Keď traja zadržiavaní v Guantáname akceptovali, že ich premiestnia na Slovensko, možno ani netušili kde sa táto krajina nachádza. Možno im stačilo vedieť, že je to v Európe dúfajúc, že je to tá časť sveta, kde sa ľudské práva dodržiavajú a snáď horšie podmienky ako vo väzenskom tábore mať nebudú. Pokiaľ ich USA prepustili pravdepodobne to znamená, že nepredstavujú žiadne významné bezpečnostné riziko. Bolo publikovaných viacero prípadov, keď sa nevinné osoby do Guantánama dostali omylom.
Pokiaľ je ale pravda, že Slovensko tieto osoby, ktoré prijalo ako nevinné už päť mesiacov zadržiava v policajnom zariadení na zaistenie cudzincov, tak si príchodom z Guantánama veľmi nepolepšili. V detenčnom zariadení pre cudzincov som bola raz a úprimne žiadna zábava to nebola. Ostatné drôty, policajti so zbraňami, hodina denne vychádzka a aj to na jednom malom vybetónovanom kúsku v prítomnosti policajtov, voľný pohyb po jednej zamrežovanej chodbe.
Takéto zariadenie má svoje opodstatnenie. Zvyčajne sa do neho umiestňujú cudzinci pokiaľ nie je overená ich totožnosť alebo v prípade, že čakajú na vyhostenie. To ale nie je prípad prepustených väzňov z Guantánama. Predpokladám, že keď slovenské úrady súhlasili s ich umiestnením u nás, dostali k dispozícii ich celý spis vrátane overenej totožnosti.
Na základe čoho slovenské úrady týchto ľudí zadržiavajú? Na základe dohody s USA? V USA im ale nebolo nič dokázané a pravdepodobne sa ani nekonal riadny súdny proces.
Z pohľadu práva sú to nevinní ľudia. Pokiaľ ich Slovensko zadržiava v zariadení podobnom tomu väzenskému, tak iba pokračuje v tom prečo bolo Guantánamo kritizované.
Mlčanie slovenských úradov by malo opodstatnenie keby prepustení boli zaradení do spoločnosti a mlčanie o ich totožnosti a detailoch pobytu by im malo uľahčiť adaptáciu v novom prostredí.
Pokiaľ ale Ministerstvo vnútra a migračný úrad po takmer pol roku hovoria, že ich formu pobytu stále riešia, niečo na Slovensku naozaj nie je v poriadku. Pokiaľ by im úrady pridelili štatút azylanta zo zákona bežia lehoty, počas ktorých úrady musia rozhodnúť o ich ďalšom pobyte. Pokiaľ by boli podozriví zo spáchania trestnej činnosti, znovu existujú presné pravidlá ako s takýmito osobami ďalej nakladať.
Ak riaditeľ migračného úradu prehlási, že ich nespokojnosť s podmienkami v ktorých žijú je prejavom posttraumatického šoku, tak to iba vyjadruje našu aroganciu s akou sa správame k cudzincom a k ľudom hľadajúcich u nás pomoc.
Dohoda Slovenska s USA o umiestnení prepustených z Guantánama nebola pravdepodobne iba nezištným prejavom kresťanskej krajiny. Podľa BBC americké úrady platia až 100 000 dolárov za umiestnenie prepustených na Bermudách. Za takto získané prostriedky by sa mali slovenské úrady postarať, aby sa prepustení čo najrýchlejšie a čo najjednoduchšie mohli zaradiť do spoločnosti.
Naozaj je taký problém zabezpečiť trom ľudom primerané bývanie,kurz slovenčiny, zoznámiť ich s komunitou blízkou ich náboženskému vierovyznaniu, zaplatiť právnika iného ako ex offo a zamestnať ich?
