Počas osláv 17. Novembra pán Ľuboš Blaha vypustil na svojej facebookovej stránke video, ktoré ma tak pobúrilo, že jednoducho si nedokážem predstaviť aby som na to nijako nereagoval. Hlavná dôvod prečo si to žiada reakciu je ten, že video sa snaží podsunúť myšlienku, že bývalý, komunistický režim je milá spomienka v pamäti národa a nežná revolúcia je prezentovaná ako udalosť, ktorá tento sen jednoducho zastavila. Takéto stanoviská je nutné konfrontovať, lebo j viac než jasné, že ľudia majú krátku pamäť a súdruh Blaha sa to snaží využiť pre svoj prospech.
Akademici majú okrem vzdelávacej úlohy aj úlohu výchovnú, k čomu neoddeliteľne patrí vernosť pravde podloženou faktami. Na základe toho je možné očakávať od pána Blahu, že svoj argument, nech je akýkoľvek predloží s podporou overiteľných informácií a faktov. Avšak spomínané video sa ani zďaleka nepribližuje pravde alebo faktom, ale práve naopak prezentuje Ľuboša Blahu vo svetle samoľúbeho straníka, ktorý sa nehanbí pravdu nielen zatajiť, dokonca prekrútiť, čo sú prakticky vlastné režimu, ktorý pán Blaha bráni. Z tohto dôvodu si dovoľujem tohto akademika adresovať len ako súdruha Blahu, čo verím v jeho očiach bude aj tak vyzerať ako kompliment.
Dalo by sa polemizovať i skutočných výdobytkoch minulého režimu avšak na to nie je tuná priestor. Vystačí preto sal len sústrediť na porovnania, ktoré súdruh Blaha prezentuje vo svojom videu. Je však nutné uviesť na správnu mieru terminológiu, ktorou sa náš súdruh tak veľkolepo oháňa, nech v tom ma jasno každý ako mätúce, klamlivé a prázdne naozaj sú argumenty súdruha Blahu.
Súdruh Blaha užíva termíny ako demokracia a kapitalizmus bez rozdielu, rovnako tak ako bývalý režim nazýva socializmom. Medzi týmito pojmami je tak závažný rozdiel, že opäť treba na to poukázať.
Demokracia je politické zriadenie vyznačujúce sa osobnou a politickou slobodou jednotlivca, politickým a kultúrnym pluralizmom a vládou väčšiny na základe slobodného konania a volieb. Kapitalizmus na druhej strane je ekonomické zriadenie, ktorého charakteristickou črtou je voľný trh, voľný pohyb kapitálu s cieľom vytvoriť zisk. Socializmus je však ušľachtilá myšlienka ekonomického zriadenia, ktorého cieľom je spravodlivé prerozdelenie spoločného majetku a zdrojov výroby, podľa potrieb spoločnosti (nie jednotlivca) a nie zisku, či záujmom jednotlivca. No a nakoniec ten spomínaný minulý režim nie je ani jedno zo spomínaných pojmov. Bolo to boľševické zriadenie vlády jednej strany na princípoch marxizmu a leninizmu s ekonomikou na socialistických princípoch na ceste ku komunizmu.
Dalo by sa očakávať, že človek ako súdruh Blaha, vzdelaný v teóriách marxizmu a leninizmu by sa nedopustil takej chyby aby z toho spravil písmenkovú polievku a nedajbože zavádzal verejnosť. Tak potom prečo by sa o to pokúsil tak vážený akademik? Vysvetlenia prečo tak urobil sú len dve: buď súdruh Blaha nie je taký odborník ako o sebe tvrdí, alebo a to je to cynickejšie vysvetlenie, chce úmyselne zmiasť verejnosť nepravdivými faktami s cieľom osobného politického úspechu. Je nutné mu v tom zabrániť, pripomenúť si pravú tvár minulého režimu a rozpamätať sa prečo sme radi, že sa November 1989 stal a zároveň otestovať validitu argumentov, ktoré nám súdruh Blaha predkladá. Pre úplnosť faktov je nutné pripomenúť, že v tej dobe mal súdruh Blaha niečo viac ako 10 rokov takže spomienky na jeho obľúbený režim sú i uňho povedzme mizivé.
