Dráma v rodine
Práca v elektre bola už od začiatku vcelku fascinujúca, a to najmä z hľadiska kreativity a voľnosti ktorá mu bola zverená. Mládenec sa vtedy vášnivo pustil do reorganizácie predajne aby sa zákazníkom lepšie v predajni orientovalo. Zmenil niektoré procesy a inšpiroval personál k vyšším výkonom, hlavne čo sa týka entuziazmu ktorý mal na zákazníka dobrý efekt. Ak ste chceli predať televízor alebo chladničku, nemohli ste zakazníka nechať len tak blúdiť po predajni, samého sa pozerať na produkty, alebo prísť k nemu s kyslou a otrávenou tvárou. Museli ste prísť s úsmevom a dobrou náladou, pekne sa pozdraviť a efektívne poradiť. Veľa z tejto práce bolo o presvedčovaní, pretože zákazníci veľa váhali. Nebolo to že napchať na silu niekomu produkt ktorý nepotrebuje ale poradiť mu a prípadne ponúknuť bezuročne splatky. Máte starú chladničku alebo televízor? Akej značky a aký je ich stav? Potom vyratáť približne akú spotrebu tieto staré spotrebiče majú a tiež vysvetliť im že ak sa im náhle pokazia, nové ich môžu narýchlo vyjsť poriadne draho. Ak zákazník váhal nad cenou, ponúknuť bolo treba akciové produkty a tiež vysvetliť výhody moderného produktu oproti tým starým ktoré mali doma. Bola to zaujímavá práca plná rozhovoru a dobrej nálady. Bol to výborný balans medzi manažovaním predajne a personálu, administratívou a fyzickou prácou a navyše sa človek mohol vykecať so zákazníkmi. Napĺňalo ho to. Tržby hovorili sami za seba, boli to skvelé časy. Cítil sa na vrchole svojich síl a práca ho neskutočne napĺňala. Otvárali o desiatej ráno a končili o šiestej večer. Obchod otváral každé ráno s neskrývanou radosťou. Ráno pri kávičke ponahrával dodacie listy do počítača a potom pomáhal chlapcom vybaľovať bielu aj čiernu techniku, tiež drobné spotrebiče. Cez deň sa venoval predajni, personálu, zákazníkom aj oddeleniu splátok. Ani nevedel ako utiekol deň. Večer spravil uzávierky, zavrel tržbu do trezoru a príjemne unavený pobral sa domov. Personál bol fantastický. Bolo ich len treba trošku inšpirovať, hovoriť im o spoločných góloch a takisto im vysvetliť že ak je dobrá tržba tak budú prémie. Čo sa týka lásky, no, tá, samozrejme, chýbala ale práca ho natoľko napĺňala že vzťahy neriešil. Našťastie v tíme boli len dvaja nepekný heterosexuálny mladíci. Jednému z nich poradil kozmetické striebro na tvár, pretože mal strašné akné. Chlapec bol o pár týždňov čistý ako studnička a s ďakovaním nevedel prestať. Konečne vraj môže začať randiť! Pri prijímaní zamestnancov si dával extra pozor na skutočné kvality zamestnanca, pekných zo zásady neprímal. Nechcel v živote spraviť rovnaku chybu ako Danka. A aj miestami bál sa že by diabol chcel mu vrátiť za to a, akoby zlým vetrom, privial by mu do predajne niečo podobné. Chvalabohu sa personál takmer vôbec nemenil, ľudia tam boli spokojní. Toho roku navštívil Slovinsko aj závod Gorenje. Boli to úžasné chvíle! Chodil na rôzne workshopy aj dvojdňové prezentácie, kde sa podávali k jedlu fajnoty, spalo sa v pekných hoteloch a večer bola vždy veľká diskotéka. Všetko vždy platil organizátor. Človek sa tam vždy stretol so zaujímavými ľuďmi z brandže. Ach, aké to len bolo všetko úžasné! Sledoval nové technológie a s obdivom vždy skúmal najnovšie produkty, ktorých level sa posunul zase o čosi vyššie. Inteligentné televízory, chladničky a práčky. Radosť však netrvala dlho a diabol vskutku našiel si ho. Celá vec sa začala s akýmsi bývalým vojakom vo výslužbe. Zlý vietor privial k ich domu záujemcu o voľnú izbu o ktorej počul vo vedľajšej krčme. Bola to izba hneď vedľa oranžovej izby nášho mladého muža. Rodina vždy prenajímala. Otčim nevedel