Praha 1
Silvester prežúrovaný, nový rok privítaný. V snahe vyžiť voľné dni, zmeniť myšlienky a otestovať si cestovanie osamote, som si hneď na začiatok roka vymyslela Prahu. Človek sa tu nestratí... a keby aj áno, tak sa stále môže opýtať na cestu :)
Dnes som si prešla prvý kúsok mesta peši :) Václavské námestie so sv. Václavom na koni a majestátnou budovou Národného múzea (presne tu sa odohrávali české dejiny :), Národnú triedu s krásnym Národným divadlom, Petřín s vyhliadkovou vežou, z ktorej vidno Prahu ako na dlani, mosty ponad Vltavu, Tancujúci dom.
Apropo, české dejiny. V roku 50. výročia upálenia sa Jana Palacha ma osud či náhoda symbolicky doviedol v Prahe aj k jeho kresbe na fasáde nejakej budovy. Druhýkrát by som tam asi netrafila :)
Najviac sa mi však páčilo v kaviarni, nie hocijakej, ale Národnej. Sedávali tu nad kávou a svojimi úvahami osobností českej kultúry: Karel Čapek, Jaroslav Seifert, Ferdinand Peroutka a ďalší. Atmosféra neskutočná :)
Spolu s ruštinou tu počuť v uliciach aj veľa slovenčiny. A čínski turisti fotiaci všetko sú tu tiež :)
Dnešný deň bol dlhý, ale už sa teším na zajtra :)
Praha 2
Plán na dnes bol jasný: hlavné atrakcie Prahy a k tomu pre mňa čerešnička na torte :)... vlastne neplánovane hneď dve :) Ale poďme po poriadku.
Jindřišská věž, Prašná brána, Orloj, Karlův most, Pražský hrad - samé historické stavby, krásne a typické pre Prahu. A predsa pre mňa Praha 2019 je o inom :)
Moja prvá chuťovka bolo Múzeum komunizmu. Asi dve hodiny som sa tam túlala. Parádny nápad autorov. Návšteva by mala byť povinná pre všetkých. Kritický pohľad na dobu, kedy sa sen zmenil na nočnú moru. Keď budete mať niekedy v Prahe čas hoci len 1 hodinu, choďte tam. Vážne.
Druhá skvelá vec, čo som v Prahe zažila, bolo stretnutie s Eťom. Jednoducho sú priateľstvá, ktoré trvajú možno až večne :) A sú také ťažšie chvíle v živote, kedy tie priateľstvá ozaj oceníte. Ďakujem, Eti :)
Čo večne netrvá, je výdrž baterky vo foťáku :) Mala som síce náhradnú, ale chyba lávky. Zabudla som ju nabiť po návrate z Rumunska ;) Ešteže sa mi to stalo na konci výletu.
Objavila som tu v Prahe aj Švejka. Mimochodom, jediná kniha z povinného čítania na gymnáziu, ktorú som jednoducho nedokázala prečítať, boli práve Osudy dobrého vojáka :) Nemám rada „vtipné“ knihy :)
Pripájam ešte vo fotodokumentácii výroky dvoch velikánov českej politiky. Ja ako idealista by som chcela, aby svet fungoval podľa nich... Viem, utópia :)
Aj keď sa tu dnes ochladilo a rozsnežilo, Prahu som si užila. Účel cesty splnený. Foťák plný. Kilometre odkráčané :) Zajtra ma čaká dlhá cesta domov, a už sa teším vlastne.