Porovnanie: Osobnosti na čele
Súdruh Blaha porovnáva Gustáva Husáka s Václavom Havlom ako prvým prezidentom postkomunistického Československa naznačujúc, že Husák je vojnový hrdina a Havel v jeho očiach len alkoholik. Ja budem férovejší než súdruh Blaha, ale zároveň sa budem držať pravdy.
Je nesporné, že obaja boli významnou osobnosťou v našich dejinách hlavne vo svojich mladších rokoch. Rozdiel je však v to, že kým Husák zapredal všetky ideály len aby sa dostal z väzenia, kde ho posadili jeho vlastní komunistický kolegovia, že v 68 stál na strane tých, čo pozvali sovietske tanky k nám a do úradu prezidenta ho dosadili jeho kolegovia z KSČ. Zatiaľ Havel pochádzal z rodiny, ktorá dala Československu štúdia Barandov, divadlo Lucerna, väznili ho ako politického väzňa za jeho presvedčenia a po prepustení robil kuriča a do úradu ho zvolila verejnosť z 89 roku. Bol lídrom Charty 77 a lídrom občianskeho fóra. Bol to demokratický disident rešpektovaný a vážený ako doma tak i v zahraničí.
Súdruh Blaha sa snaží vytvoriť dojem, že Husák bol nejaký národ buditeľ. Ak sa vám nejaví Biľak ako národný buditeľ, ale ako prospechár tak niekde v tej istej kategórii je aj Husák. Súdruh Blaha vás chce oklamať. Váš vlastný zdravý rozum vám vždy poradí lepšie než súdruh Blaha a jeho obrázky.
Vážime si osloboditeľov
S[druh Blaha porovnáva obrázky pomníkov sovietskych vojakov s obrazom vandalizmu nejakého mládežníka. Vandalizmus je trestný čin v akejkoľvek forme a preto je s ním nutné aj adekvátne naložiť. Štát na to má orgány činné v trestnom konaní, ktoré takýto problém riešia denne. Súdruh Blaha sa však týmto príkladom snaží vnútiť nám všetkým myšlienku, že spoločnosť, a hlavne mládež, je tak dekadentná, že si neváži našich osloboditeľov s fašizmu. Tento príklad je podľ mňa nesprávny a súdruh Blaha zapomína na jednu vážnu skutočnosť, myslím, že úmyselne. Tí istí osloboditelia boli aj v roku 1968 aj okupanti a preto nesmieme zabúdať, že tieto historické udalostí sa nedajú odlúčiť, zmazať, či zabudnúť. V roku 1989 boli títo osloboditelia už len okupantami a vďaka 89 roku sme sa ich zbavili. Súdruh Blaha však akosi úmyselne 68 rok vynecháva a preto si myslím, že priam cynicky v tomto prípade zavádza verejnosť. Neverte ľuďom ako je súdruh Blaha ale verte zdravému rozumu, lebo ten vždy poradí najlepšie.
Socializmus staval byty pre všetkých a bývanie mal každý v bezdomovci dnes
Mám pocit, že tu by si asi súdruh Blaha mal urobiť lepšie poznámky pred tým než sa rozhodne robiť takéto vyjadrenia. Byty sa síce stavali (mimochodom aj teraz sa stavajú a to v ďaleko väčšom množstve), bol ich však nekonečný nedostatok, ako samozrejme všetkého v tých časoch. Ich dostupnosť verejnosti závisela od známosti, úplatku, či straníckej príslušnosti. Bez týchto vecí ste sa len horko ťažko mohli dostať k novému bytu, ako mladá rodina. Povedzme, že sa vám to podarilo tak ste dostali holobyt, kde zo stien trčali káble, výťah nefungoval a kúpeľňu ste mali z umakartu. Byt ste si nemohli vybrať, dali vám taký o akom súdruhovia rozhodli, že vám patrí. Ak by to nestačilo, ešte ste za ňho platili nájom, pretože vlastniť byt nebolo možné, čo znamenalo, všetky úpravy a opravy vlastne neboli vaše.