s peniazmi robiť, ako sme už veľakrát hovorili, a rodina sa neustále točila v dlhoch. Nedávno dokonca predali polku záhrady a peniaze použili na novú elektriku, ústredné kúrenie a kúpeľňu. Bolo príjemné konečne nebáť sa plynovej gamatky a či nepozerať sa na blikajúci žiarovku. Bolo super nemusieť chodiť zapínať večne vyrazené poistky a bolo príjemné sa osprchovať v novučičkej kúpeľni. Nateraz boli ale zase švorc a navyše o polku záhrady kratší. Nový majiteľ si tam už staval dom. Nad čudnou rodinou vždy ohŕňal nos. Vojak mal asi do 50 rokov, bol driečny, štíhlej postavy a mal blond vlasy a modré oči. Vraj si k výsluhovému dôchodku privyrába na stavbách. Okno mu otvorila matka. Hneď sa vraj zaľúbila. Bola to vraj láska na prvý pohľad, teda aspoň z jej strany. V láske večne nešťastná žena presvedčila otčima aby ho ubytoval. Skrývala však pritom všetok svoj záujem. Neskôr si mládenec všimol že matka akosi často navštevuje vojaka v jeho izbe. Nosila mu kávu a niekedy aj jedlo. Všetko za otčimovým chrbtom, keď nebol doma. Mládenca by nikto neoklamal. Poznal tvár zaľúbenej mamy ešte z čias keď dal ju nechtiac dokopy so Stanom, otčimovým kamarátom. Aférka chvalabohu vtedy netrvala dlho, ako sme už spomínali skôr, ale otčimovi to dosť ublížilo. Od vedľajšej izby nebolo nikdy nič počuť ale aj tak to bolo nepríjemné si to čo i len predstavovať. Mládenec neschvaľoval tento nový romantický zväzok, trvalo mu roky zvyknúť si na otčima a teraz toto? Navyše, na vojakovi zbadal že mamu len využíva. Neľúbil ju, jednoducho mu to všetko len vyhovovalo. Netrvalo dlho a diabol naďalej potichu fúkal do iskier. Oheň bol o chvíľu na streche! Vykrikovala po dome aby sa nikto neopovážil brániť jej v láske na ktorú má právo pretože lásky v jej živote bolo primálo. Otčim šalel no matka bola rozhodnutá že sa s vojakom milujú. Otčim sa snažil udržiavať v režime bežnej starostlivosti o domácnosť aj deti. Piť nikdy nepil ale začal hrať automaty. Nemyslel vraj pritom vtedy na nič. Chodil v tom čase aj k mládencovi, empatickej bútľavej vŕbe. Sedával v jeho oranžovej izbe smutný, taký malý a bezmocný, nie ako keď ho mlátil keď bol ešte decko, a pýtal sa ho čo má robiť. Mládenec mu povedal aby vojaka okamžite vyhodil. Otčim robil vtedy stále v pekárni, matka tiež, snažili sa platiť účty a nejako sa starať, napriek všetkému, o deti. Súrodenci, otčimove dve deti, mali vtedy sotva dvanásť a trinásť. Chodili do školy a bolo treba sa o nich stále starať. Boli to vskutku dramatické časy, ktoré neskôr odštartovali absolútne inferno. Otčim vojaka vyhodil no diabol ďalej do ohňa dul, aby tak z malého ohňa vatru spravil. Vojak chodil zákerne matke pod okno keď nebol otčim doma a nahováral ju aby sa zbalila a odišla s ním do podnájmu. A tak sa aj stalo. Mama bola jedného dňa preč. Stále zamestnaná a šialene pobláznená odišla žiť so svojou láskou kdesi do jednej izby. Bol to rodinný dom na vedľajšej ulici. Akýsi pán tam prenajímal izbu s malou kychynkou, sprchou aj WC. Vojak chodil po fuškách, ona pracovala, takže núdza o peniaze nebola ale problém bol že vojak stihol všetko prepiť a rovnako tak za svoju “lásku” požadoval aby matka platila všetko, izbu aj stravu. Matka neprispievala otčimovi na domácnosť ani na deti, jednoducho sa vyparila. Nič ju vtedy nezaujímalo. Bola vraj prvýkrát vo svojom živote naozaj zaľúbená… Deti nevidela vtedy asi tak pol roka. Mládenec aj s bratom boli zamestnaní a snažili sa látať účty, pomáhali mu, ale otčim prepadal gamblerstvu čoraz viac a viac. Zadlžoval sa u tých najväčších úžerníkov a pomaly prestával platiť šeky. Úpadok naberal na sile a úplný pád na svojej rýchlosti.
