Aj teraz, najčastejšou príčinou rozvodov sú nazorové nezhody a nezlučiteľnosť pováh. Pod tým si väčšina predstaví, že zobrali sa v ošiale zamilovanosti a keď vytriezveli, prisli na to, že si nerozumejú. Skôr sa to nestane niekomu, kto sa rozhoduje racionálne a má jasnú, láskou nezakalenú predstavu a preto racionálne očakávania.
V živote vždy čokoľvek považujeme za správne, dobré, lepšie alebo horšie, nesprávne podľa toho, aké my sami s tým niečim máme skúsenosti. Kto sa oženil v ošiali lásky a sklamal sa, bude presvedčený, že toto nie je správna cesta, od ktorej chce len dobroprajne vystríhať iných a bude skôr presvedčený, že rozhodovať sa racionálne prináša lepšie výsledky a manželstvo.
A naopak ten, kto si vyskúšal tú racionálnu cestu, skôr si vie predstaviť, čo prináša tá.
Málokto si prizná, že keď sa ženil, vydával, tak si nebral človeka, o ktorom najviac sníval, pretože ako by to vyzeralo? Sobášil sa a radšej by bol chcel niekoho iného?
Nie, zracionalizuje si to, že to je buď už aj tak pasé, alebo to by bolo nerozumné. Teraz robí tú lepšiu voľbu a myšlienky na nejakú svoju väčšiu lásku v sebe, ktorú zažil, ktorá ho sklamala, ktorá sa mu nesplnila, v sebe potlačí až niekde na dno pivnice. Teraz je šťastný, teraz robí tú správnu voľbu, teraz začína lepší život. Veď, keby nebol o tom presvedčený, tak to nerobí.
Keď som sa vydávala, patrila som k tým racionálnejším ľuďom. Nevydávala som sa zo zamilovaného ošiaľu, lásku som si zracionalizovala podľa toho, čo som vtedy /v 20tke/ považovala za najdôležitejšie.
U mnohých ľudí je to práve kompatibilnosť iných záujmov, než len citových. Žena, ktorej tikajú biologické hodiny, bude mať skôr prioritu v materstve a v zabezpečení rodiny. Nesebavedomý človek skôr bude mať hodnotu - A teraz im ukážem, koho si vezmem. Väčší materialista zas v tom, ako mu to všetko bude aj materiálne klapať a väčšina ľudí podľa toho, s kým si viac bude rozumieť okrem nejakej streštenej lásky, čo by asi priniesla viac problémov a nie stabilný život v teraz preferovaných cieloch.
Presne takto som si to viacmenej zracionalizovala aj ja. Nezoberiem si chlapca, ktorý ma najviac dostával do kolien, pretože ten sa ku mne nehodí. Bol z úplne odlišného prostredia a nevidela som vôbec nič racionálne, prečo by sa ku mne hodil. Láska je primálo, len city? Nevedela som si predstaviť, že ho predstavím mame a ako ho vpravím do našej rodiny, ako by do nej zapadol? Nezapadol. Ako by sme my dvaja spolu existovali? Nevidela som nič, čo by nás tak spájalo, okrem tej mojej iracionálnej slabosti naňho. Zamilovanosť nestačí, tak som to vyhodnotila. Nebude mi rozumieť, viac si rozumiem s inými priateľmi. A láska, teda city, nás často postavia pred takúto výzvu - čo si vyberiete, čo je pre vás také dôlezité, aby to bolo kritériom pri našom rozhodovaní?
Tak okolo tej dvadsiatky som čítala Odviate vetrom. A celkom som rozumela tomu hrdinovi, veľkej láske vášnivej Scarlett, prečo si nevybral ju, ale dievča s ktorou ho spájalo viac záujmov, no už nie taká divoká a živočíšna láska, akú pre romantikov predstavovala Scarlett.
Pre mňa to boli viac záujmy a názorová kompatibilnosť, aby sme mali rovnaký vkus a pre to sa mi zdal vhodnejší niekto iný, môj najlepší priateľ v tej dobe. S ním som si rozumela omnoho viac, akurát som z neho nešla do kolien a nepatril k tým najväčším snom, ktoré nás toľkokrát sklamú.
A od sklamania je na krok k myšlienke - Už budem rozumný a menej naivný a zoberiem si človeka s ktorým vlastne zradím tie naivné a bláznivé sny. Začnem nový život a bude lepší. Veríte tomu, že bude lepší, lebo konečne ste racionálnejší a už múdrejší.
Takto som sa vydala. Už chcem mať rodinu a hlavne deti. A nechcem to prešvihnúť. A tento sa ku mne viac hodí. A všetkým sa to aj viac bude páčiť, mame atď. Je to rozumnejšie a najlepšie.
A tie bláznivé sny o takej láske, tie pôjdu do pivnice, aj tak boli hlúpe.