No a túto „nádhernú“ víziu nám súdruh Blaha porovnáva s bezdomovcami. Pre presnosť bezdomovcov nespôsobuje nedostatok bytov, ale chudoba, nedostatok práce a mizivá mzda. Toto sú výsledky takmer +é ročného budovania sociálneho štátu a nie nedostatku bytov, ktoré aj tak stavia súkromný sektor. Za Blahovo režimu ste šetrili na úplatok aby ste deťom zohnali byt. Dnes si šetríte na ich byt a nie len jeden. Ako sám súdruh Blaha uvádza, chudoba narastá a to je výsledok opatrení strany Smer a ich sociálneho štátu. Súdruh Blaha opäť úmyselne a cielene zavádza. Nedovoľte mu to. Preto nechoďte za Smerom ale choďte správnym smerom – voľte slobodu.
Za socializmu sa stavali fabriky – dnes otročíme pre západný svet
Tu pravdepodobne prvé miesto kde je možné dať súdruhovi Blahovi trochu za pravdu, ale len v tom, že za minulého režimu sa fabriky stavali. Rozdiel je však v tom, že fabriky síce produkovali, ale nik o tú produkciu nemal záujem. Ľudia síce mali prácu, ale to bolo všetko, čo mali. Lepšiu si nájsť nemohli a v niektorých prípadoch ani nemali šancu si inú prácu nájsť, nie to lepšiu. Rozhodoval o tom váš kádrový posudok. No a čo bolo s výplat. Veď predsa súdruh Blaha tvrdí, že bola. Samozrejme že bola ale, človek si za ňu nič nemohol kúpiť, lebo ničoho nikde nebolo a čo si kúpiť mohol na to mu tá výplata nevydržala. Nejde o to iba mať prácu. Ide o to, čo z toho človek má k akej životnej úrovni si ňou dopomôže. Tiež, koľko z nej ušetrí?
Sociálny štát tiež buduje fabriky. Nie však naše. Namiesto toho aby budoval fabriky tam kde ich treba, radšej ich buduje v Nitre a vozí zo zahraničia Srbov, alebo sa snaží nahúckať ľuďom aby sa presťahovali do Nitry. Veď načo žijú na východe „veď tam nič nie je“. To je svetlá budúcnosť pána Blahu. Nemôžete si nájsť lepšiu prácu, nemôžete zarobiť viac, nemôžete sa mať lepšie, ale len tak ako o tom rozhodnú súdruhovia zo Smeru.
Nechoďte za Smerom, ale poďte správnym smerom – vyberte si slobodu a zdravý rozum.
Na čele štátu boli osobnosti – Svoboda v Čaputová
Ni eje jasné, čo týmto príkladom sa súdruh Blaha snaží povedať, okrem toho, že mu ide o urážku ústavného činiteľa. Pravdepodobne opäť naráža na nejaké hrdinské činy z minulosti. Bez pochyby generál Svoboda bol vojnový hrdina a významný prezident Československa aj keď jeho úloha v Pražskej Jari má rôzne interpretácie.
To však nemení na veci nič, že pani Čaputová je verejne zvolená do funkcie prezidenta Slovenska priamou voľbou občanov. Obzvlášť v krajine, ktorá sa vyznačuje nerovnosťou medzi pohlaviami, kde ženy častokrát dostávajú nižšie výplaty za tú istú prácu, kde sú vystavené stereotypným urážkam, dokonca aj v parlamente, si národ v priamych voľbách zvolí ženu do úradu prezidenta republiky. Takáto udalosť musí byť videná ako fantastické oživenie spoločnosti, omladenie jeho ducha, krok k progresívnosti a k zrovnoprávneniu.
Súdruh Blaha, okrem toho, že neprejavuje žiadnu úctu ani rešpekt voči osobe zastávajúcu najvyšší úrad v krajine, on dokonca nerešpektuje ani hlas ľudu ak to nie je v súlade z jeho názorom. Praktiky blízke bývalému režimu a vláde jednej strany. Neverte bludom a spoľahnite sa na vlastný rozum. Nepotrebujete aby za vás rozhodovali a povznesme sa nad primitívne postoje zo smetiska dejín.