Sláva a pád
Medzitým diabol snoval plán ako spraviť oheň ešte väčším. U tetky sa práve v týchto časoch odohrávala podobná dráma. Ujko začal plávať v čoraz temnejších vodách čudných obchodov ale tetka sa snažila si to nevšímať. Jeden z dôvodov prečo zatvárala oči bolo to že chov psov a hydiny už nevynášal. Tok príjmov sa spomalil a staré kraksne ujko už tiež priveľmi nevedel posúvať za veľké peniaze. Ak nechceli ísť poctivo robiť pre niekoho iného, čoho sa vždy báli, ale že úplne najviac, museli sa teda nejako obrniť, svoje svedomie zaprieť a pred všetkým zatvoriť si oči. Najprv sa rodine darilo, príjmy z podivných obchodov rástli. Potom, jedného dňa, prišlo komando. Vyrazili dvere, všetkých dali políhať na zem a ujka zobrali do väzby. Onedlho ho však pustili na akúsi záhadnú kauciu, ktorej výška znamenala pre rodinu začiatok ich vlastného pádu. Ujo sa vrátil domov, ale na miesto toho aby sa pokoril a snažil sa normálne zamestnať, začal si s návykovou látkou. Bolo to asi ťažké, pre takmer miestnych bossov, priznať pred mestom svoju porážku a pád. Bola to potupa. Radšej ako by sa zamestnali, by sa dali otráviť plynom. A radšej ako by predali vilu, by sa dali poštípať jedovatým hadom. Tetka by aj začala robiť opäť so psami a hydinou, ale jednoducho tam už nebol kapitál. Vzácnosti z domu, posledné autá či iné zbytky bohatstva sa pomaly začali strácať v ujovej závislosti. Taktiež hral automaty. A aby toho nebolo málo, našiel si zase nejakú novú mladučkú narkomanskú ku*vu, ako ju teda tetka neskôr nazvala. Tetke vykrikoval že všetok majetok pošiel na jej nepodareného syna polocigáňa a že on má tiež svoje právo naň. A tak, vraj najmä kvôli cigáňovi ktorého z celého srdca nenávidel a ktorý mu vraj zničil život, sa postupne naďalej podieľal na úplnom rozklade majetku aj rodiny. Bolo pravdou že obrovské sumy často prúdili z matkiných rúk do rúk jej nepodareného ganstra a povaľača syna, ktorý ocitol sa tiež už na dlážke, ale ujko sa opustil aj kvôli iným veciam. Opustil sa kvôli pýche, pretože sa už nemohol len tak po meste na drahých autách prevážať. Nezniesol svoj pád. Všetci o nich hovorili. Všetci hovorili o tom čo robili a o tom čo sa im stalo. Bola to naozajstná rana. Polocigáň bol nepodarok ktorý taktiež nikdy nechcel pracovať. Bol to celý život veľmi problematický chlapec. Ako malý chodil po nápravnovýchovných ústavoch, bil sa na uliciach, lúpil, podpaľoval a kradol. Neskôr ako dorastenec ochutnával priam všetky vtedy dostupné drogy. Keď už bol dospelý, po starkého smrti, našiel si akúsi priateľku z dobrej rodiny. Do roka a do dňa jej spravil zo života peklo. Nikdy nepracoval, naďalej lúpil, raboval, bil sa a drogoval. Bil svoju ženu aj svoje nevlastné dieťa. Potom si spravil svoje vlastné ale ani to ho nezmenilo. Onedlho žena od neho ušla nočnou hodinou. Dom v ktorom so ženou žili, dom v ktorom sa narodil aj vyrástol a napokon aj zdedil po starkom, celý rozpredal a zničil. Tetka, jeho matka, ho