Keď sledujete vývoj kurzu slovenskej koruny, naozaj sa natíska táto otázka.
Ak ste napríklad v roku 2006 v Anglicku zarábali 1 000 libier mesačne a kurz libry klesol z 54 na 50 Sk za jednu libru, v novom roku každý mesiac prídete o 4 000 Sk. A to chodíte do rovnakej práce, pracujete rovnaký počet hodín a beriete ten istý plat. Bežný človek tak príde o polovicu, alebo tretinu platu, ktorý mal na Slovensku.
To môže vyzerať strašne a určite to nie je nič príjemné, ale je to zníženie o necelých 10%.
Rozhodujúce je porovnať situáciu v akej ste v zahraničí a v akej by ste boli doma. Asi nie je čo porovnávať, ak napríklad zarábate v zahraničí štyri, alebo päťkrát viac ako doma. Povedzte sami. Vybrali by ste si radšej zníženie platu z 54 000 Sk na 50 000 Sk mesačne, alebo by ste chceli mať za mesiac vždy istých 12 000 Sk? Ak by ste na Slovensku zarábali 40 000 Sk asi pre vás nemá cenu pracovať v zahraničí za 50 000 Sk.
Ak pracujete v Anglicku za minimálnu mzdu, určitou kompenzáciou kurzovej straty môže byť pre vás minuloročné zvýšenie minimálnej mzdy. Tá sa síce zvýšila len o 0,30 libry, ale v prepočte mesačne zarobíte o 2 500 Sk viac.
Ako vidíte, situácia nie je až taká vážna, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Navyše koruna v januári oslabila oproti kurzu, aký bol na prelome rokov až o 2 Sk na jednej libre a podobné výkyvy nás s najväčšou pravdepodobnosťou v tomto roku ešte čakajú.
Určitá strata však stále vzniká, preto ak máme možnosti, mali by sme sa ju snažiť minimalizovať.
Ako minimalizovať straty vznikajúce pri prevode libier na koruny?
Ak máte v pláne ostať žiť v zahraničí natrvalo, kurz koruny vás asi nemusí veľmi trápiť, váš život neovplyvní. Ak však plánujete v zahraničí zarobené peniaze použiť na Slovensku je dobré sa o kurz zaujímať a využívať možnosti, ktoré finančný trh ponúka. Ak koruna stále posilňuje je dobré zarobené libry čo najskôr meniť na koruny. Ak by ste však každý mesiac prevádzali relatívne malé sumy na Slovensko zaplatili by ste pravdepodobne viac za transakčné poplatky, ako by ste ušetrili na výmennom kurze.
Riešením môže byť ukladanie zarobených peňazí na výhodne úročený účet ešte v Anglicku (na bežnom účte je úrok skoro nulový) a ich posielanie, resp. odnášanie domov niekoľkokrát za rok. V takýchto prípadoch ale budete meniť vyššie sumy, preto je dobré, ak výmenu môžete trochu načasovať. Samozrejme nikdy neviete na 100%, aký kurz bude zajtra, alebo o týždeň, ale môžete sa aspoň orientovať podľa toho, ako sa kurzu vyvíjal v posledných týždňoch, alebo mesiacoch. Či sa oplatí s výmenou chvíľu počkať, alebo je lepšie meniť čo najskôr.
Mne sa osvedčil systém "lepší vrabec v hrsti", to znamená vymeniť libry, keď sa mi kurz zdá relatívne dobrý aj keď to vyzerá, že možno bude lepší. Naopak, keď sa mi kurz zdal až príliš nízky, radšej som počkal kým sa opäť priblíži k priemeru.
Ak už máte peniaze zamenené a nechcete ich použiť hneď, ani na Slovensku sa ich neoplatí nechávať na bežnom účte.
A ešte záverečná otázka.
Dokedy sa práca v zahraničí ešte bude oplácať?
Na túto otázku je už odpoveď trochu ťažšia. Nezáleží totiž len na tom, či bude koruna aj naďalej posilňovať, ale aj na tom, či a o koľko sa budú na Slovensku zvyšovať platy. Navyše ak pracujete na Slovensku posilňovanie koruny v bežnom živote takmer nepocítite.
Ak by sme sa vrátili na začiatok, libra nie je tak nadhodnotená, ako bol americký dolár, preto jej pádu na 25 Sk sa asi báť nemusíme. Ak by sa to však aj stalo a väčšina ľudí by sa vrátila domov, stále by sa našli takí, ktorým sa práca v zahraničí oplatí.
Nič sa nedá úplne zovšeobecniť, preto by sme sa namiesto otázky, či sa oplatí práca v zahraničí, mohli skôr opýtať, či sa práve vám oplatí práca v zahraničí? A na to si už musí odpovedať každý sám.
Myšlienka napísať tento článok vznikla pri písaní tohto článku.
