Matilda si neskôr sadla na kraj postele a s hlúpym výrazom zaľúbeného dievčaťa sledovala krásavca ako sa cpe opekanou slaninou, ktorú držal v jednej ruke zatiaľ čo v druhej stískal sladký lievanec. Medzitým sa už pozeral na maličké kúsky údeného lososa a plátky varených vajec na ktorých bol poukladaný kaviár. Kiež by som ja mala taký apetít. - hovorila si zatiaľ čo dopíjala svoju šálku kávy a vedľa na maličkom tanierku ležal nedojedený žltý melón a kúsok zapečenej granoly. Matilda sa za tie roky v spoločnosti nejako naučila jesť zdravo a jesť málo, pretože bolo nevyhnutné udržiavať si postavu. Postavila sa, zapla televízor a potom vyšla na terasu sa trochu schladiť. Horúčkovité návaly teploty ju začali trápiť čoraz viac a častejšie. Pár krát sa zhlboka nadýchla a potom len tak v tichosti hľadela do parku. Zabavili ju malé vrabce, ktoré prelietavali z veľkej borovice na ich terasu a potom zase rýchlo naspäť. Isto hľadali aj niečo pod zub. Páčilo sa jej ako malé vtáčiky prikladajú za letu krídla k telu pretože sú tak rýchlejší. Vyzerajú ako malý letiaci šúľok alebo navádzaná mini kĺzavá bomba. Kým Matilda rozjímala nad súdržnosťou ich malej skupiny, Peter už dojedol a obliekol sa. Vyšiel za ňou na terasu aby si vypýtal na ňu číslo, keby sa predsa len niečo stalo. Našiel ju tam drkotať sa od zimy, vlasy mala trochu rozfúkané od vetra a pohľad mala taký neprítomný že musel ju hneď a zaraz schytiť do náručia a poriadne objať. Pozrel sa jej do jej milých a prívetivých očí a pobozkal ju na pery.
“Zdáš sa mi niekedy taká smutná.” - povedal jej a vyzeral že sa nad tým naozaj aj trápi.
“Ale choď! To sa ti len zdá. Rada dumám, zamýšľam sa občas hlboko, a ľudia si to často mýlia so smútkom.”
Nadiktovala mu číslo, povedal že bude hneď naspäť, ešte raz ju pobozkal a poďakoval za exotickú noc, tak ju sám nazval, a aj za raňajky. Potom jej povedal aby už išla dovnútra, pretože videl že sa celá trasie, ale ona trvala na tom že tam ešte chvíľu postojí.
“Mám rada tento zimný vzduch a, napokon, veď sa len pozri na ten prenádherný park.” - povedala aby ho uistila že je v poriadku, pritiahla si šnúrku na župane a ďalej sa oddávala výhľadu.
Petra park nateraz nezaujímal. Ani jeho vrany či vrabce. Ich jednoduchý a pôvabný malý život ho nateraz nefascinoval. Pred očami sa mu ligotali rôzne iné veci, ktoré pobláznili túto mladú hlavu. Jedna z prvých bola čierny S Class Mercedes, jeho kožené autosedačky, obrovská prístrojová doska, všetky tie technológie aj automatická prevodovka. Potom jazda do Rakúska a do centra Viedne, tiež možno aj Rolex hodinky, parfum, alebo niečo pekné na seba. Uvažoval a odhadoval, koľko naňho Matilda asi tak pomíňa a či to nie je protizákonné. Hádam len že je svojprávna. Veď nerobí to na silu. Trochu sa obával čo by na to povedal jej manžel. Stretnúť bohatého bezkrkého mafiána, lebo tak si ho predstavoval, istoiste nechcel. Napokon, rozhodol sa tým vôbec netrápiť a vykročil rezko zo spálne von smerom k predsieni. Pri odchode, ako prechádzal okolo komody, ktorá stála pri dverách, si za vázou so sušenými kvetmi všimol malú videokameru ktorej objektív bol nasmerovaný na veľkú posteľ. Bola šikovne zastrčená poza kvety, bola zapnutá a pri pohľade na malú obrazovku Peter s hrôzou zistil, že stále nahráva. Peter sa rýchlo poobzeral. Matilda bola stále na terase. Chytil kameru