"Tak ti závidím, Marcelka, že si odišla! Aká si teraz usmiata a veselá.. Ako všetci, ktorých stretávam, a ktorí už odišli! Dobre si urobila.. To netušíš, ako to tam vyzerá teraz", povie jedna z nich.
A tak sa dozviem, že asi 23 ročný týpek, kvôli ktorému som odišla a ktorý to tam "riadi" závádza stále nové a nové móresy.. Že tých móresov je už toľko, že sa to tam strieda ako na kolotoči..
"Už som zaškoľovala dvoch nových si predstav.. Mesiac školíš jedného, odíde.. Mesiac ďalšieho, ten tiež zbalí kufre a je ta-tam. Akože čo si robia zo mňa? Šaša, či ako? A teraz má nastúpiť ďalší, takže budem školiť tretieho.. Nikto to tam nevydrží", povie druhá.
Najnovšie že vraj sledovali "efektívnosť". Týpek vymyslel, že bude chodiť od počítača k počítaču a sledovať "kliky". Dobre počujete, rozumej čítate.. Nie že by stál nad podriadenými a meral im čas, kým urobia sto klikov, alebo čo. Týpek chcel odsledovať, kde kam kedy klikneš a vypočítať, aký je priemerný čas tvojho klikania a potom odstrániť všetky prebytočné kliky, aby efektívnosť rástla... Ilúzia? Nie, realita...
"Že vraj ho vyhodili zo školy, ma-na-ge-ra, počula si? Sociálna práca.. Nezvládal to", prehodí kolegyňka na margo externého štúdia svojho nadriadeného.
Nuž tak vidíte.. Čo na to povedať? Nemám slov. Len ma trápi, ako asi by mal človek odpovedať, keď sa vás na pohovore opýtajú, "A prečo ste odišli z bývalého zamestnania?"...
