Tak už má 300 rokov po zarebrovej smrti, náš Juraj. Zbojník, lupič, bandita, zlodej, hrdina, idol, vzor, bojovník proti sociálnemu útlaku, prvý slovenský sociálny demokrat, Jánošík. Záleží na uhle pohľadu.
Ako u ľudí tohto povolania aj jeho pracovná náplň bola - kradnúť.
Z mnohých publikácii, filmov či divadelných inscenácií je tažké dozvedieť sa, či a aký bol Juraj kresťan. Či si bol vedomý, že NEPOKRADNEŠ je siedme z Božích prikázaní. Jeho cieľ, zdá sa, pokladal za ušlachtilejší, než podriaďovať sa nejakým príkazom. Čiže rebel, revolucionár. Okrem toho lúpiť, aj keď je to spojené s určitými rizikami, je ľahšie ako pracovať.
Zaujimavé by bolo vedieť ako sa k nášmu hrdinovi stavia katolícka cirkev.
Z akého uhla pohľadu sa naňho dívajú pán farár, biskup či kardinál? Zažmúria jedno oko, dve? Budú brať do úvahy ako poľahčujúcu okoľnosť že, ako sa traduje, kradol bohatým a dával chudobným? Aj keď - určite sa aj jemu niečo ušlo. Kradnúceho chudobného, ktorý pokračuje v jeho tradícii, ale cesta k spovednici neminie. Čo by prikázal Jurajovi, keby o ňom vedel, sám pápež v Ríme? Cestu do večného zatratenia alebo klopanie na Petrovu bránu? Peklo alebo nebo, papa František?
Nie je známe, aký dobrý kresťan je náš pán premiér, ktorý Jánošíka obdivuje a Juraj je jeho veľký vzor. Juraj, oslobodený z Ivetinho vyhnanstva do večného temna, so zhovievavým úsmevom sleduje dianie zo steny v pracovni na Úrade vlády. Jeho bývalú činnosť náš premiér, podľa všetkého, povýšil na program vlády. Okrem toho by ho určite prijal do strany Smer ako čestného podpredsedu, toho nášho prvého sociálneho demokrata.
Dávať ho nám, novodobým Slovákom za vzor ani nemusí. My, kedže na Juraja uz nie je spoľahnutie, v tejto tradícii pokračujeme s čistým svedomím už viac ako 300 rokov. Iba časy sa zmenili, teraz okrádajú zemepáni sociálne slabších daňových platiteľov. A lup si rozdeľuju iba tak, medzi sebou.
A naša vláda? Tá ho má za vzor už dávno, nezávisle od politického smeru. Takže spokojný, pán premier?