do rúk a zastavil nahrávanie. Pozrel na detail súboru videa. Desať a pol hodinový záznam. Peter šikovne navigoval cez archív a videl mnoho iných súborov, staršie dátumy a rôzne dĺžky videí. Nemal čas pozerať kto sa na nich nachádza alebo čo sa v nich robí. Označil posledné video, zašiel do možností a nasmeroval kurzor na položku s názvom Vymazať záznam. Stlač potvrdiť! Čo to stváraš? Vymaž to video a padaj odtiaľto. - hovoril si sám pre seba. Nakoniec len vypol zariadenie a odišiel. Po ceste na svoju izbu, bolo to len krátkych päť minút, Pro Patria ležala kúsok od Thermia Palace, rozmýšľal na rôznymi scenármi. Matilda si svojej milostné hrádky nahráva, aby sa k nim neskôr mohla vrátiť, keď masturbuje. Matilda si len takto uchováva drahocenné chvíle, ktoré potom keď už sú nenávratne preč, sú takto stále s ňou. Matilda ho bude videom vydierať, nie o peniaze, samozrejme tých má dosť, ale o jeho pozornosť a lásku. Prišiel na izbu, vyzliekol sa a dal si studenú sprchu. Rozmýšľal či si ju ma ihneď zablokovať, alebo či dá výletu šancu a nechá si to všetko vysvetliť. Podľa uváženia potom požiada Matildu aby video vymazala, alebo jej dovolí si ho ponechať. Možno mu toho o to viac dnes nakúpi. Nechá ju dokonca nech si spraví viac videí, bude tu predsa ešte pár dní a uistí sa teda že si to poriadne užije a nechá si to aj zaplatiť. Hanbil sa trochu za svoje pohnútky, ale ako si tak naťahoval svoje nepravé Armoni trenky, kde malé o bolo trošku prerobené na a, aby to vyzeralo že sú pravé, jeho hanba sa naraz kdesi pominula. Kým si fénoval vlasy, prišla na jeho mobil SMS správa. Vlastne bola to plejáda správ. Asi tak dvanásť za sebou. Boli to iMessage, správa cez dáta, ktorú umožňuje iPhone užívateľom používať medzi sebou na spôsob WhatsApp správy zadarmo. Peter si začal čítať jednu po druhej, po čom sa Matilde začali správy zobrazovať ako prečítané. Veľmi sa jej pri tom uľavilo. Dokonca sa pritom rozplakala. Mal dostatok času si ju zablokovať a videla že na kameru siahal, vedela že mal možnosť video vymazať, ale neurobil tak. Nevedela si vysvetliť prečo, ale tušila že by to mohli byť peniaze, alebo len jednoduchá túžba po skvelom zážitku.
“Viem, že si našiel kameru. Chcem ti to všetko vysvetliť.”
“Nie je moja. Je Alexova. Alex je môj manžel. Má izbu hneď vedľa.”
“Robíme to takto už celé roky.”
“Vieš. Rád sa potom díva.”
“Cítim sa hrozne. Prosím napíš niečo.”
“Pochopím ak ma už nechceš nikdy vidieť.”
“Príď sa aspoň uistiť, že som video zmazala. Bude síce zase kričať ako pomätený a odoberie mi auto aj všetky karty, ale nevadí. Jeho to vždy potom zase prejde.”
“Bude to znieť šialene, ale stále chcem ísť s tebou na ten kyslík aj do tej Viedne.”
“Potom sa už nikdy nemusíme vidieť. Budeš mi chýbať, ale prežijem to.”
“Priznanie je poľahčujúca okolnosť.”
“Myslím, že som sa trochu do teba zamilovala. Ale, na odchádzajúcich milencov som už zvyknutá. Netráp sa prosím preto a kľudne ma zablokuj.”
“Tvoja Matilda.”
Onedlho prišla hlasová správa. Takú formu komunikácie Matilda nepoužívala a, ešte predtým ako si ju vypočula, zaumienila si že ju to musí Peter naučiť.
“Tak to si ma pobavila. Ani nevieš ako sa na tom všetkom teraz smejem. Pre nič sa netráp, hneď som tam. Počkám ťa dole na recepcií.” - zaznel z mikrofónu Petrov sladký hlas a pocit odľahčujúcej blaženosti naraz spočinul v Matildinom srdci.
