Už je tomu zopár rokov, čo sa na Slovensku i inde vo svete objavil opäť objavil pojem "kríza". Z hodín ekonomiky i dejepisu viem, že to nie je nič výnimočné, veď kríza je súčasťou hospodárskeho cyklu a preto by ju každý z nás mal brať ako súčasť života. V jednom okamihu som si však uvedomil že táto kríza trvá už dosť dlho, čo by ešte stále nebol taký problém, keby sa s ňou niečo rozumné robilo. To sa však vôbec nedialo, nedeje a už si pomaly začínam myslieť, že ani sa diať nebude... Štáty veľkej a silnej Európy či vyspelej Ameriky trošku nepochopiteľne len čakajú a čakajú... ale pýtam sa načo? Ozaj chcú prísť až do takej fázy, kedy bude vojna nevyhnutnosťou a tou najlepšou cestou? Nie som žiaden vyznavač proroctiev ani veriaci v Teodoru, ale svojho času ma zaujalo isté proroctvo, ktoré hovorí, že v období rokov 2008-2012 nastane 3. svetová vojna, kedy chudobné krajiny juhu Európy zaútočia na tie bohaté a silné na severe. A pozrime sa teraz na Európu... Grécko, Španielsko, Portugalsko či Taliansko sú tesne pred kolapsom, ktorému sa už dávno mohlo zabrániť. Pýtate sa ako? Veľmi jednoduchou odpoveďou je šetrenie a reforma. Kebyže sa Grécko nesprávalo ako tá najbohatšia krajina na svete, nemusela mať tak obrovské dlhy a produkovať stále ďalšie a ďalšie... Taliansko - reformy v krajine sú prakticky neznámou veličinou, Berlusconiho oveľa viac zaujímali milenky a vlastné ego ako jeho krajina. Osobitou kapitolou je Španielsko či Portugalsko. Hlavne v prípade Španielska sa vyskytla veľmi nebezpečná kombinácia vysokej nezamestnanosti a pritom veľkej realitnej bubliny, ktorá keď už splasla, veľa ľudí prišlo o veľké peňažné rezervy, ktoré ruka v ruke stále viac a viac ochudobňujú bežný španielsky ľud. Ľudstvo samo o sebe vždy dokázalo vymyslieť niečo nové, inovatívne, čím by zlepšilo svoju dovtedajšiu situáciu... Preto sa pýtam, kde sú tie nápady teraz? Prečo sa peniaze nalievajú do oblastí, ktoré sú stratové a navyše ťahajú ďalšie a ďalšie krajiny do krachu. Začiatkom dlhovej krízy sa hovorilo o problémoch Grécka, neskôr sa do problémov dostáva Španielsko, Taliansko či Portugalsko... Dokedy chcú politici čakať? Ak sa čo najskôr neprinútia politici vykonávať zásadné opatrenia na záchranu ekonomík, pribudne k týmto krajinám aj tak veľká ekonomika ako Francúzsko (!). Potom sa už spamätajú? Alebo budú radšej ďalej nalievať peniaze do Grécka, ktoré mi pripomína džbán, ktorý nemá dno. Vrcholom všetkého bolo nedávne stretnutie skupiny G20, ktoré našlo priam unikátne riešenie... Zverejnilo zoznam bánk, ktoré vraj nemôžu padnúť, inak by bolo ohrozené celé hospodárstvo. V jednoduchosti treba povedať, že ak tieto banky v podstate budú chodiť do rizikových aktív, ktoré potom padnú a banky budú tesne pred krachom, príde zásah nejakej krajiny, ktorá ich prefinancuje a zachráni... Nie je náhodou toto dôvod vypuknutia súčasnej krízy? A v akej ekonomike sa to vlastne nachádzame? Učili nás, že v trhovo orientovanej, ale ja už som si tým vôbec neni istý... Mne to skôr pripadá ako tvrdý socializmus, hrubšieho zrna ako kedykoľvek predtým, lebo inak by rozhodoval trh a ten nechá nerentabilné podniky / krajiny padnúť. U nás padla kvoli eurovalu jedine vláda, pričom jediná strana v rámci celej Európy, ktorá sa nebála vystúpiť proti nezmyslu je v Európe teraz považovaná za akúsi čiernu ovcu stáda... Najsmiešnejšie na tom celom je, že Grécko šetriť nechce, ľudia už vôbec nechcú peniaze z eurovalu a vôbec, Grécko skrachovalo ešte oveľa skôr ako bol schválený rozšírený euroval (teraz si už len požičiava na to, aby splácala úroky z prvých úverov).
Ostáva mi teda len dúfať, že predtým ako nás vcucne táto nebezpečná špirála dovnútra, sa nájdu politici, ktorí dokážu myslieť aj na budúcnosť, nie len na svoju súčasnú stoličku v parlamente/ europarlamente...
Ja v to už veľmi nedúfam... A čo vy?