Za socializmu neboli mafiáni – narážka na poslanca Kollára a jeho minulosť
To je tak nepravdivý výrok až je ťažké prísť na to kde začať. Súdruh Blaha sa očividne mýli nielen v slovnom význame slova mafián, ale aj vo význame pre spoločnosť. Je zrejme, že sa súdruh Blaha snaží vytvoriť dojem, že v minulom režime nebolo žiadnych oligarchov avšak používa na to výraz mafiáni. Ako doteraz, aj v tomto prípade súdruh Blaha zavádza a klame. Je nemožné si nespomenúť na skupiny vekslákov, pašerákov a podobných zlodejov a zlodejičkov rôzneho typu a s rôznym tovarom. Je pravdou, že nebolo oligarchov pretože, všetky zdroje a bohatstvo krajiny kontrolovalo niekoľko zemepánov, ktorí si žili v prepychu ako oligarchovia 40 rokov. Ľudia len s ťažkosťami prežili z výplaty do výplaty, na bežný tovar sa čakalo v radoch hodiny, do nemocníc si nosili vlastný toaletný papier a aby to nebolo málo, tak režim spravil s každého bežného človeka malého zlodeja a vytvoril mentalitu, kde zo štátneho krv netečie. Zemepáni si medzitým predlžovali život pobytom v hoteli Praha. Dnes sa súdruh Blaha sťažuje na oligarchov. Tých istých oligarchov, ktorým jeho sociálny štát pomohol zbohatnúť a rozpredal im slovenské nemocnice, rozdal eurofondy, rozdal vrátky z DPH a pomohol k neuveriteľnému bohatstvu. Toto je tá svetla budúcnosť, ktorú nám súdruh Blaha ponúka. Neverme bludárom a demagógom ako súdruh Blaha, a riaďme sa zdravým rozumom.
Kultúra minulosti ako Karel Gott v Pussy Riot v súčasnosti
Čím viac sa zamýšľam nad týmto porovnaním súdruha Blahu tým viac sa utvrdzujem v názore, že súdruh Blaha nie je akademik a učiteľ, ale obyčajný demagóg, ktorý nemá v úmysle verejný prospech, zlepšenie spoločnosti a životnej úrovne, ale obyčajný kariérny politik, ktorý sa šplhá na takýchto argumentoch k prvým miestam svojej strany. Takýto človek je schopný povedať a urobiť čokoľvek len aby si polepšil. Avšak na takéto bludy stačí zdravý rozum a kriticky zmýšľajúca myseľ, aby človek pochopil o čo tomuto človeku ide.
Nie je pochýb, že Karel Gott bol obrovským umelcom, ktorého hudba predstavuje u mnohých ľudí ich detstvo, mladosť ale i dospelosť a nádherné spomienky. Avšak aj keď sme mali Gotta nič iné ako Gotta sme však mať nemohli. Verím, že mnohí chceli si vypočuť Beatles alebo Rolling Stones, ale taká hudba nám nebola dostupná. Mali sme aj Matušku, ale po jeho emigrácií akosi už nebol. Mali sme Grigorova, no ale po určitom momente ani ten nebol. A mali sme aj Kryla a potom už nebol. A takto bolo so všetkým. Bolo super mať týchto umelcov, ale kto vie koľko ďalších podobných im sme mohli mať a nemali, lebo súdruhovia rozhodli, čo sa nám bude páčiť. Dnes vám nikto nevraví, čo môžete mať a čo nie. Demokracia vám dovoľuje počúvať čokoľvek, čo sa vám páči bez ohľadu na to, čo si o tom myslí súdruh Blaha.
Celé to stojí a padá práve na tej slobode, ktorú dnes máme. A za presne takú istú slobodu dnes bojuje aj protestná skupina Pussy Riot. Vybrali si na to svojský spôsob, ale tak sa zdal aj zemepánom protest v 89 ako svojský, nesprávny a príliš novodobý. Avšak vďaka nemu dnes nemusíme za slobodu bojovať. Súdruh Blaha by nám ju rád vzal len pre svoj vlastný prospech. Neverme bludárom a myšlienkam zo smetiska politický dejín, ale poďme ďalej dopredu, spoločne budovať niečo nové.
