Takže potrebujeme - na cesto:
4 vajíčka
4 veľké polievkové lyžice hladkej múky/ ideálne špaldovej
4 veľké polievkové lyžice práškového cukru
olej - asi trochu
vodu - asi primerane
vanilínový cukor
kypriaci prášok - polovička
citrón
A inak:
Jedno balenie mrazeného ovocia "Lesná zmes"
Dve čokolády - kvôli nápaditosti jednu horkú a jednu bielu
Džem - "lesná zmes"
šľahačkové smotany - 2 kusy
1 kyslá smotana
Žĺtka vymiešame s vanilínovým cukrom, postupne po lyžičkách - alebo ako sa nám chce - pridávame práškový cukor, vodu, olej a hladkú múku. Nezabudneme do nej na začiatku vsypať tú polovičku kypriaceho prášku! To stačí, si myslím..
Vyšľaháme bielka, pridáme do nich šťavu z polky citróna - od oka /neskôr sa nečudujeme, keď sa nám zdá, že majú bielka čudnú konzistenciu. Mali by byť od tej šťavy pevné, nie? Hm, niekde som to čítala... Štavy teda asi stačí skôr menej ako viac, mám taký dojem..
Nič to. Vmiešame teda - JEMNE - vyšľahaný, trochu čudný sneh z bielok do žĺtok - jemne, to spomínajú v každej kuchárskej relácií, že "jemne", takže jemne, OK.. Vymastíme plech, posypeme múkou, vylejeme cesto a pečieme pri teplote asi 180 stupnov Celsia. Koľko? Hm.. Dylema. Asi že odhadom.. Kukáme sa priebežne zvonka dnu, sledujeme farbu cesta, neotvárame! Ak otvoríme, ďalej sa nečudujeme, že cesto spľaslo! Ok?..
Dobre, takže vidíme, farba asi ružovo hnedá, plech vyberáme, trúbu vypíname. Jasnačka. No problém. Medzitým, ako bol koláčik v trúbe, vyšľahali sme si dve šľahačky, pridali trocha práškového cukru, pridali kyslú smotanu a získali mňam mňam hmotu, ktorá ale nie je taká tuhá, ako sme si pôvodne v našich predstavách mysleli, že bude. Hm.. Najskôr sneh a potom toto. Nevadí. Ideme ďalej!
Po vychladnutí koláčika ho trocha pofŕkame fialovou vodičkou, čo nám vznikla po rozmrazení mrazeného lesného ovocia. Aby bol šťavnatý. Čakáme, kým koláčik vychladne. Keďže sme netrpezliví, využijeme čas a umyjeme riady. Sem-tam vnikneme do chladničky a okoštujeme šľahačkovú hmotu. Áno, je chutná. Áno, nie je tuhá. Prečo? Nevieme.. Nevadí..
Koláčik je vychladnutý. Potrieme ho džemom "lesné ovocie", ktorý sme si zakúpili v žlto-modrej predajni potravín, kde majú fakt všeličo. Niekedy fakt super veci, až sa človek čuduje.. Ale ja nerobím reklamu, takže OK, vráťme sa ku koláčiku. Čo sme to s ním vlastne urobili? Jááj, potreli lesným ovocím. OK. Z chladničky vyberieme šľahačkovú hmotu, viac riedku ako tuhú, na koláčik postavíme kovovú formičku značky Tescoma, ktorú sme si boli vybrať k narodeninám v tejto úžasnej predajni, vylejeme šľahačkovú zmes, tešíme sa, že nesteká, keďže okraje koláčika lemuje obdĺžnikova forma značky Tescoma. Tešíme sa! Dobrý výber narodeninového darčeka! Následne sa pochválime.
Vyberieme z chladničky mixér, v ktorom sa nám asi na piaty pokus podarilo postrúhať čokoládku - ktorú sme si vopred vložili do mrazáka, a toto je fakt dobrý grif. Posekanú čokoládku nasypeme rovnomerne na koláčik a pýtame sa samých seba, či sa nám radšej neoplatilo investovať o tých desať EURo viac a kúpiť si mixér vyššej triedy, ktorý si nemusíte pridržiavať pri mixovaní telom, aby sa nerozpadol. OK.
Koláčik sme posypali a môžeme ho vložiť do chladničky! Chladí sa asi.. Nó.. Tak nejak.. Cez noc? Áno, asi cez noc.
A želáme si dobrúúú chúúúť! :- )
