„Nemé“ výkriky Rakovinou skúšaných ktoré nik nechce počuť...

Vždy ráno si pozriem koľko ľudí- tzv. priateľov nabralo odvahu zdieľať môj článok. Všetci by sa dali spočítať na jednej ruke. Začal som uvažovať nad tým že koľko ľudí si neprečíta len s jediného, a tým je že v nadpise sa nachádzajú pojmy Rakovina alebo onkológia. V prvom momente keď som zakladal blog som si myslel že práve tieto slová a táto problematika bude ľudí priťahovať ako magnet. Ale asi som sa mýlil. Aj napriek tomu nezmením zameranie môjho blogu lebo viem že stále sú medzi nami ľudia ktorý prežili to čo ja a popri čítaní môjho blogu im padá kameň zo srdca. Nie jeden krát sa mi stalo že mi napísali ľudia ktorý sa práve liečia na rakovinu že im moje články dodávajú silu bojovať a že sami majú problém o tejto problematike hovoriť a tak si to vážia o to viac. Pokiaľ by mi vždy napísal nech len jeden človek že mu môj článok „pomohol“ pre mňa to bude mať zmysel.

Ako príklad by som rád uviedol niečo čo ma dnes ráno na sociálnej sieti šokovalo...

Môj bývalí spolubojovník z prvej liečby dal zdieľať môj článok. Nebolo by na tom nič extra zaujímavé keby k nemu nepripojil tieto slová...

Jozef Malík: Myslím si že je len málo ľudí ktorý dokážu tak presne vystihnúť atmosféru a pocity človeka ...Jožko klobúk dolu pred tebou si obrovsky človek a ďakujem že robíš takú záslužnú pracú aj keď sa to možno nezdá...ľudia čítajte zdieľajte informujte sa aký je to život a potom súďte niektoré veci na človeku ...

Ja som zareagoval komentárom a rozbehla sa debata...

Jozef Marček: Dakuujem Joži...

Jozef Malík: nie my všetci ďakujeme tebe !

Jozef Marček: ešte Joži vieš čo je pre mňa smutné? že väčšina ľudí keď vidí onkológia že si to radšej ani neprečíta lebo sa boja...už som sa stretol s takými postojmi...

Jozef Malík: je smutné celkovo ľudský postoj k chorým ľuďom ktorí môžu trpieť aj depresiami okrem vlastnej choroby a ľudia ich nechápu a snažia sa ignorovať vzniknuté problémy alebo choroby a vnímať ich až vtedy keď sa ich to tyká....toto je článok ktorý ľuďom môže otvoriť oči cela ta séria je neskutočná a pravdivá ľudia môžu vidieť konečné pohľad niekoho kto tam bol ja sa snažím písať knihu no moc mi to nejde ....ty takýmto tempom zložíš príbehy dohromady a ľudia uvidia že aká sila je v nás a aké to je v realite

Jozef Marček: knihu? =) sme akosi dvaja...na blogu sa snažím koľko toľko dostať sa do toho a podľa ohlasov celkom slušného počtu ľudí sa mi to po troche aj darí...
je to smutne chorý ľudia sa v dnešnej dobe prekračujú a obchádzajú z ďaleká...( vo väčšine ...prípadoch)

Jozef Malík tak tak je to smutne lenže to je ľudskosť ktorú mame v sebe a egoizmus je strašný u nás ľudí.....miesto pomoci obkročmo po zábradlí sa každý serie.....je mi fakt do plaču .....

Jozef Malík keď som sa tak zamyslel tak mi by sme museli zapret ľudský rod ako taký aby sme dokázali zmeniť situáciu okolo týchto veci a zároveň aj mnohých iných...

Jozef Marček Jozi podľa mňa všetko je to o tom že ľudia tieto problémy vnímajú len povrchne...mi sme to videli z hlbšia...priamo z jadra veci...sme si to prežili na vlastnej koži...úprimne povedané neviem ako by som bol na tom keby som neprežil dva krát liečbu na onko...či by som nebol rádový obkračovateľ....hmm...

Na záver asi len toľko...je to presne skopírované ako to bolo aj písané. Žiadne vyberanie slov ktoré by verejnosti „chutili“ viac a vymazanie tých ktoré by neboli po chuti. Chcel by som sa ešte poďakovať môjmu spolubojovníkovi za to že sa nebojí pod svoje slová podpísať a dovolil mi uviesť jeho meno. Každý si môžeme vybrať či budeme zatvárať oči pred bolesťou druhých alebo im naopak podáme pomocnú ruku. Nikdy nikto neviete kedy budete potrebovať pomoc práve tých ľudí ktorých dennodenne radšej obchádzate...