Strach, priatelia. To je ten úhlavný nepriateľ. Bojíme sa bolesti, bojíme sa strachu. Zahľadím sa von oknom, prezerám si čakáreň.. Čo v tejto miestnosti je také hrozné, také strašidelné, že cítim túto úzkosť? Nech hľadám ako hľadám, nie je to nikde. Nikde, je to vo mne!
Trochu sa upokojím... Prichádza sestrička, sadám si na zubárske kreslo.. A pani doktorka, ktorá je fakt perfektná a touto cestou ju srdečne pozdravujem /Ambulancia Hrobáková/ začne ako vždy rozprávať, smiať sa a zabávať ma...
Strach. O koľko energie nás okráda náš vlastný strach!? To ten mi spôsobuje kŕče v žalúdku!
Tá bolesť sa dá prežiť v pohode! Horšie je trebárs, keď palcom zakopnete o nohu stola! Alebo taká perióda! Alebo keď vám príde nevoľno a vy odpadnete.. Alebo.. Prosto a jednoducho, isto iste existuje kopec všakovakých, horších bolestí a strastí...
Ak by som si odmyslela ten strach.. Sama musím uznať, že tento zážitok, hoci som na zubárskom kresle strávila takmer hodinu, sa celkom v pohode prežiť dal....
Bojíme sa bolestí, bojíme sa bátia.. Presne ako spieva v jednej piesni Jarek Nohavica..
"Bojím se islámu
špinavých prachů
bojím se o mámu
bojím se strachu"
Ak by som vám však mala poradiť niečo, čo by mohlo zabrať.. Skúste sa trebárs spýtať zubára na to, čo vás vlastne čaká.. Opýtajte sa ho, ako bude zákrok vyzerať... A druhá vec.. Skúste odpútať svoju pozornosť na niečo iné.. Začnite si v duchu spievať nejakú pesničku, alebo.. Skúste vnímať svoje prsty na rukách.. jeden po druhom, najskôr na jednej a potom na druhej ruke... Mne to celkom pomohlo...
Strach...
Koľko enegie by sme ušetrili bez tohto podivného pocitu?!