Verejné pochody na 1. mája v verejné demonštrácie dnes
V tomto bode je viac než isté, že súdruhovi Blahovi dochádzali už nápady. Ani 8 dobrých vecí nedokáže vymenovať na obranu svojho zvráteného režimu. Tak ako v predošlom príklade aj tento je úbohý. Celé to padá na jednom slove – sloboda. Tá sa prejavuje v rôznych formách. V tomto príklade je ich niekoľko: sloboda slova, sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania sa. Za minulého režimu mali tieto slobody len vybraní ľudia, alebo „naši“ ľudia. Tí ostatní mali také slobody aké im zemepáni dovolili. Pochod na 1. mája bol presne príkladom takej neslobody. Na pochody sa muselo ísť, človek nemal na výber. Aj keď povedzme bol to sviatok práce a bolo voľno, nemohli ste si ho užiť po svojom, ale iba v sprievode nikam. Museli ste mašírovať za nič, pre nič a len kvôli povinnosti. Odmenou vám za to bolo teplé pivo a studené párky. Súdruh Blaha sa nám snaží nahovoriť, že takýto pochod je lepší ako demonštrácia vyjadrujúca nespokojnosť s daným stavom, snahou o zmenu o zlepšenie. Štrajk nie je zlá vec, ale je to jedna z foriem občianskeho prejavu, snažiaca sa o zmenu k lepšiemu. Je to po väčšine posledný krok ku ktorému sú ľudia donútení ak iné formy komunikácie s vládnou mocou zlyhali. Súdruh Blaha sa nám snaží nahovoriť, že máme byť spokojný s nezmyselným pochodom nikam ako otvoreným prejavom žiadosti o zmenu. Ako každý demagóg a bludár aj súdruh Blaha sa bojí pravdy a to bude pravdepodobne ten dôvod, prečo takto zavádza a bludári. Neverme vyhynutým myšlienkam zo smetiska dejín. Používajme zdravý rozum.
Mliečny bar v obézne deti v McDonalde
Tu sa súdruh Blaha prekonáva až je to smiešne. Snaží sa nám nahovoriť, že McDonald spravil s našich detí obéznymi s veľkého prejedania sa. Súdruh Blaha asi netuší, že na Slovensku je asi 30 reštaurácií tejto značky a vôbec nepatria k cenovom najdostupnejším podnikom ako by jeho ukážka mohla naznačovať. Súdruh Blaha sa nám snaží nahovoriť, že súčasná doba nám priniesla nezdravú stravu, ktorou kŕmime naše deti a preto by sme mali chcieť zmenu k bývalým mliečnym barom. Len tak mimochodom súdruh Blaha si netuší, že mliečny bar minulej doby je vlastne lacná kópia amerického milkshake bar, ktoré existujú ešte aj dnes. Takže toľko „nových“ vecí nám ponúkol ten bývalý režim. Ak by McDonald naozaj nezdravo vykrmoval naše deti bol by síce problém, ale riešiteľný a zároveň znak určitého blahobytu. Avšak vďaka sociálnemu štátu, ktorý súdruh Blaha buduje ostáva McDonald pre väčšinu obyvateľstva a obzvlášť deti nedostupnou formou obživy. Keďže väčšina je odkázaná na obedy zadarmo to svedčí len a o tom ako sa v sociálnom štáte deti naozaj majú. Neverme bludárom a pomätencom. Sústreďme sa na progresívne opatrenia, zlepšenie životnej úrovne a hlavne aby žiadne z našich detí nemuselo byť odkázané na dávky zo štátu. Ak obed pre dieťa nebude predstavovať pre rodičov obrovskú finančnú záťaž, tak nebudú potrebovať štátnu pomoc. Obed od štátu nie je dobrým znamením ba práva naopak. Ak rodič bez obedu zadarmo nevystačí so svojím zárobkom, je niečo veľmi zle v tejto zemi. Neverme Blahovi zdá sa byť bláhový!
Umenie - Martin Benka v Moderná avantgarda
Slobodná spoločnosť podporuje slobodný duševný prejav. Ako je náboženstvo duševný prejav, ako je poézia, čo próza duševným prejavom tak je každé iné umenie v akejkoľvek forme. Ak máme na Slovensku slobodu prejavu ako ja slobodu vyznania, tak predsa každý z nás sa môže prejavovať aj výtvarne akokoľvek chce dokiaľ neporušuje zákon. Súdruh Blaha sa nám snaží nahovoriť, že len preto, že za jeho bývalého režimu, ktorý ani nezažil, sme chápali obrazové umenie len vo forme Martina Benku tak to bolo niečím dobré. Je na mieste otázka, ak vaše dieťa sa chce venovať umeniu vo forme, ktoré vám veľa osobne nehovorí, ale robí vaše dieťa sťastným/ou budete mu/jej v tom brániť? Som si viac ako istý, že nie. A to je verím aj prípad všemudrca Blahu, ktorý by určite postupoval rovnako. Spomeňme si, hlavne tí starší z nás, že nie zase tak dávno boli spreje symbolom dekadencie a vandalizmu. Dnes je to forma umenia a niekedy aj politického prejavu ako je prípade umelca Banksy. Súdruh Blaha tu už naozaj melie s posledného. Nenechajme sa ovplyvniť naivnými táraninami s nostalgickým podtónom ako symbolom niečoho dobrého a zdravého. Nie je to pravda a súdruh Blaha klame a zavádza. Neverme Blahovi, ten je bláhový! Používajme zdravý rozum.
