Normálne sa niekedy až čudujem, že moje telo reaguje tak rýchlo?! Nemala by som pracovať.. Roky? Aby sa vedľajšie účinky stresu stihli dostaviť? Veď som tu len pár týždňov.. Alebo je to tým? Že som nováčik a chcem sa ukázať v dobrom svetle?
Stres. Moja téma. Moja srdcovka. Ako rada čítam články strese, o tom, ako sa dá stres zvládať a managovať. O tom, ako by sme mali manažovať naše životy, náš čas. V predchádzajúcom zamestnaní som o time managemente robila školenia a chystala som sa spracovať tému stres. Stres...
Také krátke slovíčko! A pritom sa doň zmestí úplne všetko! Ambície, vôľa presadiť sa, alebo minimálne silná túžba sa aspoň nezhovadiť, túžba niečo dokázať, zvládnuť.. Túžba ukázať sa v plnom kvete.. Strach. Obavy. Úzkosť. Odhodlanie. Nádeje rodičov, vlastné očakávania...
Zabúdam sa naobedovať. Zabúdam piť vodu. Pijem kávu. Veľa kávy. V noci sa mi snívajú excelovské tabuľky. Pleť, ktorú som si ledva ledva zachránila spod spárov akné, opäť bojkotuje. A to mám o rok osláviť 30tku.
Pozerám na hodinky.. Pol šiestej. Nech sa robí, čo sa má, padám.
Zdravie máme len jedno!
