Na úvod musím poznamenať, že som nefajčiar a vdychovanie cigaretového dymu mi vadí. Na druhej strane zastávam názor, že ľudom by nemalo byť upierané právo robiť čokoľvek, pokiaľ to nikomu nevadí a ani to nikoho neobmedzuje.
Súhlasím s tým, že sa zakázalo fajčenie v baroch a reštauráciách. Rozdelenie jednej miestnosti na fajčiarsku a nefajčiarsku zónu bez toho, aby bola predelená nejakou stenou bolo naozaj smiešne. Určite to poznáte, dva stoly vedľa seba, pri jednom sa fajčiť smie, pri druhom nie. Nevadí, že dym ide na všetky strany a vďaka Murphyho zákonom najviac do nefajčiarskej zóny.
Áno, tam je zákaz fajčenia opodstatnený.
Ale v snahe ochrániť fajčiarov od pasívneho fajčenia nové nariadenia v Británii prikazujú napríklad aj zrušenie fajčiarskych miestností na pracoviskách a vo verejných budovách. Stoja ale samotní fajčiari o takúto právnu ochranu? Veď ak si niekto ide do "fajčiarne" zapáliť, predsa počíta s tým, že bude vdychovať aj dym od spolu fajčiarov. Ak by mu to prekážalo, tak tam predsa chodiť nemusí.
Podobne je to aj so zákazom fajčenia vo vozidle, ktoré slúži na prácu. Tým, že v aute jazdia dve osoby, napríklad šofér a jeho pomocník, stáva sa auto nefajčiarskym priestorom (v ktorom je fajčenie zakázané). Pokiaľ je jeden z nich nefajčiar, je to v poriadku, ale kuriózne je, že to platí aj vtedy, ak sú obidvaja fajčiari. Ani jeden z nich nemá nič proti tomu, aby si ten druhý zapálil, ale zákon im to výslovne zakazuje.
Ťažko povedať, kde by mala byť hranica zasahovania štátu do práva občana ničiť si svoje vlastné zdravie. V každom prípade zákon je zákon a jeho porušenie môže fajčiara odteraz v Anglicku stáť až 200 libier.