A nádherne som si to zracionalizovala: Zamilovanosť? To je somarina! Takí ľudia si neuvedomujú, že keď po osmich mesiacoch stretnú svoju lásku v kúpelni, tak asi už do kolien nepôjdu. A potom sa ukáže to všetko ostatné, či sa k sebe HODIA! Nie, určite si nezničím život kvôli osmim mesiacom. Chcem rodinu, tri deti a aby mi to klapalo. Nepotrebujem sa rozvádzať, lebo preferujem city a zo života som si urobila citový pokus, ako dlho to vydrží s niekym, kto vami len citovo máva a vlastne ani neviete prečo.
Opisujem tú druhú možnosť - nebláznov.
A v manželstve nám to tak aj dlho dobre klapalo. Nemohla som sa odmilovať, keď som nejako strašne zamilovaná nebola. Teda kvality, čo mal aj pred svadbou, zostali.
Keď sme mali rovnaké záujmy, názory, vkus, nemala som sa ani v čom sklamať. To, čo som si vytýčila, to sa dialo. Veď som to, presne to chcela a aj som s tým bola spokojná a budovala to tiež ako Babylonskú vežu zodpovednosti a rozumu. Múžem potvrdiť, že manželstvo postavené na priateľstve a spoločných záujmoch, má veľmi stabilný základ, priam betónový.
Raz, keď som sa obávala, či mi manžel nebol neverný, tak ma moja mama veľmi prekvapila, keď povedala: Ja sa vôbec neobávam, či ti on bol neverný. Ja sa skôr obávam, aby si sa ty raz nezamilovala a nezničila si život. /túto pyramídu z kociek rozumu/ Myslela tým len to, že bol plný spoločných záujmov a spoločných detí.
To mi nehrozí, myslela som si. Nezamilovala som sa do nikoho iného už 12 rokov, tak prečo by som sa mala? A veď zamilovanosť je aj tak blbosť, len kratkodobý úlet, ktorý v zmysle toho, čo chcem, nemá žiadny význam. Ja som svojho muža ako aj najlepšieho priateľa veľmi uznávala. Vôbec som nepochybovala, že je lepší ako ja. Vždy som ho považovala za múdrejšieho, sčítanejšieho, citovejšieho a lepšieho. Ja môžem byť rada, že si ma ešte takýto muž vybral a že môžem v našej rodine, čo sa týka ľudských kvalít, existovať aspoň ako piate koleso na voze. Tak som vnímala našu rodinu, že sú v nej všetci odo mňa lepší ako ja a ja môžem byť rada, že s nimi žijem.
A došlo na slová, kde je manželstvo bez lásky /stojí na priateľstve/, tam bude láska bez manželstva. Po 14 rokoch som sa zamilovala.
Keby som dovtedy bola bývala slobodná, mala by som slobodu k láske a nebolo by to bývalo neskoro. Možno by som takú lásku, o akej som kedysi snívala, stretla aj omnoho skôr, keby som sa nebola vydala a trávila tie roky s deťmi a najlepším priateľom. A zrazu som už slobodu nemala. A to, čo ste v sebe zavreli do pivnice, zrazu je pre vás najviac. Môžte to znova zavrieť do pivnice, lebo teraz už máte zodpovednosť.
A zas som si to racionalizovala: Zamilovanosť je hlúposť... Po osmich mesiacoch... nikam by to neviedlo...
nemá to zmysel...
Taká pivnica je ako trinásta komnata, vsetko citové haraburdie, nesplnené sny, ilúzie, city, city, vaše JA. Ja, v akého som neveril. Sny, v ktoré som neveril.
Prečo vám to opisujem.
Chcem pripomenúť, že vždy naše presvedčenia o tom, čo je správne, dobré, vyplývajú z toho, aké sme mali z rôznych ciest osobné skúsenosti.
Moju cestu nepochopi niekto, kto zažil bláznivú lásku a sklamal sa a preto si myslí, že lepšie je rozmýšľať racionálnejšie.
Ja som mala na piedestáli skôr rozum, racionálnosť. A preto teraz tak preferujem cit, lebo viem si predstaviť, kam vás môže doviesť racionálnosť, že najlepšie manželstvo je priateľstvo namiešané z rovnakých záujmov a cieľov.
Zlatá klietka
Vždy ľutujem tie dievčatá, čo si vyberajú partnerov podľa konta alebo úspešnosti. Vždy ľutujem tie, ktoré sa vydávajú len preto, aby už mali deti, rodinu, manžela. Všetky tie, ktoré si vyberajú racionálne. Ako dlho im to vydrží?
Nie navonok. Tak to môže, práveže bude držať ako zlatá klietka rozumu. Dokedy im to vnútorne vydrží?
Spomínam si, ako som sedela v aute vedľa manžela a stáli sme na parkovisku pred komplexom obchodov. Dal mi do ruky päťtisícku a povedal, aby som si šla niečo kúpiť. A ja som len sedela, držala tú bankovku v ruke a pozerala na jeden list na strome, ako úžasne ho presvecuje slnko.