Peter na recepcií Thermia Palace stretol Alexa. Stál pri pulte a debatoval s recepčnou. Bol oblečený do čiernej športovej súpravy od Fred Perry. Alex bol akýsi rozjarený, jeho tvár vyzerala o niečo napnutejšia a jeho oči menej unavené.
“Ale zdravím, Peter. Matilda mi spomínala že idete na kyslík a potom vraj len niekde tu, prejsť sa do blízkeho mesta. To som rád že ste si sadli. Matilda je fantastická žena. Určite sa spolu zabavíte. Ono na niečo je dobré mať otvorený manželský vzťah, čo poviete?” - opýtal sa žoviálne a podal mu ruku.
“Dobrý deň, Alex. O manželstve toho veľa ešte neviem, ale páči sa mi ak sa v ňom nič neberie až tak celkom vážne.” - povedal a znovu vyceril tie jeho nádherné biele zuby.
“No, jedno je isté, Peter. Manželstvo vám narobí postupne všetky tieto vrásky. Obelejú vám z neho vlasy a nepomôže vám ani keď ju necháte vyhrať v dáme alebo kartách, tak ako ja včera. Hahahaha.” - zažartoval a pohladil si dlaňou tvár. “Čo mi pripomína, žena ma už čaká. Ideme na chvíľu do bahniska. Dnes som mal už fantastickú masáž tváre a predtým som mal hodinový kyslík. Jediné čo ma tam otravuje je tá neznesiteľná meditačná hudba. Určite ju radšej požiadajte o nejaký dobrý džez. Tak, všetko dobré a užite si.” - poprial Alex, žmurkol na neho a chystal sa odísť, keď z výťahu vystúpila Matilda. Bola prekrásna. Žiarila v tvári na ktorej mala len jemný mejkap a jemne sa usmievala. Mala na sebe úzke bledomodré džínsy deravé na kolene a biely vlnený sveter.
“Ach, Alex. Čo ti to urobili s tvárou? Zaiste len masáž a predtým kyslík, všakže? Vyzeráš fantasticky! O roky mladšie. Hahahah. Hádam ti len žena nepovie že jej zahýbaš, keď sa tak pekne o seba staráš! Veď vieš aké my vieme byť žiarlivé. Nová košeľa a či lepší parfum, hneď sme podozrievavé že pre ktorú to tak chcete dobre vyzerať keď, napokon, my sme vám už celkom ukradnuté. Hahaha. Neber ma vážne, veď ma už natoľko poznáš.” - povedala mu a pobozkala ho na líce.
“Ukradnuté?! Ale vôbec nie! Svoju ženu nadovšetko milujem. Veď včera nechal som ju znovu vyhrať dámu! Ale teraz už musím bežať do bahniska. Užívajte deň.”
“Skvelé divadlo, Matilda. Vy dvaja nemáte chybu.” - pochválil Peter, ako tak prechádzali popri parkovisku smerom k budove, kde sa robila kyslíková terapia.
“Ach, roky praxe zlatko, roky praxe. Ale zabudnime naňho. Kartu máme vo vačku a kľúče od auta sú v ruke. Na ničom inom nezáleží. Poďme si to užiť!” - povedala radostne a podala mu od auta kľúč, ktorý si rýchlo strčil do bundy a jemne potom poklepal svoj vačok, aby sa uistil že jeho kľúč od tohto zážitku je stále tam.
“A aký dlhý čas to takto robíte? Prečo má to auto nemeckú značku a koľkých chlapov si už mala? Máš naozaj svojho vlastného šoféra?” - opýtal sa Peter hneď štyri otázky za sebou, lebo bol hladný po dôležitých okolnostiach jeho vlastného zážitku, ktorý začal mu pripadať viac ako surreálny.
“Autá mame registrované na jednu z našich firiem v Mníchove. Vraj je to tak lepšie…”
“Autá?” - prerušil ju.
