Slama vo vetre

Moja mama voľakedy spomínala príbeh jedného muža, ktorého každý odsúdil, pretože nebol na pohrebe svojej matky. Moja mama chápala všelijaké takéto osudy, bola citlivý človek. Navždy mi tento príbeh v jednej vete zostal ako vzorec, do ktorého si viem dosadiť všelijaké premenné o hodnotení ľuďmi.

Písmo: A- | A+

Možno ste normálni, chcem povedať v norme a v každej situácii sa zachováte prirodzene. Vo chvíľach smútku plačete, pri bolesti kričíte a keď vám je veselo, sa smejete. Možno máte primerané reakcie.
No na svete je veľmi veľa ľudí, ktorí primerané reakcie nemajú. Keď cítia smútok, neplačú, keď cítia bolesť, nekričia a keď sú veselí, tak sa nesmejú. Myslite si, že sú pre ľudí záhadou? Myslíte si, že prečo sú takí, zaujíma len psychoterapeutov?
Mňa by možno tiež takí ľudia nezaujímali a ani ma nikdy nezaujímali, pokiaľ som primerane reakcie mala. Keď totiž primerané reakcie máte, tak vás vôbec nenapadne, prečo ich iní primerané nemajú. Napadne vás, že vychýlenie z normy nie je v poriadku. Odtiaľ už je na krok k myšlienke, že dotyčný nie je v poriadku!
Právom sa človek cíti, že neodsudzuje! Úprimne si myslí, že neodsudzuje. Verím tomu. Verím všetkým, že úprimne neodsudzujú.

Nikdy neviete, kedy sa to stane. Môže prísť chvíľa, že nezapadnete do normy. Nezapadnete do primeranej reakcie vašim prejavom. A zažijete odsúdenie. Prečo to ako odsúdenie prežívate?

Existuje svet mimo normy. Sú situácie, veľmi smutne, keď plakať nedokážete. Môžete si napríklad niečo tak vyčítať, alebo vám hrozí, že si niečo budete tak vyčítať, že ste sa skôr, než to o sebe viete, rozhodli to nevidieť, aby ste to prežili. O veľa veciach si človek môže myslieť, že ich neprežije. Že sa prežiť nedajú.
Môžete mať pocit, že sa pred bolesťou dá utiecť. A možno sa dá utekať. Tak isto, ako pred hrôzou.
Môžete zažiť, že bolesť vám zviaže ústa, môžete mať pocit, že ste nemí. A môžete získať veľmi zvláštny dar humoru, ktorému málokto porozumie. Myslíte si, že už humorom nie je? Myslíte si, že tento priestor neexistuje?
Myslíte si, že sú ľudia v norme zdraví, alebo že vedia menej o svete?

Ale ku konkrétnemu človeku sa chcem vyjadriť. Nečítam Novy čas a uz ani neviem, kde som dnes videla, cez chrbát niekomu, titulnú stranu niektorých novín. Poznám tvár M. Labudu, veľká fotografia a on na nej v čiernom. Viac neviem, len čo povedali ľudia. Je to naše hobby vynášať súdy o druhých. Aj moje. A nie je to zlé, uvedomíte si, kto ste a čo si myslíte a vaše JA dostane TVAR. Bez súdov by sme tvar nemali. Nemali by sme jeho záchytné body. Boli by sme len ako slama vo vetre. Lebo len slamou sme.
Mali by sme pocit, že všetko sa dá odfúknuť.
Je to hrozný pocit.

A keď už tá slama vetrom letí... zostanete sám sebou zdesený, že necítite smútok, že sa ho dá aj necítiť. Že sa dá aj letieť, aj pred hrôzou, že sa dá kráčať, ako keby sa nič nestalo.
Že sa dá aj neplakať. Že existuje aj bolesť, o ktorej nikto nevie.
Môže pre vás aj neexistovať, hoci by mohla. A možno nemá pravo a možno by bolo nebezpečné cítiť ju.
Od vás k druhým je tak ďaleko, že môže byť aj od druhých k vám. Môžete byť sám. Tak sám, že ani pri sebe nie.
A môžete nechcieť stáť pri sebe, lebo je to ťažké. Možno je ťažké aj identifikovať sa so sebou. Možno je to diera, do ktorej by ste sa úplne prepadli. Vy viete, nad čím kto stojí? Či má bod, ktorého sa môže chytiť? A nemá kam odletieť.

My ostatní sme tým priestorom, kam by mohol. A my neexistujeme, lebo my mimo normy nie sme. Nás ešte nič nerozfúkalo.
Podopierame sa ako slama v kope.

Stále som sa k nemu nevyjadrila. Teda, ku konkrétnej udalosti, ktorá ma zaujala, že M. Labuda, po tom, čo zabil dve ženy, dokázal odohrať v ten deň komédiu.
A to som chcela celým týmto článkom povedať, že ja sa tomu vôbec nečudujem a ani na chvíľu som sa tomu nečudovala. Myslím si, že na svete sú možné veľmi čudne veci, lebo som aj život ako veľmi čudný zažila. A už veľmi dávno sa mi zazdalo, že v ňom žiadne záchytné body spoľahlivé nemáte. Ani v sebe.
Ale verím vám, že úprimne si myslíte, že vy komédiu nehráte. Hrá sa totiž veľmi ľahko už zo samotného zvyku. Jeden zo záchytných bodov nám našepkáva predstierať, že vietor neduje.
A možno ste v tej kope len na spodku, prikrytí inou slamou a keby odletela, nemalo by vás už čo podržať. Z tohto hľadiska je úplne najvýhodnejsi hnoj. A o takom teple v hnoji, o tom vám písať nemusím. Rozkladať a rozkladať sa láskou. Môže sa to volať aj hnitie. A môže sa to volať aj zdravým hnojením.

Mária Malinová

Mária Malinová

Bloger 
  • Počet článkov:  358
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám väčšinou menšinové názory. Zoznam autorových rubrík:  VzťahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,236 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

340 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

109 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

213 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu