S Veľkou nocou je to u nás niekedy ťažké. Človek si pod ňou predstaví všetko od veľkonočného baránka alebo rezňa so šalátom cez omše plné nápevov a kadidla až po lacnú kolínsku vodu a mierne potrundžených vinšovačov. Ale o tom Veľká noc vlastne nie je. V svojej prapodstate je totiž len o jednom: o smrti a vzkriesení Krista — a význame týchto udalostí.
Bohužiaľ, aj tu často narážame na problém, keďže my kresťania máme v dobrom zvyku oháňať sa slovami ako “hriech”, “milosť” alebo “vykúpenie”, ktorým mnohokrát ani sami poriadne nerozumieme.
Apoštol Pavol v tom bol predsa len trošku šikovnejší, keď dokázal zhrnúť význam Ježišovej smrti a vzkriesenia slovami, že už “nie je ani Žid, ani Grék, nie je ani otrok, ani slobodný, nie je muž a žena, lebo všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi” (Gal 3,28 SEBDT).
Apoštol Pavol tým poukazuje na to, že Ježiš nerozdeľuje, ale spája. A nie je v tom sám. Aj apoštol Peter vo svojom prvom liste veriacim hovorí: “”Vy však ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ” (1 Pet 2,9 SEBDT). Nerobí tu rozdiely medzi Židmi či Grékmi, mužmi či ženami, otrokmi alebo slobodnými, ani žiadnymi ďalšími deleniami, ktoré v spoločnosti existovali.
Význam Ježišovej smrti a vzkriesenia je teda v tom, že Kristus premosťuje to, čo ľudská spoločnosť rozdelila, a odstraňuje bariéry, ktoré sme si vytvorili. Práve tak prináša slobodu — slobodu od noriem, ktoré vládnu v tej-ktorej kultúre a spoločnosti. Cirkev sa tak stáva miestom, kde sú si všetci rovní a každý človek má rovnakú hodnotu. Cirkev je miestom, kde je každý doma.
Tento obraz sa nám však pri pohľade na mnoho cirkevných spoločenstiev zdá len fikciou. Zdá sa, že cirkev za posledných dvetisíc rokov mnohokrát nabrala opačný kurz: Zaviedla nové prekážky a postavila nové múry, ktorými oddelila jedných ľudí od druhých. Posilnila rozdelenie, ktoré už v spoločnosti existovalo, a prehĺbila ho. A robí to, žiaľ, aj naďalej.
Veľkonočné posolstvo je o niečom inom: Je o Kristovej smrti, z ktorej sa rodí nový život a nová realita Božieho kráľovstva. Do tejto novej reality sa krstom dostáva aj každý veriaci (Rim 6,4), ktorého ďalej apoštol Pavol pobáda: ”A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania“ (Rim 12,2 SEBDT). Nemáme teda slepo nasledovať kultúrne a spoločenské normy, které nás rozdeľujú a poštvávajú proti sebe. Naopak, máme prijať jednotu, ktorú medzi sebou máme vďaka Kristovej smrti a zmŕtvychvstaniu.
Tu si povedzme jedno: V našej spoločnosti často operujeme “tradičnými hodnotami”, ktoré vnímame ako základ našej spoločnosti a dedičstvo našich predkov, ktorého se nechceme dotknúť. Zabúdame pritom na to, že práve tieto naše “tradičné” hodnoty stoja za inštitucionalizovaným rasizmom v našej spoločnosti, za nerovným postavením žien, za nevraživými postojmi voči LGBTQ+ komunite, za nenávisťou voči imigrantom alebo za ospravedlňovaním korupcie a ignorovaním nespravodlivosti v našej spoločnosti.
Keď Kristus prišiel medzi ľudí brániacich “tradičné” hodnoty, povedal im: ”Nikto nenalieva mladé víno do starých mechov, lebo nové víno by mechy roztrhalo” (Lk 5,37 SEBDT). Povedal tým, že kresťanstvo je “novým vínom”, ktoré je výzvou zažitým zvyklostiam a tradíciám. Odbúrava prekážky, ktoré nám stoja v ceste k našim blížnym, a spája nás s nimi — bez ohľadu na pohlavie, vek, rasu, vzdelanie, sexuálnu orientáciu, národnosť, či čokoľvek iného.
Ak chceme skutočne žiť Kristovým posolstvom, prihlásme sa k tomuto odkazu. Práve o tom je Veľká noc.
