Nebolo by to nič zvláštne, keby jej priateľ nebol Arab.
Rozmýšľal som, v ktorej krajine budú žiť. Na Slovensku by asi mali problémy nájsť si prácu, ktorá by im zabezpečila rovnaký štandard, aký mali v Anglicku. Navyše on nevie po slovensky. V arabskej krajine by pravdepodobne mala kamarátka problém zvyknúť si na to, že žena tam má iné postavenie a práva ako muž. Jednoducho rozdielna kultúra a náboženstvo.
Ostala by asi len jedna možnosť, ostať v Británii. Ale chcú obidvaja žiť práve tam?
Iná kamarátka sa sťahuje na opačný koniec zemegule, do manželovej vlasti, 16000 km od Slovenska. Ak doteraz chodila z 2000 km vzdialeného Anglicka domov raz za rok, tak teraz to z Austrálie bude možno raz za 5 rokov. Vedela, že to asi príde, ale nemyslela, že tak skoro. Má ale šťastie kultúrou je to krajina podobná európskym.
Poznám ďalšie dievčatá, ktoré majú partnerov z rôznych krajín, od Jamajky až po Afganistan. Je jasné, že teraz to neriešia, ale ak sa rozhodnú spolu ostať, otázke, kde si urobia svoj spoločný domov sa nevyhnú.
Áno, vzťahy sú o kompromisoch, ale rozhodnutie o mieste, kde strávime zvyšok života je niečo iné, ako dohoda, ku koho rodičom sa pôjde v nedeľu na obed.
Týmto článkom nechcem nikomu nahovárať, aby si vyberal partnera podľa krajiny z ktorej pochádza, srdcu nikto nerozkáže. Chcel som len pripomenúť, že aj keď si myslíme, že sme úplne slobodní, niekedy to nemusí byť úplne pravda.