Rad pred Tuzexom v rad pred úradom práce
Tak v tomto bode si určite súdruh Blaha strelil do kolena. Toto jeho porovnanie svedčí o tom ako súdruh Blaha nemá, ale vôbec, čo i len poňatia ako sa žilo v minulom režime. Každý, kto i len trochu pamätá ako to vtedy bolo tak vie, že Tuzex bolo okno do západného sveta, v ktorom mohol človek nahliadnuť na to aké by to bolo, keby sme nežili v socialistickom zriadení. Avšak na to aby ste vôbec mohli nahliadnuť potrebovali ste na to takzvaný odberné poukazy, lepšie známe pod názvom „bony.“ No a tie ste mohli dostať tak, že ak ste mali zahraničnú menu tak ju vám rád štát zamenil za nemenný kurz, ale v prípade, že ste nemali strýka v západnom Nemecku, ktorý by vám poslal západné marky, tak štát sa samozrejme uspokojil aj vaším zlatom. No ak ste boli, ako väčšina ľudí tak vám ku vstupu pomohli neodmysliteľní veksláci. Takže bolo jedno, či ste stáli v tom, či onom rade skončilo to tak, že vás obrali tak či tak. No a povedzme, že by ste to všetko aj mali, tak v Tuzexe ste stáli v rade len vtedy, keď ste si stihli už vystáť rad na olej, cukor, či toaletný papier. Jednoducho, každý, kto sa čo i len zamyslí nad pár vecami z tej „slávnej“ doby Tuzexov tak dnes si môže kúpiť, naozaj čo len chce. A rady pred úradom práce nie je výsledkom demokracie, ale hospodárenia týchto socialistov zo Smeru, ktorí nám tu 10 rokov budujú sociálny štát a zatiaľ stihli spraviť s každého pracujúceho človeka iba sociálny prípad.
Pionierske združenia v dostupné drogy
Kým som nevidel toto video považoval som súdruha Blahu aspoň za schopného akademika. Teraz si myslím, že je to obyčajný demagóg a prospechár. Jeho cieľom je zmiasť verejnosť, aby nadobudla pocit, že v minulom režime bolo lepšie a 89 rok bola proste chyba. Dokázal by som pochopiť, že niekto môže mať tak mylný názor, ale že dokáže takto zvrátene presvedčovať iných je neuveriteľné. Akákoľvek organizácia mládeže, s cieľom duševného a telesného rozvoja je pozitívnym a potrebným javom v živote mladých ľudí. Túto funkciu spĺňajú športové oddiely, cirkevné spoločenstvá detské tábory a mnoho iných foriem organizácie mládeže, ktorej súčasťou v minulosti pionierke organizácie a výlety. Avšak tieto spoločenstvá nie sú výsadou iba socialistického združenia. Práve naopak veď spoločenstvá ako Sokol existovali pred komunistami za prvej republiky a boli to práve komunisti, ktorí tieto združenie zrušili a nahradili pionierskymi. Otázka nestojí ako ju kladie súdruh Blaha, že demokracia priniesla drogy. Ale sociálny štát, ktorý nám priniesol rozpad športových klubov a športovísk, ako tak aj spoločenských organizácií a centier voľného času, ktoré sú pod financované alebo v rozklade a ich nedostatok, ktorý takto vytvoril vákuum, ktoré vypĺňajú drogy. Ak by sociálny štát udržal náš šport a kultúru na úrovni a podporoval rozvoj drogy alebo podobné neduhy by si miesto nenašli. Drogy, alkoholizmus, závislosti tu boli vždy, rozdiel je ale v tom že súdruhovia zo Smeru nám vzali zbrane s nimi bojovať. Neverte Blahovi, ten je bláhový. Používajte svoj zdravý rozum.
