Titulok tohto článku je vyjadrenie pána poslanca Blahu na adresu jeho oponenta Jozefa Pročka v politickej debate pre denník Nový Čas. Okrem toho, že pán Blaha útočil osobne na iných opozičných politikov, Pročkovi povedal: „Čo vy chcete povedať o štáte? Budete hovoriť ako skákať cez kozu? Veď vy ste telocvikár!“
Tak toto naozaj je odvážne a neuveriteľne drzé. No môžete sa pýtať prečo je to drzé, čo také povedal? Prirodzene ono sa to možno nemusí zdať hneď na prvý pohľad ako niečo hrozné, veď predsa mu nevynadal. Človeka možno uraziť aj bez použitia nadávky, či vulgarizmov, to predsa všetci veľmi dobre vieme. Tu však ide o to, že pán Pročko je naozaj telocvikár a teda učiteľ. A toto sú slová ľavicového politika a seba zvaného komunistu, ktorý sa pýši tým, ako on a strana Smer pomáhajú ľuďom, ako myslia na pracujúcich a ako si veľmi vážia učiteľov. Avšak ako náhle sedí učiteľ pred kamerami v politickej diskusii vyjadruje sa o jeho schopnostiach znevažujúco a čo je najhoršie posmešne!
Celkový rozhovor trval približne 20 minút avšak ani v jednom bode nedošlo k predmetnej diskusii, to znamená diskusii o budúcnosti krajiny, o programe a o víziách oboch strán. Okrem toho sa viedla špinavá diskusia, plná invektív, nadávok a posmeškov. Je nutné podotknúť, že pán Pročko sa to snažil uviesť do úplnej inej roviny a skúsiť nastoliť priateľskejší tón, ale súdruh Blaha sa tam oháňal osočovaním a špinou bez čo i len kúska snahy diskutovať konštruktívne. O moderátorskom talente oboch redaktorov, ktorí mali viesť tú debatu radšej pomlčím, keďže kvalitatívne zhodnotiť ich výkon sa nedá jednou vetou.
Avšak to je práve tá politika súčasnosti. Po rokoch nadvlády strana Smer nedokáže poukázať na jednu pozitívnu vec, na nejaký pokrok alebo zlepšenie v spoločnosti. Podobne je to vo veci súčasnej situácie. Pán Blaha preto nemôže viesť ani konštruktívnu debatu o súčasnom stave spoločnosti, pretože nedokáže vysvetliť, prečo je krajina rozkrádaná a prečo je stav verejného majetku takýto. Ak by o tom chcel diskutovať musel by poskytnúť vysvetlenie a to pán Blaha nemá.
Ľudia majú tendenciu veriť názorom vysokopostavených ľudí a brať ich výroky ako danú a pravdivú vec. To je presne štýl, ktorý momentálne uplatňuje Smer a podobne tak aj ĽSNS, strany, ktoré sa učia jedna od druhej. Charakteristickým javom toho je, že diskutér z týchto strán veľmi snaživo a hlavne rýchlo zasypáva poslucháča všelijakými negatívami o tom druhom diskutérovi, v čo najkratšej dobe a nedovolí diskusii vyvinúť sa do rozhovoru o cieľoch a hodnotách, ale drží ten rozhovor na úrovni osočovania, invektív a prekrútených poloprávd, ktoré sú na hranici lži. Poslucháč nedostane iné informácie, len spŕšku polo lží a osočovaní, s cieľom zahmliť skutočnú pravdu výsledkom čoho je, že ten divák, či poslucháč nemusí hneď všetkému uveriť, ale spochybní to jeho vieru v pravdivosť a charakter toho druhého diskutéra. A keďže ten oponent, či druhý diskutér nemá na výber a musí sa brániť tým polo pravdám, či osočovaniam, nedostane príležitosť naozaj hovoriť o riešeniach a práve o tých podstatných veciach. A tak každá súčasná politická debata končí práve znechutením diváka v jednu, či druhú stranu (najskôr v obidve) a zo strachu pred „väčším zlom“ si vyberá status quo. A takto presne vyzeral aj tá diskusia v Novom Čase, cielená stratégia Smeru.
Pán Blaha sa nás snaží týmto výrokom presvedčiť, že telocvikár nerozumie štátu, nedokáže riadiť rezort, či ministerstvo, či byť rešpektovaný v politickej diskusii dvoch kandidátov do Národnej Rady. Telocvikár je učiteľ ako každý iný, ktorý má vysokoškolskí vzdelanie, ktorému zverujeme svoje deti do výchovy a s ktorým tie deti mnohokrát trávia viac času než práve s rodičmi.