samozrejme po celý čas podporovala. Dom mu zariadila ona, všetko mu dala prerobiť a cpala ho peniazmi len preto že sa vinila z jeho výchovy. Mala za to že keby ho vychovala ona a nie starký, strýko a ulica, keby sa mu viacej venovala, tak že by bol iný. Ževraj s nim bola málo a ona to aspoň takto chcela dohnať. Pri predaji sa fotili iba holé obité steny. Nebolo tam záchodu, kľučiek či dverí, kuchynskej linky ani vypínačov. Dokonca ešte aj podlahy boli vytrhané. Bol to strašný pohľad. Starký sa musel vtedy v hrobe obracať. Nebola to však jeho výchova, bolo to v jeho génoch, v jeho krvi. Peniaze z predaja domu onedlho pošli a bolo to presne v tom istom čase kedy peniaze boli vzácne aj u jeho mamy. Nepodarený syn sa teda nasťahoval, samozrejme, k svojej mame čo vlastne len urýchlilo tento strmý pád. Tetka, vo svojej zúfalosti, začala tiež privoniavať k návykovým látkam a postupne aj k automatom. Prítomnosť jej nepodareného syna iba prilievala olej do ohňa. Otčim a syn naďalej medzi sebou bojovali a v podstate celá rodina, okrem dvoch mladších chlapcov, bola na povzbudivých drogách. Postupne z domu zmizlo všetko drahé šatstvo, všetok drahý nábytok, všetko zlato, všetko striebro, všetok kryštál, všetky autá, všetok mramor, všetka elektronika či akékoľvek cennosti a ostali len holé steny, sporák, chladnička, vodná posteľ, nateraz len vyplnená starým matracom, a práčka. Vonku stálo jedno hrdzavé auto bez papierov. Avšak, tam kde sa rozkladá mŕtvola zlietajú sa aj supy. Tetka onedlho založila dom úžerníkovi. Peniaze chcela použiť na rozbehnutie obchodov, aby sa tak opäť rodina dostala na nohy. Schody nahor však už boli príliš prehnité a úpadok sa nedal len tak ľahko zastaviť. Museli by ste sa šplhať, pridŕžať sa nejakého zábradlia, a našlapovať len veľmi opatrne a pomaly aby ste sa zase neprepadli na samotné dno. Bolo to komplikované. Polocigáň by musel ísť z domu von a rovno na ulicu, musel by sa postarať o seba sám. Ujko by musel so všetkým prestať, opustiť svoju mladú ku*vu, hoci bol vraj do nej až príšerne zaľúbený, a rovnako tak tetka musela by bojovať o záchranu svojej rodiny, svojho domova a hradu. No neskôr si prečítame že niekedy je lepšie spadnúť až do samotného pekla aby ste sa lepšie uvedomili a mohli sa zase pozbierať a zároveň nevrátiť sa už k veciam ktoré dostali vás dole. Akokoľvek, peniaze za založený dom minuli na “tovar”, ktorý “spotrebovali” vlastne najmä oni sami, a veľa sa aj stratilo v hrdlách automatov. Sotva sa ešte darilo spraviť akýkoľvek “obchod”. Bolo to zároveň príliš riskantné, od incidentu bol dom i manželia ostro sledovaní. Dom bol čoskoro odpojený od elektriny. Po jeho sláve, ktorú chlapec tak ospevoval počas jeho návštev, už nebolo žiadnej pamiatky. Aby dom neprepadol úžerníkovi, poprosil ujko svojho bohatého brata podnikateľa aby dom kúpil. Vraj ho neskôr odkúpia naspäť. Sú v ňom vraj jeho aj tetkine mozole a neprežili by keby úžerník mastil si brucho v ich mozoľách, chodil