Festivaly politickej piesne v Festival Pohoda
Tu je tá odpoveď jednoduchá a nachádza sa v názve. Dnes je to všetko bez tej politiky a môžete si spievať o čom chcete a slobode. Nebude vás obmedzovať ani vaše stranícka príslušnosť, či nepríslušnosť, alebo osobný názor, či chuť. Dokonca aj súdruh Blaha si môže tárať. A v tom to je. Tá sloboda patrí všetkým a každému nielen „našim“ ľuďom.
Socializmus myslel na pracujúcich ľudí v Podvodníci dnes
Tak ak teda ten socializmus myslel na ľudí tak sa skúsme pozrieť ako vlastne na tých ľudí v skutočnosti myslel. Na základe toho, čo bolo napísané v tomto článku, nejaký obraz sme si už urobiť mohli. Komunizmus každému človeku uštedril nedostatok tovaru akéhokoľvek druhu, dlhé rady a zástupy pred obchodmi na chlieb a nežné suroviny, druhotný tovar na regáloch v obchodoch a podpultový predaj. Rodinkárstvo a známosti, bez ktorých sa človek v živote nemohol nikam posunúť, či presadiť. Povinná stranícka príslušnosť, úplatky a službičky, bez ktorých nešlo si udržať ani len slušnú úroveň života. Mizerná mzda, za ktorú ani to málo sa nedalo kúpiť, povinné pochody, žiadne dovolenky a vlastný toaletný papier v nemocnici. Takto na ľudí myslel socializmus. Až sa bojím pomyslieť, ako by to vyzeralo keby vôbec nemyslel na ľudí ten socializmus. Asi by sa to podbalo nášmu sociálnemu štátu.
Futbal na ihrisku v počítače
Tak tu už súdruh Blaha naozaj melie z posledného, lebo sa vracia do bodu 12, kde sa súdruh Blaha sťažuje na to isté. Výrok, že za socializmu nebolo počítačov tak bol futbal a iný šport, je tak totálna blbosť, že to už hraničí so zdravým rozumom. Počítače sú symbolom pokroku v spoločnosti i vo svete. Sú nespostrádateľnou súčasťou dnešného života, či ide o profesný, alebo súkromný život človeka. Bez počítačov by vzdelanie nespĺňalo ani základnú potrebu prípravy mládeže pre profesný život. Fakt, že dnes si môže takmer každá rodina dovoliť vlastniť nielen jeden ale hneď niekoľko počítačov, tabletov, či notebookov je výdobytok demokracie a kapitalistického zriadenia, čo sa nedá ani len porovnávať s minulým zriadením kde kúpa televízora často krát predstavovala úspory celej rodiny. Dôvod, prečo deti trávia viac času hraním počítačových hier, ako športovými aktivitami, nie je v tom, že dnes máme počítače. Je to v tom, že vďaka vládnym opatreniam, respektíve neopatreniam je nedostatok iného rozvoja pre mládež. Nedostatok investícií do športovísk, z ktorých radšej robíme nákupné centrá, či drahé byty, a samozrejme takmer žiadna podpora športu v regiónoch, ktoré sa vyľudňujú. Toto sú chyby nastavenia a nie rozvoja. Toto sú kroky, ktoré môže spraviť každá vláda aj tá súčasná, ak by mala o tieto veci záujem. Avšak sociálny štát tieto prostriedky radšej rozdá na vrátkach DPH oligarchom a zlodejom, ako by ich mal dať mládeži. Neverte týmto rečiam súdruha Blahu. Nemajú žiadne opodstatnenie.
Súdruh Blaha sa snaží zakryť zlyhania vlády Smeru tým, že sa sťažuje na demokraciu a technologický pokrok. Sú len prázdne reči, pretože jeho strana a vláda Smeru mala 10 rokov aby zmenila veci k lepšiemu, aby nastolila ten raj socializmu, o ktorom súdruh Blaha tak spieva. Výsledky ich práce sú viac než evidentné: vyľudnené regióny východného Slovenska, emigrácia mladých ľudí za hranice, nedostatok práce, či uplatnenia, skrachované nemocnice a bezprávie, kde sa vraždia novinári. Toto je ten raj, ktorí nám súdruh Blaha doručil. Zmeňme to spoločne. Neverme bludom a zvoľme si radšej zdravý rozum.