Nikdy v živote som nedúfala, že raz budem mať to všetko, čo mám. Napríklad dom, záhradu, takú zahraničnú dovolenku. Splnilo sa mi oveľa viac, než som v živote dúfala, že sa mi splní. Ani som po tom všetkom netúžila, ako po nereálnom. Splnilo sa mi viac, než som kedy vôbec chcela. A to, čo ja chcem, sa nedá kúpiť. Pamätám si ten deň, keď to pre mňa symbolizoval ten list na strome. A nemohla som to manželovi povedať, nezaslúžil by si to.
A ked sme boli pri mori, tiež nevedel, že vymenila by som more a všetky tie úžasné výlety na úžasných miestach, ale nie v sebe, za obyčajnú lavičku na Slovensku... Za niečo, na čo netreba nič, len slobodu a široké pláne len v sebe.
Môj druhý syn povedal, že sa nikdy neožení. Myslím si, dobre tak, aspoň keď ju stretne, bude voľný, slobodný. Keď sa ožení, bude to ním musieť takto pohnúť, keď si neplánuje.
A moja dcéra povedala, že sa vydá vlastne racionálne, keď si toho muža bude ako veľmi dobrého priateľa vážiť, aby mala manžela a deti a všetko jej zodpovedne klapalo.
Rozpráva pre mňa už hlúposti o zodpovednejších východných manželstvách, kde sa ľudia neberú zo zamilovanosti a preto im to neporušene klape vlastne ako stroj až do smrti, sama zodpovednosť a tyrania rozumu.
Neviem, či ju mám ľutovať. Dcére neprajete ten nebezpečný let rogalom - divokú jazdu duše. Pretože o ňu sa už bojíte, hoci si myslíte, že na túto planétu ste prišli plachtiť a nie stavať pyramídy.
Ani nevie, o čom hovorí. A možno ona je tak racionálna, že JEJ tá racionálnosť bude klapať až do smrti a trinástu komnatu nikdy nebude mať, navždy neotvorenú.
Niekedy rozmýšľam nad tým, že aj tu, v tychto diskusiách ľudia razia myšlienky, ktoré korelujú len s ich osobnými skúsenosťami. Pre seba po hriešnom živote našli vieru, tak isto rovnako spasí aj iných. Alebo sklamali sa, tak razia rozum. Mňa v živote sklamala vlastná racionálnosť, tak razím slobodu a cit. Nehovoríme my vlastne všetci práve o tom opačnom KEBY, s ktorým iní majú celkom iné osobné skúsenosti?
Veď, keby ten dogmatik zažil mreže a slobodný blázon si dobre nabil držku, možno by si aj porozumeli, prečo inému potrebujú pripomínať opak.
Preto ja inej žene nikdy nehovorím, že jej tikajú biologické hodiny. Ale pochopila by som ju, lebo aj pre mňa bolo dieťa najdôležitejší sen. Mohla by som v nej kritizovať len seba, čo mala také isté priority.
Preto ja žiadnej bezdetnej žene nehovorím, že premeškala niečo najdôležitejšie, lebo zas mohla alebo može premeškať niečo iné. Ale vždy ľutujem ženy, ktoré si mužov vyberajú nie pre lásku, ale ako vhodných otcov svojich detí. Pretože aj v nich sa raz tá trinásta komnata túžby po naozajstnej láske raz zobudí a nebude im stačiť "len menší braček", hoci aj najlepší priateľ a konštrukcia, ktorá bola len náhradou za domnelo mŕtve, zdanlivo prekonané sny.
Neskôr sa tak stalo, že som bola nútená sa rozviesť. Mnohí to vnímali ako katastrofu mnohoročného dobrého manželstva a ja si o tom myslím, že život rozhodol, že ma už z racionalizácie len priateľského manželstva už oslobodí. Predtým som len nevedela a neverila, že existuje aj niečo viac, že priateľské manželstvá sú celkom iné, ako lásky v ktorých je aj priateľstvo. Kto nezažil a necítil ten rozdiel, tak to nepochopí, že iný vzťah je "brat-sestra" - najlepší priatelia ako muž-žena - náročná polarita, celkom ina kvalita.
Pre mňa to vystihuje tato hudba:https://www.youtube.com/watch?v=4tGIFGCj_So
Je to náročný vzťah, kde aj najmenšie vychýlenie z role žena - muž má katastrofálne následky. Kde keď žena naberie viac mužských energií a muž zákonite viac ženských, vychyľujú sa zo svojej jedinej prirodzenej cesty.
V Diagramoch len váš protipól a to pre vás najnáročnejší protipól /ktorému preto budete rozumieť najmenej a preto len iracionálne vás bude najviac priťahovať/ je tá prirodzená cesta. Pritom cesta k protipólu je najnáročnejšia zo všetkých. Vlastne aj žijeme preto, aby sme svoj protipól v láske v sebe obsiahli.
