že Slováci sú blbci. Škoda, že som vtedy nemohla byť pripojená. Bola by som jej odpísala, že ma to trochu zamrzelo. Že mala napísať radšej: „chumaji“. Alebo povedzme:“sprostí“. Pretože načo zbytočne bohemizovať, keď ide o citlivú vec, však? Ta veta sa totiž nestretla u návštevníkov krivolakej prte s porozumením. Dá sa povedať, že viacerí jej doslova odmietali porozumieť.
Ja som si ju prečítala po dovolenke, pri rannej káve, keď mi prakticky automaticky napadajú hlbšie myšlienky. Aj vtedy mi hneď jedna napadla: či by sa s rovnakou nevôľou stretlo, keby grétka napísala, že Slováci sú múdri? Či by dnešným nespokojným taká veta pripadala výstižnejšia. A to za predpokladu, že všetci Slováci majú doma v kúpelke zrkadlo. Filozoficky oriešok. Predostrela som preto svojmu filozofovi s vajciami na slanine aj otázku na zamyslenie.
A on mi na ňu odpovedal – keď bol predtým starostlivo povytieral chlebovou kôrkou posledne zvyšky žĺtkov na tanieri – že:“zlato, hele, čím je človek moudrejsi, tím vic je mu jasný, jak je blbej“. (Po slovensky sprostý). Ohromilo ma, koľko je v tých slovách o sprostosti múdrosti. A začala som sa na grétkinu pôvodnú vetu dívať akoby inými očami. Porozumela som jej. Presne. A porozumela som, myslím si, aj tomu, prečo ju toľkí na prti odmietali pochopiť. Vy by ste to možno odbavili mávnutím ruky, že nie každý, skratka, ma možnosť piť ráno kávu s filozofom. Ale to by bolo prijednoduché.
Podľa mňa sa Slováci na krivolakej prti s tou vetou vnútorne v podstate stotožnili. Ale bolo im navonok – z akejsi azda až vrodenej obdivnej úcty k vrchnostenskej autorite či čo – zrejme proti srsti, že takúto významnú pochvalu nevyslovil niekto – a to sa na mňa, grétka , nesmieš hnevať – reprezentatívnejší. Prezident, napríklad. Na Novy rok, napríklad. Že to nebolo v jeho krásnej pracovni, kde by sa on na dlhé sekundy najprv upreto zadíval do kamery a potom namiesto obšírneho slávnostného novoročného prejavu povedal iba:“Ej, ej, čiže sme len sprostí! Nemám pravdu, Slováci?“
A chlapi v krčmách by objednávali ešte raz dokola a uznanlivo by pokyvovali hlavami, že raz darmo, dobre sme zvolili, múdreho, toho rožkom neopiješ, dobre nás ten má prečítaných.
Čiže takto ja vidím pomyselne zložitý problém slovenskej sprostosti, ako ho grétka tu, na krivolakej prti , naniesla. A hneď aj odpoviem na otázku, ktorú už popredku vidím visieť vo vzduchu:“A čo ty, Viola? Si aj ty sprostá?“
Áno, odpovedám. Som.
Svojim dievčensky pôvabným spôsobom.