“Áno. Jedno má on a jedno necháva k dispozícií doma. Myslím že je to ten istý model. Alex je posadnutý veľkými autami. Kto by sa v tom vyznal Petrík. A, ako dlho to robíme? Naozaj len zopár rokov. Tých chlapcov nebolo až tak veľa. Viem, mám ich rada mladých a viem že si musíš o mne myslieť že som pobehlica, ale v skutočnosti boli to všetko len také malé nevinné zábavky. Tým chlapcom, rovnako, sa to vždy páčilo. Nemám pocit že by som sa mala za niečo hanbiť. Možno len za tie videá ale, vieš, začali sme sa v živote príšerne nudiť. Alexa už poznám od školy. Na začiatku to bolo všetko také sľubné. Bez peňazí sme boli oveľa šťastnejší. Potom investoval kdesi cez priateľa v Mníchove a peniaze sa zrazu začali sypať. Najprv to bola sranda. Užívali sme si. Precestovali sme celý svet, dopriali si všetok ten luxus, ktorý ti môžu kúpiť iba peniaze ale potom, ani sme sa nenazdali a nevedeli sme si prísť na meno. Ja som začala pozerať po mladších mužoch a o ňom som celý život vedela že sa rád díva. Tak sme sa tam nejako zišli na polceste. Ach, ako ho len občas neznášam. Rozvádzať sa nám nikdy nechcelo. Ktovie či vôbec dostala by som sa k svojej polke. Alex má celú armádu právnikov a navyše tvrdí že naše manželstvo pôsobí skvele na oko. Tak nám to obom nejako všetko vyhovuje. Alex neznáša škandály. Jeho partneri vo firme by sa ihneď pýtali. Niekedy ani neviem odkiaľ prúdia peniaze, ale ani ma to nezaujíma. Šoféra mám preto lebo tá hnusná okázalá limuzína je na moje šoférske schopnosti jednoducho príliš veľká. Už som mu toľko krát vravela aby mi kúpil menšie auto, možno malú elektrickú Toyotu ale on tvrdí že bola by som iba na posmech. Pár krát som to už hocikde oprela a Alex je taký úzkostlivý na náš majetok, a tak najal mi šoféra. V skutočnosti to nie je nič extra. Väčšinu času trávim zavretá v dome. Ale predstav si, začala som sa rýpať v záhrade. Prišla som tomu na chuť. Nuž, áno, som žena v domácnosti. Ale dosť o mne. Keď sa niekto rád díva, nechajme ho za to zaplatiť. No, nie? Hahaha. Ach, keby tak vedel že o všetkom vieš. Zošalel by. Video by ho už vôbec nevzrušovalo. Má to rád inkognito a v celej tej svojej zvrátenej vážnosti. Vediac že to vieš, nebola by to už preňho potom žiadna zabava. Je to skazený podliak ale, čo ti poviem, je to lepšie ako sa rozísť.”
“Znamená to že ma po pár videách vymeníš? Môžeme byť predsa naďalej milenci. Vieš, ja som si ťa už aj celkom obľúbil.” - starostil sa Peter že príde o dobrý sex aj bohatú milenku.
“Môžeme sa kľudne naďalej stretávať, ale pravdou je že skôr či neskôr budem musieť priniesť nové video. A vieš, on ma aj dosť sleduje. Vždy sa uisti že je potom po všetkom. Som tak trochu na motúzku, aby som bola celkom úprimná. Je mi to tak strašne ľúto. Ja som si už nejako na tento život zvykla. Ani nevieš ako občas smútim keď prezerám si staré videá. Je to šialený život boháčov a poviem ti, keby som mala odvahu hneď by som ho vymenila za niečo zdravšie a trvalé, ale bez peňazí som ničím. Musela by som ísť znovu pracovať a ja nemám žiadne skúsenosti. Myslím, že uplietla som si tak trochu sama na seba svoj vlastný bič. Ale teba budem stále ľúbiť. Môžeme sa hocikedy stretnúť a, čo je dôležitejšie, teraz si to poriadne užijeme. Čo povieš?”
“Surreálne. Je to všetko také surreálne. Nuž teda, uvidíme ako to všetko pôjde.” - povedal Peter a nervózne sa na ňu usmial.