po ich talianskej dlažbe alebo škeril sa na lehátku ich záhrady. Tam pod tou veľkou magnóliou ktorá sa celý čas len nemo pozerala na ten vzostup a pád. Dom kúpil ujkov brat. Dal im mesiac na úplné vysťahovanie, čo bola hračka keďže veľa toho už neostalo, pretože sa chystal dom celý prerobiť. Bude tam zatiaľ bývať jeho svokra s rodinou. Rodina rozmýšlala čo s peniazmi. Tetka chcela ostať v meste, hľadala byt, ale nikto im byt nechcel predať. Keďže sa v dome už nedalo žiť a čas sa krátil, museli narýchlo odísť. Ale kam? Kamže, kam len ísť? Diablov vietor doniesol ich k tetkinej sestre, doniesol ich k otčimovi. Ešte predtým ako dom s rodinou opustila, stihla polocigáňovi napchať vačky peniazmi. Musíš sa už teraz o seba postarať sám, povedala mu.
Mládencova rodina práve prežívala svoj vlastný úpadok. Otčim si už napožičiaval poriadne veľkú sumu a rovnako tak na chladničke bola hromada nezaplatených šekov. Oznámenie o vypnutí plynu aj elektriny bolo magnetom pripevnené ku dverám prázdnej chladničky. Zaľúbená matka si stále žila so svojim opitým vojakom. Otčim sa chystal dom predať a veru, keď sa pozrieme neskôr naspäť, mal tak aj spraviť. Nič z toho čo sa po tetkinom príchode stalo by sa tak nestalo, ale diabol, posol odplaty, mal pre všetkých pripravený svoj dôkladný plán. Za dom v centre mesta, so záhradou do parku, hoci už o polku menšou, by otčim dostal obrovskú sumu. Bratia sa už báli čo s nimi bude ak otčim dom predá, pretože sa chystal kúpiť iba trojizbový byt pre seba a svoje dve deti. Matku by tiež isto zobral, ale nechystal sa vyplácať nikoho ani nikomu kupovať byt. Bratia by sa museli o seba postarať sami. Dom získal otčim do dedičstva už dávno, takže matka aj dvaja bratia tu nemali žiadny nárok. Matka ich byt predala a ten, ako sme hovorili na začiatkoch našich príbehov, sa doslova prežral. Akokoľvek, tetka mu prišla vhod lebo sa snažil dom zachrániť. Čakal stále na návrat svojej manželky. Veril že sa jedného dňa ukáže v bráne a povie mu ako ju to všetko mrzí a že sa chce vrátiť naspäť k nemu a deťom. V skutočnosti ale neskôr uvidíme že bolo to všetko len akési naťahovanie agónie. Diabol sa očividne na osude týchto ľudí rád zabával. Tancoval, až kopytami iskril o zem, na pesničku o ich vlastnej hlúposti. Odplata za Danku mala tiež svoj plán, pretože náš mladý muž bude trpieť v neopätovanej láske. Tetka teda prišla ako čiernobiely kôň. Bolo to dobré aj zlé ako neskôr uvidíme. Priniesla diablovu odplatu pre všetkých a zároveň priniesla odplatu aj sebe. Potrebovali s rodinou chvíľu zostať a tak si prenajala u rodiny dve izby. Zadnú, kde predtým býval vojak, a aj tú vedľa, synovcovu oranžovú, do ktorej znovu otvorila prechod. Vyplatila otčimovi všetky dlžoby aj šeky. Mladý muž bol najprv rád, bolo to príjemné osvieženie a hlavne prišiel aj bratranec. Neskôr si uvedomil že stratil svoje súkromie a že stratil svoju izbu no tieto veci boli len začiatkom jeho jeden rok trvajúceho pekla.