Poďme si to premyslieť a zhodnotiť do akej miery má pán Blaha naozaj pravdu. Je nutné prehodnotiť vyjadrenia iných a hlavne politikov, pretože aj keď si môžeme hovoriť, že politika je nuda, nebaví ma, alebo že sú tam samé špinavosti, politické dianie je dôležitejšie než čokoľvek iné, pretože práve politickým procesom si vyberáme ľudí, ktorí nám naozaj zasahujú do života a priamo vplývajú na naše životy vo veľmi veľkej miere. Preto používajme zdravý sedliacky rozum a prehodnoťme výroky aj pána Blahu.
No ak by to, čo tvrdí pán Blaha bola naozaj pravda, že učitelia matematiky, fyziky, dejepisu či telesnej výchovy nemajú dostatočné schopnosti a inteligenciu na to aby riadili štát, tak otázka znie, ktoré profesie naozaj majú všetky tie atribúty pre riadenie štátu? Sú to právnici, či lekári, či hádam ekonómovia, alebo politológovia? Ak by na túto otázku existovala správna odpoveď, ktorá by nám dala presne tie profesie, ktoré naozaj majú potrebné atribúty tak by nimi bola posiata aj kandidátka Smeru, ktorý nám tu tvorí štát už 12 rokov.
Tak len tak si vyberme niektorých našich „štáto-tvorcov“ zo Smeru a uvidíme, akí sú nám to experti:
Peter Žiga, v súčasnosti minister hospodárstva, vyštudoval podnikovo hospodársku fakultu. Nie je jasné, aké odbornosti sa pán Žiga naučil o podnikoch, ale dá sa s istotou povedať, že o tvorbe štátu určite nie veľa a tým pádom nie je expert na tvorbu a riadenie štátu.
Juraj Blanár, poslanec Národnej Rady, je vyštudovaný dopravný inžinier. Nie je známe, že by sa v odbore dopravy zaoberali štátovedou.
Erik Tomáš, poslanec národnej rady, poskočení univerzity pracoval ako redaktor v rádiu Regina, ale všetci ho poznáme z obrazoviek televízie Markíza. Je vysoko nepravdepodobné, že ako redaktor večerných správ by mal špeciálne štátotvorné schopnosti.
Ľuboš Blaha, má na kandidátke uvedené, že je vysokoškolský učiteľ, ktorý sa špecializuje na politické teórie marxizmu a komunitarizmu a autorom piatich kníh pod názvom späť k Marxizmu. Má Ľuboš Blaha štátotvorné schopnosti, č nadanie, ktoré nemá iný človek? Dovolím si s istotou tvrdiť, že určite nie.
Takže, ktorý z týchto špecialistov, má tie predpoklady na to aby mohol budovať a riadiť tento štát, ktoré nemá učiteľ telocviku? Je azda pán Blaha lepší učiteľ, ako učiteľ telocviku, či je to len daný druh učiteľa, ktorý môže riadiť tento štát? Ak by to bolo tak, čo potom možno povedať o ďalších kandidátoch Smeru, kde na 65 mieste kandiduje študentka, na 98 mieste administratívna pracovníčka, na 87 mieste asistent poslanca, či na poslednom mieste dokonca kreatívny manažér. Majú tieto profesie azda špeciálne nadanie na tvorbu štátu, keďže sú na kandidátke Smeru ako pán Blaha, ktoré nemá telocvikár? Dovolím si z istotou tvrdiť, že určite nie.
Štát je vec verejná, na tvorbe a riadení sa má právo podieľať každý bez ohľadu na profesiu. Štát a jeho chod sa nás všetkých dotýka denne a ovplyvňuje naše životy od narodenia až do smrti. Preto neexistujú povolanejší, či menej povolaní. Dovolím si tvrdiť, že by to mala byť občianska povinnosť sa zapájať do politického života našej krajiny.
Slová pána Blahu sú povýšeneckými urážkami politického kandidáta možno aj jeho vlastnej profesie, plynúce z pocitu nadradenosti a postavenia. Toto je človek, ktorý sa hrdí svojím sociálnym cítením, svojou starostlivosťou o bežného človeka, avšak telocvikár je pod jeho úrovňou. Toto je človek, ktorý sa neštíti pred ničím a povie čokoľvek len aby pomohol svojmu kariérnemu postupu. Neverme týmto ľudom. Overujme si a zamýšľajme sa nad ich výrokmi. To nie sú len reči do prázdna, ale skutočný stav mysle, ktorý nám všetkým prezradí, kým ľudia ako pán Blaha v skutočnosti sú. Povýšeneckými a arogantnými snobmi s pocitom nadradenosti, nedotknuteľnosti a mesiášskym komplexom.
Verte vlastnému rozumu, ten vám vždy poradí najlepšie, ale hlavne uvažujme kriticky. Len preto, že o sebe niekto tvrdí, že je ľudomil neznamená, že ním naozaj je. Mali sme tu podobných ľudomilov 40 rokov a boli sme radi, že nakoniec odišli.
