A dnes ma opat oslovil Igor aby som sa zobudila ako sprosta Slovenka. Vraj mi chyba transparent a behat ulicami aby sa nieco zmenilo.
No ja velmi dobre viem, ze viac zmenim svoj svet a svoju dusevnu pohodu, ked vycistim sporak. Mozno sa mylim a mala by som zacat od Fica a to je moj osudny omyl, len aby som sa neuskvarila vo vlastnej koseli. Strasne by som potrebovala sa teraz zamilovat, pretoze milovat znamena citit a mozno sa uz citit bojim a zda sa mi to zbytocne.
Boze daj, aby som vedela citit JA to, co chcem.
Tie tvoje pocity mi pripominaju Posolstvo gralu, tam sa opisuje taky hnus ludmi a samym sebou spolu s nimi o akej povrchnosti je svet a kto este citi, tak je v tomto svete skor neprisposobivym blaznom. - Takze si myslim, ze taketo pocity su normalne.
.
Tie tvoje myslienky k Slovakom si mysli vela ludi, ze sme sprosti, sprostejsi od inych, napriklad od Cechov. Hovori mi ich aj syn, ze ako si to uvedomil vo svete. Ale ti najsprostejsi sa najskor urazia a preto sa to Slovakom nepise, aby ta stado neposlapalo.
.
Chvalabohu, ze si nezil medzi prvymi komunistami, pretoze by ta lahko oklamali a ktokolvek akoukolvek zmenou, len aby to bola zmena revolucna. Takto vyvadzali aj vo francuzskej revolucii a co sa zmenilo? Dalo to do pohybu to najhorsie v ludoch. Vonkajsie zmeny sa lahsie robia ako vnutorne.
Uz som si revoluciu vo vlastnom zivote vyskusala a taka ta stoji najviac, ked riskujes svoje vsetko, nielen co by ini mali. A priniesla mi jedno velke sklamanie, ze nestacila na tu zmenu, co som ocakavala. Urobit revoluciu v sebe je ovela tazsie. Lebo chyby inych vidis a svoje nie a nevies, co mas v sebe zmenit aj ked si velmi prajes na to prist.
Myslim si, neviem to, ze zivot vtedy asi uvrhne cloveka do samoty v ktorej zostane nepochopeny a skvari sa v nej hladanim vlastnych chyb.
Najdes velmi malo ludi, ktori ti rozumeju, pretoze asi je pravda, ze ini chcu hnit, ako si vedel na zaciatku.
Ale tymi sklamaniami a bolestou a udermi na oplatku zvonku zacinas hnit aj ty. Ani si neuvedomis a sklamania ta rozozrali a do takej letargie, ked si ani neuvedomis, ze uz necitis radost zo zivota. Stal si sa mudrejsou mrtvolou. Teoreticky uz vselico vies, ale nechce sa ti zit. Nechce sa ti namahat, lebo vsetko ti pripada ako marnost a zbytocna namaha o ktorej plody uz ani nestojis.
A vtedy si povies - Ake tazke je robit revoluciu zvnutra, v sebe, ked vsetko je zbytocnost.
Vycitas si, co sam necitis.
Mozno preto, ze si sprosty Slovak tiez. Aj ini sa tam presne takto dostali.
Takze povedala by som, ze sprostost je nezaujem o zivot. Je to taka neochota zit a citit, lebo uz nicomu neveris. Ani sebe ani inym.
Neverim na revolucie zvonka, len zvnutra.
Na hladanie ako to s tebou je a nie s inymi. S prekvapenim totiz zistujes, ze vsetko, co ti nedali, ktokolvek, kto ta sere, si nedal ani ty im a vlastne sa nemas na co stazovat, lebo takisto si ich lahostajne kopol do zadku. Ty si nebol schopny citit a nevies co. Uz to citit nevies.
A zobudit seba, aby si Hor sa! Zil! ked mas rakovinu, ked si niekoho stratil, ked uz mas toho dost a nemozes sa hybat, to je tak tazke.
Len seba zdvihnut.
Nemas si co riesit so svetom, len so sebou, aby sa ti chcelo vstat z postele a nieco uz konecne zo seba dostat. To, co si si len myslel, ze ti nedal svet. Ale nedal si si to sam.
Cesta zhnusenia svetom konci zhnusenim zo seba. Obehneme svet, aby sme skoncili pri sebe. Seba mozes nakopat do zadku a povedat: Hor sa! Zobud sa ty sprosty nahodou Slovak.