Petrovi sa kyslíková terapia veľmi páčila. Sám by si také nikdy nedoprial. Za prvé nevedel čo to je a za druhé nemal by na to peniaze. Posadili ich na pohodlné kreslá a do nosných dierok zaviedli im hadičku z ktorej prúdil kyslík. Potom tíško hrala Billie Holiday a potom aj Julie London, no ani jednu z nich Peter nepoznal. Bola to Matilda ktorá ich tam ospevovala. Peter zaspal a prisnil sa mu zvláštny sen. Matilda sa naňho ešte chvíľu dívala, obdivovala jeho dlhé mihalnice a jeho krásne pery, a neskôr zadriemala tiež. Vo svojich snoch sa tešila do Viedne. Zoberie ho na fantastický a poriadne drahý obed. Všimla si že chutí mu jesť. Bude ho sledovať ako sa tou mladou pusou zahryzne do dobrého steaku, zatiaľ čo ona bude iba štipkať šalát. Veď napokon, robí to tak vždy. Samé dary a rozmaznávanie. Chce lásku hoci vie že tú si za peniaze nekúpi, pretože láska tá nestojí nič. Ale aj tak mu nakúpi plno vecí. Robí to tak vždy. Alex nesmie byť úzkostlivý na výdavky, veď už sa o tom aj veľa krát bavili. Napokon, robí to všetko aj preňho. Rozmýšľala či Petrovi kúpi drahé hodinky, alebo len niečo na seba. Možno nové tenisky a poriadne drahý parfum. Koženú bundu od Armaniho a aj Calvin Klein spodné prádlo. Potom sa budú prechádzať ruka v ruke po starom centre Viedni a niekde si dajú malú kávu aj koláčik, ktorým ho ona bude romanticky kŕmiť a potom bude zo stola zbierať omrvinky a dávať si ich do úst. Veď napokon, robí to tak vždy. A večer sa vrátia a pôjdu spolu do bahniska a potom do bazéna s liečivou vodou a potom sa budú zase milovať. Zrazu sa však ocitla na dákom šírom pooranom poli na ktorého kraji, pri ceste, stáli holé stromy a ich čierne dlhé konáre sa výnimali na pozadí oblohy ružovo modrého večera. Akoby len náhodným rozliatim tušu krivili sa konáre na pozadí svetlo modrej a potom bol tam aj ten ružový zbytok západu slnka. Obloha sa však postupne mení na tmavomodrú až čiernu a tým úplne pohltí ten čierny tuš. Stromy zmizli. Matilda sa prebudila. V lone si našla kľúč od auta a s preľaknutím zistila že Peter je preč. Snažila sa mu volať, ale telefón vydával jeden a ten istý známy tón. Písala mu, ale jej správy ostali neprečítané. Matilda sa náhlila naspäť do hotela kde sa zvalila na posteľ a začala strašlivo vzlykať. Vytiahla z vačku kľúč od auta a zahodila ho cez celú izbu až nevedno kam. Onedlho sa postavila, vzala kameru a ohádzala ju o zem. Kvalitný výrobok sa len tak nechcel nechať rozbiť a tak zobrala ťažkú sošku Budhu a odišla so svojím náradím do kúpelne. Bolo počuť ťažké údery a ešte ťažšie vzlyky. Matilda sedí na podlahe, stále vzlyká a pozerá sa maličké ulomky plastu a skla. Za chrbtom jej zrazu stál utrápený Alex. Hľadel na ňu smutnými očami ktoré boli plné pochopenia. Ona naňho, rozmazaná od maskary, pohľadom nepríčetnej ženy.
“Zabudla si zničiť kartu.” - povedal a z očí mu vyšli slzy.
“Čo sa nám to vlastne stalo, láska?” - povedal a zohol sa pre pamäťovú kartu, na ktorú Matilda len nechápavo hľadela lebo nevedela čo to je, hodil ju do záchoda a spláchol.
“Tak!!! A všetkému je koniec! Čas pre nás odísť na zaslúžený dôchodok. Predám svoj podiel a odídeme do Karibiku. Bude nám tam dobre. Dožijeme v kľude, čo povieš?”
“A budeme mať veľkú záhradu?” - opýtala sa ho ako sa stavala naspäť na svoje nohy a potom ho celá plačlivá tuho objímala.
“Obrovskú, ty moje trdlo. Budeme mať všetko. Kúpim ti aj celú pláž. Len už prosím neplač. Tak poď. Zabalíme to tu.”
“Najprv budeme musieť nájsť ten kľúč.” - povedala a usmiala sa na neho cez slzy.
Prečo Peter odišiel?
