Nájsť si to, čo ma baví... A venovať sa tomu.
Nájsť si priateľov, ktorí budú spestrovať pochmúrne dni. Takých, ktorým sa nebudem musieť báť otvoriť dvere do môjho sveta dokorán. A zároveň takých, ktorí mi dovolia podieľať sa na ich živote.
Ráno skoro vstávať a večer chodiť neskoro spať. Nepremrhávať celé dni. Prežiť jednoducho každú minútu dňa tak, že večer budem môcť zaspať. Unavená. A najlepšie s vedomím, že dnešný deň nebol strata času.
Ísť do kaviarne s priateľmi, keď do kaviarne ísť chcem.
Rátať s tým, že mi bude ukrivdené a ublížené. A čakať na príležitosť odpustiť.
Pracovať vtedy, ak jednoducho viem, že táto práca má zmysel.
Naučiť sa niečo nové o tomto svete. Pomaly odhaľovať jeho tajomstvá.
Nebedákať nad tým, čo bolo.
Upozorniť niekoho, že nerobí dobre. A ak neposlúchne, nechať ho tak, nech sa poučí na vlastných chybách. Ale byť tu, ak to náhodou bude dotyčný potrebovať.
Tešiť sa vtedy, keď je na to čas a smútiť vtedy, keď je zase čas na smútok. Neľutovať ani jednu slzu a zároveň neprelievať potoky sĺz pre niečo/niekoho, čo/kto si to nezaslúži.
Obdivovať krásu hôr a hĺbku morí, pozrieť sa na východ i na západ, len tak, ako si tam ľudia žijú.
Cítiť vôňu jari, keď zakvitnú prvé stromy. Vyhrievať sa na slniečku a užívať si teplo. Daždivé jesenné dni prežívať s kávou v ruke. A samozrejme užívať si chvíle zimy s čajom v ruke.
Očakávať nečakané.
Snažiť sa na veci dívať s rozumom, ale nenechať si ujsť príležitosť správať sa ako dieťa. Blázniť sa. Urobiť niečo strelené.
Zhovárať sa s ľuďmi a nechať ich hovoriť, len jednoducho počúvať.
Tancovať keď sa chce. A byť ticho a vyžívať sa v ňom.
Naučiť sa hovoriť plynule francúzsky a chodiť na jazdeckú školu - nebudem mať z toho asi úžitok, ale teší ma, že to budem vedieť.
Starať sa o mačku.
Písať a čítať. Pozerať filmy. Počúvať hudbu.
Hľadať vášeň. Robiť veci so zanietením.
Pomôcť niekomu bez toho, aby som chcela niečo späť.
Objímať sa nechať sa objať.
Nebáť sa prejaviť. Aj keď sa mi budú smiať.
No a tak... Veď vy viete. Poznáte tie také malé radosti i boľačky ľudského putovania na zemi..
A možno vám celé toto pripadá len ako moje rojčenie. Ale bohužiaľ, musím vám povedať, že tentokrát mám pravdu. Štatistiky o samovrahoch - mimochodom, rôznych vekových kategórií mi potvrdzujú, že mám pravdu. Tlak, ktorý na dnešného človeka dolieha je silný. Je potrebné ventilovať.
Život nie je jednoduchý, ale ak by bol príliš jednoduchý, bola by to nuda. No žiť neznamená utápať sa v povinnostiach. Jednoducho to chce z času na čas nejaký ten free time.
Len som tým chcela povedať - páči sa mi môj život. Verím, že mám ešte veľa dní pred sebou. A preto si nerobím starosti, že tento blog už hodnú chvíľu stojí a nehýbe sa vpred. Budem sa snažiť vrátiť sa k nemu. Určite. Pravidelne prispievať. Aby ste mi mohli závidieť, aký super život mám.
Tak ja idem ďalej. Žiť si svoj život. Nikto iný ho za mňa odžiť nemôže. Takže sa do neho s chuťou zahryznem. Odteraz až navždy.
