Viera ako tepelná izolácia

A druhé vysvetlenie, ktoré sa mi páči a je mi veľmi blízke svojou logikou je, že Ježišova obeť síce patrila všetkým, čo ju mohli prijať, ale o to väčšia bola, keď ju prijali len nemnohí a napriek tomu ona bola. On sa obetoval len za tých, ktorí ju svojim životom, myslením a cítením prijali.
Ja si nemyslím, že Boh mal v pláne Ježišovu vraždu ako obeť, ale obeťou bolo to riziko, že ho toľkí ľudia neprijmú a môžu zavraždiť. Ich hriechy budú súdené ako vražda a obeť hriechy svojich vrahov nevykúpila. Je to aj proti logike, aj proti cíteniu, aby zlo nebolo potrestané, len odpúšťané cudzími obeťami.
Prečo aj tomu potom ľudia veria?
Mnohým ľuďom na svete vyhovuje myslieť si, že svoje hriechy majú už dopredu vykúpené a ešte len tak zadarmo, za par slov verím a budú dostávať božiu milosť v podobe sviatosti, aj keď si ich svojim životom nezaslúžia. Kto by nechcel mat pohodlnú vieru, keď je pohodlný?
Ľudia si aj vieru upravia tak, aby pre nich bola pohodlná a čo najmenej náročná na ich námahu. Toto zohralo najväčšiu úlohu pri formovaní katolíckej viery, keďže bola prispôsobovaná na väčšinovú pohodlnosť, aby vôbec ľudia verili. A viera vždy pomáhala udržiavať poriadok medzi ľuďmi, nie je môj nápad, že viera sa stala „tepelnou izoláciou kapitalizmu“. Pritom si to veľa ľudí ani neuvedomuje.

Keby viera bola v dejinách vykladaná a vysvetľovaná poctivejšie, bolo by viac veriacich, čo by jej aj rozumeli, ale ešte menej ochotných ňou kráčať. Nebola by tá viera taká lacná a dostupná aj pre povrchných, čo hlavne VERIA, že DOSTAVAJU božiu milosť za zahanbujúco malú námahu.
Ale ľudia hlavne túžia veriť v dary a božiu milosť zadarmo alebo za čo najmenšiu námahu.
Ja ako Červeňovu najväčšiu vieru vidím to, čo iní považujú len za jej dôsledok. To, čo už od neho jeho vrchnosť nežiada. V tomto je zaiste ďalej ako jeho vlastná vrchnosť. A jeho veriaci sú tí, čo mu pomáhajú nielen prázdnymi slovami.
Posunúť niekoho o jeden schod a naozaj, ako to on sám často o sebe píše, že len to môže a dokáže, ja vidím ako viac, než mať veriacich, ktorí si len myslia, že ich prešli desať.
A pritom ktorí sa cítia viac veriaci?
Väčšiu námahu mohol človeka stáť aj ten jeden schod a v svojej viere prešiel väčší kus cesty ako iní, čo mohli, len mohli tiež.