Petrovi sa totiž prisnil jeho vlastný sen. Kĺzal sa po dialnici v drahom čiernom aute. Navigácia ho viedla na Viedeň. Matilda mu robí v aute návrhy na trojku, ktorú Alex ešte nikdy nesledoval. Vraj z toho aj príde preňho kopec peňazí. Zohnať vraj len stačí nejakého ďalšieho mladíka. Pýta sa ho na jeho kamarátov. Ďalej sa mu ospravedlňuje, aby Peter pochopil jej ťažké rozpoloženie a zároveň mu vysvetľuje ako túži byť mladou a chce aby ju ľúbil, rovnako tak ako ľúbi ona jeho. Peter si ale uvedomuje priepastný vekový aj spoločenský rozdiel a vie, že peniaze či postavenie tu nehrajú rolu. Matilda mu ďalej hovorí o dákej zlatej klietke, o nejakom neskutočne drahom dome po ktorom celé dni blúdi sama. Hovorí mu o bohatstve z ktorého nemá radosť. Bublinkách, ktoré rýchlo vyprchajú ak piješ ich sám. Čo by za to vraj dala byť znovu mladá a chudobná. Čo by za to dala keby mohla byť len obyčajným človekom. - narieka. Peter čoraz lepšie chápe že byť mladý, chudobný a slobodný je viac ako byť starý, bohatý a zadaný. Lásku si nekúpiš, Peter. Pretože láska v skutočnosti nestojí nič. Počul ju šepkať tieto slová, pričom krčila sa na prednom sedadle a z úst jej vyletovali akési zlaté muchy. Sen sa zrazu stal tak trochu psychedelický. Smutný a opustený život starých boháčov. Skvelý a plný život vás mladých chudobných. Tak vidíš ty chceš moje peniaze aj ja chcem tvoju lásku. Mladého chudáka život je viac ako starého boháča utrpenie. Dnes však umierame spolu! - vykríkla a oči sa jej celé premenili na čierne. Vyzerala ako démon a vlasy už nemala také pekné a svetlé ale boli šedivé, mastné a riedke. V tom mu strhla volant. Auto narazilo do zvodidiel a niekoľkokrát sa potom prevrátilo a začalo horieť. Peter sa chcel zobudiť, no na miesto toho ocitol sa v práci na svojej pumpe. Vyzrie cez veľkú presklenú okennú tabuľu a vidí že pri stojane tankuje Matilda a na prednom sedadle vodiča sedí v čiernom S Class jeho najlepší kamarát Tibor. Matilda príde zaplatiť, vyzerá byť taká nádherná v tých modrých džínsoch a v tom bielom svetri. V ruke drží kľúčik od auta, svoju čiernu kartu so zlatým gravírovaním, usmieva sa a chce zaplatiť.
“Ahoj, Matilda. Kde sa tu berieš? A prečo je s tebou Tibor?” - usmeje sa celý šťastný že ju vidí živú a zdravú.
“Dobrý deň, mladý muž. My sa odniekiaľ poznáme? Či to tu na dedine len tak hocikomu tykáte? Aké zaostalé!” - povie stroho, potom zhrabne svoju čiernu kartu a odíde naspäť do vozidla kde, hneď po tom ako si sadne vedľa vodiča, jej hlava zmizne pod volantom. Ako limuzína prechádza pod veľkým oknom sa na neho škerí jeho kamarát Tibor a spod volantu vykúka jedna šedivá, stará, mrzká hlava z ktorej pozerajú na Petra dve hrozitánske čierne oči.
Peter vstal veľmi potichu. Vybral z vrecka kľúč a položil ho Matilde do lona. A zatiaľ čo ona snívala svoj sen, ju len veľmi jemne pohladil po vlasoch a ticho odišiel. Do pol hodiny bol zabalený a naspäť v smradľavom bielom taxíku ktorý privalil sa s iným hosťom ako na zavolanie, práve keď Peter vychádzal z budovy Pro Patrie.
"Železničná stanica, prosím."
"To ste sa u nás dlho nezdržali." - zasmial sa šedivý dlhovlasý taxikár. Na palubovke mal odložený nedojedený langoš a, predtým než naštartoval, utrel si mastné ruky do brucha. V rádiu hrali zase QUEEN, tentokrát to bolo Under Pressure. Peter neľutoval noci ktoré tam nechal. Vlastne, celkom sa mu uľavilo. Opadol z neho všetok ten stres a nevadil mu dokonca ani ten mastný smrad. Ešte nikdy sa tak netešil domov.
Naspäť v mojom malom, krásnom, chudobnom svete. - povedal si a usmial sa na seba v spätnom zrkadle.
Koniec
