Toľko krás je na tomto svete! Môžete sa ísť prejsť okolo Dráždiaka, dať si do uší Shaki.. Alebo si čítať! Toľko parádnych kníh je na svete! Predbiehajú sa jedna cez druhú, keď si obzerám internetový obchod, že ktorá mi prv skočí do košíka.. Alebo hudba.. Moja milovaná Shakira! Alebo Fragile! Alebo Peťo Nagy! Alebo operné árie, to mám tiež rada.. Alebo Sade, Madonna, Leonard.. Koho si vybrať skôr???
Toľko pekného je na svete.. Toľko dobrých jedál.. Toľko dobého pitia... Toľko receptov som ešte nevyskúšala! A toľko som ich ešte nevymyslela!
Toľko perfektných ľudí mám vo svojom okolí! Koho skôr pozvať na koláčik?! Komu skorej zavolať? Ach Bože, vďaka ti za každého!
A tak si vravím, že aj to je umenie.. Brať to s kľudom a s dôverou, že tu ešte budem aspoň ďalších 50 rokov, aby som to všetko postíhala, navariť všetko to, čo by som rada navarila, prečítať všetko to, čo ma zaujíma, splniť si sny, splniť si život! Svoju predstavu o ňom..
Učím sa žiť pre prítomný okamih.. Pomaly, postupne, s ľahkosťou.. Všetko má svoj čas. Učím sa prijímať. S rozvahou. Po malých dávkach. Po troške. Nemusím celú tú krásu zjesť rovno hneď! Nikam mi predsa neutečie..
A taká tá naliehavosť, tá je všade, ak to máte v povahe. Taký ten strach, či tu budete aj zajtra, to je to, čo vás núti brať vecí priehrštím a prejedať sa nimi! Alebo aj jedlom..
A tak, naučme sa byť pomalými.. Naučme sa zotrvať v momente.. Len tak si všetku tú nádheru dokážeme zapamätať...
PS: Myslím si, ba som o tom presvedčená, že ľudia, ktorí sa neponáhľajú, v živote netrpeli nadváhou...
